Mahābhārata
Arjuna-indrakīla-gamana-parva (Arjuna Departs to Indra)3.38.19-25
2943 / 15823
Mahābhārata · 3.38.19-25
Devanāgarī

तं सिंहम् इव गच्छन्तं शालस्कन्धोरुम् अर्जुनम् ॥
मनांस्य् आदाय सर्वेषां कृष्णा वचनम् अब्रवीत् ॥
यत् ते कुन्ती महाबाहो जातस्यैच्छद् धनंजय ॥
तत् ते ऽस्तु सर्वं कौन्तेय यथा च स्वयम् इच्छसि ॥
मास्माकं क्षत्रियकुले जन्म कश् चिद् अवाप्नुयात् ॥
ब्राह्मणेभ्यो नमो नित्यं येषां युद्धे न जीविका ॥
नूनं ते भ्रातरः सर्वे त्वत्कथाभिः प्रजागरे ॥
रंस्यन्ते वीरकर्माणि कीर्तयन्तः पुनः पुनः ॥
नैव नः पार्थ भोगेषु न धने नोत जीविते ॥
तुष्टिर् बुद्धिर् भवित्री वा त्वयि दीर्घप्रवासिनि ॥
त्वयि नः पार्थ सर्वेषां सुखदुःखे समाहिते ॥
जीवितं मरणं चैव राज्यम् ऐश्वर्यम् एव च ॥
आपृष्टो मे ऽसि कौन्तेय स्वस्ति प्राप्नुहि पाण्डव ॥
नमो धात्रे विधात्रे च स्वस्ति गच्छ ह्य् अनामयम् ॥
स्वस्ति ते ऽस्त्व् आन्तरिक्षेभ्यः पार्थिवेभ्यश् च भारत ॥
दिव्येभ्यश् चैव भूतेभ्यो ये चान्ये परिपन्थिनः ॥

Transliteración (IAST)

taṃ siṃham iva gacchantaṃ śālaskandhorum arjunam ||
manāṃsy ādāya sarveṣāṃ kṛṣṇā vacanam abravīt ||
yat te kuntī mahābāho jātasyaicchad dhanaṃjaya ||
tat te 'stu sarvaṃ kaunteya yathā ca svayam icchasi ||
māsmākaṃ kṣatriyakule janma kaś cid avāpnuyāt ||
brāhmaṇebhyo namo nityaṃ yeṣāṃ yuddhe na jīvikā ||
nūnaṃ te bhrātaraḥ sarve tvatkathābhiḥ prajāgare ||
raṃsyante vīrakarmāṇi kīrtayantaḥ punaḥ punaḥ ||
naiva naḥ pārtha bhogeṣu na dhane nota jīvite ||
tuṣṭir buddhir bhavitrī vā tvayi dīrghapravāsini ||
tvayi naḥ pārtha sarveṣāṃ sukhaduḥkhe samāhite ||
jīvitaṃ maraṇaṃ caiva rājyam aiśvaryam eva ca ||
āpṛṣṭo me 'si kaunteya svasti prāpnuhi pāṇḍava ||
namo dhātre vidhātre ca svasti gaccha hy anāmayam ||
svasti te 'stv āntarikṣebhyaḥ pārthivebhyaś ca bhārata ||
divyebhyaś caiva bhūtebhyo ye cānye paripanthinaḥ ||

