ततो युधिष्ठिरस् तस्य भारिकः समपद्यत ॥
स तु भाराभिभूतात्मा न तथा शीघ्रगो ऽभवत् ॥
अथाब्रवीद् द्रौपदीं च नकुलं च युधिष्ठिरः ॥
मा भैष्ट राक्षसान् मूढाद् गतिर् अस्य मया हृता ॥
नातिदूरे महाबाहुर् भविता पवनात्मजः ॥
अस्मिन् मुहूर्ते संप्राप्ते न भविष्यति राक्षसः ॥
सहदेवस् तु तं दृष्ट्वा राक्षसं मूढचेतसम् ॥
उवाच वचनं राजन् कुन्तीपुत्रं युधिष्ठिरम् ॥
राजन् किं नाम तत् कृत्यं क्षत्रियस्यास्त्य् अतो ऽधिकम् ॥
यद् युद्धे ऽभिमुखः प्राणांस् त्यजेच् छत्रूञ् जयेत वा ॥
एष चास्मान् वयं चैनं युध्यमानाः परंतप ॥
सूदयेम महाबाहो देशकालो ह्य् अयं नृप ॥
क्षत्रधर्मस्य संप्राप्तः कालः सत्यपराक्रम ॥
जयन्तः पात्यमाना वा प्राप्तुम् अर्हाम सद्गतिम् ॥
राक्षसे जीवमाने ऽद्य रविर् अस्तम् इयाद् यदि ॥
नाहं ब्रूयां पुनर् जातु क्षत्रियो ऽस्मीति भारत ॥
भो भो राक्षस तिष्ठस्व सहदेवो ऽस्मि पाण्डवः ॥
हत्वा वा मां नयस्वैनान् हतो वाद्येह स्वप्स्यसि ॥
तथैव तस्मिन् ब्रुवति भीमसेनो यदृच्छया ॥
प्रादृश्यत महाबाहुः सवज्र इव वासवः ॥
सो ऽपश्यद् भ्रातरौ तत्र द्रौपदीं च यशस्विनीम् ॥
क्षितिस्थं सहदेवं च क्षिपन्तं राक्षसं तदा ॥
मार्गाच् च राक्षसं मूढं कालोपहतचेतसम् ॥
भ्रमन्तं तत्र तत्रैव दैवेन विनिवारितम् ॥
भ्रातॄंस् तान् ह्रियतो दृष्ट्वा द्रौपदीं च महाबलः ॥
क्रोधम् आहारयद् भीमो राक्षसं चेदम् अब्रवीत् ॥
tato yudhiṣṭhiras tasya bhārikaḥ samapadyata ||
sa tu bhārābhibhūtātmā na tathā śīghrago 'bhavat ||
athābravīd draupadīṃ ca nakulaṃ ca yudhiṣṭhiraḥ ||
mā bhaiṣṭa rākṣasān mūḍhād gatir asya mayā hṛtā ||
nātidūre mahābāhur bhavitā pavanātmajaḥ ||
asmin muhūrte saṃprāpte na bhaviṣyati rākṣasaḥ ||
sahadevas tu taṃ dṛṣṭvā rākṣasaṃ mūḍhacetasam ||
uvāca vacanaṃ rājan kuntīputraṃ yudhiṣṭhiram ||
rājan kiṃ nāma tat kṛtyaṃ kṣatriyasyāsty ato 'dhikam ||
yad yuddhe 'bhimukhaḥ prāṇāṃs tyajec chatrūñ jayeta vā ||
eṣa cāsmān vayaṃ cainaṃ yudhyamānāḥ paraṃtapa ||
sūdayema mahābāho deśakālo hy ayaṃ nṛpa ||
kṣatradharmasya saṃprāptaḥ kālaḥ satyaparākrama ||
jayantaḥ pātyamānā vā prāptum arhāma sadgatim ||
rākṣase jīvamāne 'dya ravir astam iyād yadi ||
nāhaṃ brūyāṃ punar jātu kṣatriyo 'smīti bhārata ||
bho bho rākṣasa tiṣṭhasva sahadevo 'smi pāṇḍavaḥ ||
hatvā vā māṃ nayasvainān hato vādyeha svapsyasi ||
tathaiva tasmin bruvati bhīmaseno yadṛcchayā ||
prādṛśyata mahābāhuḥ savajra iva vāsavaḥ ||
so 'paśyad bhrātarau tatra draupadīṃ ca yaśasvinīm ||
kṣitisthaṃ sahadevaṃ ca kṣipantaṃ rākṣasaṃ tadā ||
mārgāc ca rākṣasaṃ mūḍhaṃ kālopahatacetasam ||
bhramantaṃ tatra tatraiva daivena vinivāritam ||
bhrātṝṃs tān hriyato dṛṣṭvā draupadīṃ ca mahābalaḥ ||
krodham āhārayad bhīmo rākṣasaṃ cedam abravīt ||
Vaishampayana said: 'After these words, Yudhishthira became heavy for him, and, weighed down by this heaviness, the rakshasa could no longer move so swiftly. Then Yudhishthira said to Draupadi and Nakula: "Do not fear this foolish rakshasa. I have taken away his speed. The mighty-armed son of Vayu must be near; when he appears, this rakshasa will be no more." Sahadeva, seeing this bewildered rakshasa, said to the king: "What is there higher for a kshatriya than to face the enemy and either give up his life in battle or win? Now is the time for kshatriya dharma. If the sun should set while this rakshasa still lives, I will never again say that I am a kshatriya. Hey, rakshasa, stand and fight! I am Sahadeva, a Pandava. Kill me and carry them off, or, slain yourself today, you shall lie here." While he was speaking, the mighty-armed Bhimasena appeared by chance, like Indra with his thunderbolt. He saw his brothers and the glorious Draupadi being carried off, saw Sahadeva on the ground defying the rakshasa, and saw the fool himself wandering here and there, held back on his path by fate. Seeing all this, Bhima was filled with fury and addressed the rakshasa.'
7c0777e070f8 · publicado 16 jul 2026, 17:09:16 UTC
Disponible enRUENPasa de verso en verso con
Yudhishthira's heaviness is an image of dharma, which slows adharma even before force arrives. But it is Bhima who must finish the deed: here righteous word and kshatriya might come together.