जानामि प्रणिधानं ते बाल्यात् प्रभृति नन्दिनि ॥
ब्राह्मणेष्व् इह सर्वेषु गुरुबन्धुषु चैव ह ॥
तथा प्रेष्येषु सर्वेषु मित्रसंबन्धिमातृषु ॥
मयि चैव यथावत् त्वं सर्वम् आदृत्य वर्तसे ॥
न ह्य् अतुष्टो जनो ऽस्तीह पुरे चान्तःपुरे च ते ॥
सम्यग्वृत्त्यानवद्याङ्गि तव भृत्यजनेष्व् अपि ॥
संदेष्टव्यां तु मन्ये त्वां द्विजातिं कोपनं प्रति ॥
पृथे बालेति कृत्वा वै सुता चासि ममेति च ॥
वृष्णीनां त्वं कुले जाता शूरस्य दयिता सुता ॥
दत्ता प्रीतिमता मह्यं पित्रा बाला पुरा स्वयम् ॥
वसुदेवस्य भगिनी सुतानां प्रवरा मम ॥
अग्र्यम् अग्रे प्रतिज्ञाय तेनासि दुहिता मम ॥
तादृशे हि कुले जाता कुले चैव विवर्धिता ॥
सुखात् सुखम् अनुप्राप्ता ह्रदाद् ध्रदम् इवागता ॥
दौष्कुलेया विशेषेण कथं चित् प्रग्रहं गताः ॥
बालभावाद् विकुर्वन्ति प्रायशः प्रमदाः शुभे ॥
पृथे राजकुले जन्म रूपं चाद्भुतदर्शनम् ॥
तेन तेनासि संपन्ना समुपेता च भामिनी ॥
सा त्वं दर्पं परित्यज्य दम्भं मानं च भामिनि ॥
आराध्य वरदं विप्रं श्रेयसा योक्ष्यसे पृथे ॥
एवं प्राप्स्यसि कल्याणि कल्याणम् अनघे ध्रुवम् ॥
कोपिते तु द्विजश्रेष्ठे कृत्स्नं दह्येत मे कुलम् ॥
jānāmi praṇidhānaṃ te bālyāt prabhṛti nandini ||
brāhmaṇeṣv iha sarveṣu gurubandhuṣu caiva ha ||
tathā preṣyeṣu sarveṣu mitrasaṃbandhimātṛṣu ||
mayi caiva yathāvat tvaṃ sarvam ādṛtya vartase ||
na hy atuṣṭo jano 'stīha pure cāntaḥpure ca te ||
samyagvṛttyānavadyāṅgi tava bhṛtyajaneṣv api ||
saṃdeṣṭavyāṃ tu manye tvāṃ dvijātiṃ kopanaṃ prati ||
pṛthe bāleti kṛtvā vai sutā cāsi mameti ca ||
vṛṣṇīnāṃ tvaṃ kule jātā śūrasya dayitā sutā ||
dattā prītimatā mahyaṃ pitrā bālā purā svayam ||
vasudevasya bhaginī sutānāṃ pravarā mama ||
agryam agre pratijñāya tenāsi duhitā mama ||
tādṛśe hi kule jātā kule caiva vivardhitā ||
sukhāt sukham anuprāptā hradād dhradam ivāgatā ||
dauṣkuleyā viśeṣeṇa kathaṃ cit pragrahaṃ gatāḥ ||
bālabhāvād vikurvanti prāyaśaḥ pramadāḥ śubhe ||
pṛthe rājakule janma rūpaṃ cādbhutadarśanam ||
tena tenāsi saṃpannā samupetā ca bhāminī ||
sā tvaṃ darpaṃ parityajya dambhaṃ mānaṃ ca bhāmini ||
ārādhya varadaṃ vipraṃ śreyasā yokṣyase pṛthe ||
evaṃ prāpsyasi kalyāṇi kalyāṇam anaghe dhruvam ||
kopite tu dvijaśreṣṭhe kṛtsnaṃ dahyeta me kulam ||
Kuntibhoja continued: "I have known your attentiveness since childhood: toward brahmins, elder kin, servants, friends, relatives, mothers, and toward me myself. In the city and in the inner chambers there is no one who is displeased with your right conduct, even among the servants. I entrust to you this irascible twice-born, because you are still young and you are my daughter. You were born in the line of Vrishni as the beloved daughter of Shura; your father himself, with love, gave you to me when you were a child. You are the sister of Vasudeva, the foremost among my children; since he promised you to me first, you became my daughter. Born and raised in such a lineage, you have passed from happiness to happiness, as if from one lake to another. Women of low birth, upon attaining a high position, often become corrupted by childishness; but you have royal birth, wondrous beauty, and every virtue. Set aside pride, deceit, and conceit; propitiate the boon-giving brahmin, and you will attain what is good. But if the foremost of the twice-born is angered, my whole line will burn."
2de1ad24a695 · publicado 16 jul 2026, 17:33:40 UTC
Disponible enRUENPasa de verso en verso con
Pritha's origin links her to the Vrishnis and to Vasudeva, but what matters now is not lineage but humble service. Nobility must be proven through conduct.