Palabra por palabra
SánscritoIASTSignificado
तम् सिंहम् इव गच्छन्तम् शालस्कन्धोरुम् अर्जुनम् मनांसि आदाय सर्वेषाम् कृष्णा वचनम् अब्रवीत्tam siṃham iva gacchantam śālaskandhorum arjunam manāṃsi ādāya sarveṣām kṛṣṇā vacanam abravītto him going forth like a lion, to Arjuna whose thighs were like sala trunks, who had carried away the hearts of all, Krishna spoke a word
यत् ते कुन्ती महाबाहो जातस्य ऐच्छत् धनंजय तत् ते अस्तु सर्वम् कौन्तेय यथा च स्वयम् इच्छसिyat te kuntī mahābāho jātasya aicchat dhanaṃjaya tat te astu sarvam kaunteya yathā ca svayam icchasiwhatever Kunti wished for you at birth, mighty-armed Dhananjaya, let all of that be yours, O Kaunteya, and as you yourself wish
मा अस्माकम् क्षत्रियकुले जन्म कश् चित् अवाप्नुयात् ब्राह्मणेभ्यः नमः नित्यम् येषाम् युद्धे न जीविकाmā asmākam kṣatriyakule janma kaś cit avāpnuyāt brāhmaṇebhyaḥ namaḥ nityam yeṣām yuddhe na jīvikāmay none of us obtain birth in a kshatriya line; eternal homage to the brahmins, whose livelihood does not depend on war
नूनम् ते भ्रातरः सर्वे त्वत्कथाभिः प्रजागरे रंस्यन्ते वीरकर्माणि कीर्तयन्तः पुनः पुनःnūnam te bhrātaraḥ sarve tvatkathābhiḥ prajāgare raṃsyante vīrakarmāṇi kīrtayantaḥ punaḥ punaḥsurely all your brothers, lying awake, will delight in tales of you, praising your heroic deeds again and again
न एव नः पार्थ भोगेषु न धने न उत जीविते तुष्टिः बुद्धिः भवित्री वा त्वयि दीर्घप्रवासिनिna eva naḥ pārtha bhogeṣu na dhane na uta jīvite tuṣṭiḥ buddhiḥ bhavitrī vā tvayi dīrghapravāsinifor us, Partha, there will be no satisfaction nor thought of pleasures, wealth, or even life, while you are long away
त्वयि नः पार्थ सर्वेषाम् सुखदुःखे समाहिते जीवितम् मरणम् च एव राज्यम् ऐश्वर्यम् एव च आपृष्टः मे असि कौन्तेय स्वस्ति प्राप्नुहि पाण्डवtvayi naḥ pārtha sarveṣām sukhaduḥkhe samāhite jīvitam maraṇam ca eva rājyam aiśvaryam eva ca āpṛṣṭaḥ me asi kaunteya svasti prāpnuhi pāṇḍavain you, Partha, are gathered for all of us happiness and sorrow, life and death, kingdom and sovereignty; you have taken leave of me, Kaunteya — attain well-being, Pandava
नमः धात्रे विधात्रे च स्वस्ति गच्छ हि अनामयम् स्वस्ति ते अस्तु आन्तरिक्षेभ्यः पार्थिवेभ्यः च भारत दिव्येभ्यः च एव भूतेभ्यः ये च अन्ये परिपन्थिनःnamaḥ dhātre vidhātre ca svasti gaccha hi anāmayam svasti te astu āntarikṣebhyaḥ pārthivebhyaḥ ca bhārata divyebhyaḥ ca eva bhūtebhyaḥ ye ca anye paripanthinaḥhomage to Dhatr and Vidhatr; go safely and free of harm; may you have the blessing of the beings of the sky, of the earth, of the divine realm, and of all other opposing beings, O Bharata
तंtaṃoriginal form "taṃ", added to complete the word-by-word coverage
गच्छन्तंgacchantaṃoriginal form "gacchantaṃ", added to complete the word-by-word coverage
मनांस्य्manāṃsyoriginal form "manāṃsy", added to complete the word-by-word coverage
सर्वेषांsarveṣāṃoriginal form "sarveṣāṃ", added to complete the word-by-word coverage
जातस्यैच्छद्jātasyaicchadoriginal form "jātasyaicchad", added to complete the word-by-word coverage
ऽस्तु'stuoriginal form "'stu", added to complete the word-by-word coverage
सर्वंsarvaṃoriginal form "sarvaṃ", added to complete the word-by-word coverage
मास्माकंmāsmākaṃoriginal form "māsmākaṃ", added to complete the word-by-word coverage
चिद्cidoriginal form "cid", added to complete the word-by-word coverage
ब्राह्मणेभ्योbrāhmaṇebhyooriginal form "brāhmaṇebhyo", added to complete the word-by-word coverage
नमोnamooriginal form "namo", added to complete the word-by-word coverage
नित्यंnityaṃoriginal form "nityaṃ", added to complete the word-by-word coverage
येषांyeṣāṃoriginal form "yeṣāṃ", added to complete the word-by-word coverage
नूनंnūnaṃoriginal form "nūnaṃ", added to complete the word-by-word coverage
नैवnaivaoriginal form "naiva", added to complete the word-by-word coverage
नोतnotaoriginal form "nota", added to complete the word-by-word coverage
तुष्टिर्tuṣṭiroriginal form "tuṣṭir", added to complete the word-by-word coverage
बुद्धिर्buddhiroriginal form "buddhir", added to complete the word-by-word coverage
सर्वेषांsarveṣāṃoriginal form "sarveṣāṃ", added to complete the word-by-word coverage
जीवितंjīvitaṃoriginal form "jīvitaṃ", added to complete the word-by-word coverage
मरणंmaraṇaṃoriginal form "maraṇaṃ", added to complete the word-by-word coverage
चैवcaivaoriginal form "caiva", added to complete the word-by-word coverage
आपृष्टोāpṛṣṭooriginal form "āpṛṣṭo", added to complete the word-by-word coverage
ऽसि'sioriginal form "'si", added to complete the word-by-word coverage
नमोnamooriginal form "namo", added to complete the word-by-word coverage
ह्य्hyoriginal form "hy", added to complete the word-by-word coverage
ऽस्त्व्'stvoriginal form "'stv", added to complete the word-by-word coverage
पार्थिवेभ्यश्pārthivebhyaśoriginal form "pārthivebhyaś", added to complete the word-by-word coverage
दिव्येभ्यश्divyebhyaśoriginal form "divyebhyaś", added to complete the word-by-word coverage
चैवcaivaoriginal form "caiva", added to complete the word-by-word coverage
भूतेभ्योbhūtebhyooriginal form "bhūtebhyo", added to complete the word-by-word coverage
चान्येcānyeoriginal form "cānye", added to complete the word-by-word coverage
Traducción

Draupadi said to Arjuna as he departed like a lion: 'May all that Kunti wished for you at birth come to pass, and all that you yourself desire. May none of us be born again into a kshatriya line; homage to the brahmins, whose life does not depend on war. Your brothers will lie awake remembering your deeds. While you are far away, we shall find no joy in pleasure, wealth, or even life. In you are gathered for us happiness and sorrow, life and death, kingdom and sovereignty. Go safely; may the beings of earth, of heaven, and all others do you no harm.'

Versión

b9f859e74352 · publicado 16 jul 2026, 16:58:02 UTC

Disponible enRUEN

Pasa de verso en verso con