भीमसेन उवाच
स्वागतं ते वरारोहे यन् मा वेदयसे प्रियम् ॥
न ह्य् अस्य कं चिद् इच्छामि सहायं वरवर्णिनि ॥
या मे प्रीतिस् त्वयाख्याता कीचकस्य समागमे ॥
हत्वा हिडिम्बं सा प्रीतिर् ममासीद् वरवर्णिनि ॥
सत्यं भ्रातॄंश् च धर्मं च पुरस्कृत्य ब्रवीमि ते ॥
कीचकं निहनिष्यामि वृत्रं देवपतिर् यथा ॥
तं गह्वरे प्रकाशे वा पोथयिष्यामि कीचकम् ॥
अथ चेद् अवभोत्स्यन्ति हंस्ये मत्स्यान् अपि ध्रुवम् ॥
ततो दुर्योधनं हत्वा प्रतिपत्स्ये वसुंधराम् ॥
कामं मत्स्यम् उपास्तां हि कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः ॥
द्रौपद्य् उवाच
यथा न संत्यजेथास् त्वं सत्यं वै मत्कृते विभो ॥
निगूढस् त्वं तथा वीर कीचकं विनिपातय ॥
भीमसेन उवाच
एवम् एतत् करिष्यामि यथा त्वं भीरु भाषसे ॥
अदृश्यमानस् तस्याद्य तमस्विन्याम् अनिन्दिते ॥
नागो बिल्वम् इवाक्रम्य पोथयिष्याम्य् अहं शिरः ॥
अलभ्याम् इच्छतस् तस्य कीचकस्य दुरात्मनः ॥
वैशंपायन उवाच
भीमो ऽथ प्रथमं गत्वा रात्रौ छन्न उपाविशत् ॥
मृगं हरिर् इवादृश्यः प्रत्याकाङ्क्षत् स कीचकम् ॥
bhīmasena uvāca
svāgataṃ te varārohe yan mā vedayase priyam ||
na hy asya kaṃ cid icchāmi sahāyaṃ varavarṇini ||
yā me prītis tvayākhyātā kīcakasya samāgame ||
hatvā hiḍimbaṃ sā prītir mamāsīd varavarṇini ||
satyaṃ bhrātṝṃś ca dharmaṃ ca puraskṛtya bravīmi te ||
kīcakaṃ nihaniṣyāmi vṛtraṃ devapatir yathā ||
taṃ gahvare prakāśe vā pothayiṣyāmi kīcakam ||
atha ced avabhotsyanti haṃsye matsyān api dhruvam ||
tato duryodhanaṃ hatvā pratipatsye vasuṃdharām ||
kāmaṃ matsyam upāstāṃ hi kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ ||
draupady uvāca
yathā na saṃtyajethās tvaṃ satyaṃ vai matkṛte vibho ||
nigūḍhas tvaṃ tathā vīra kīcakaṃ vinipātaya ||
bhīmasena uvāca
evam etat kariṣyāmi yathā tvaṃ bhīru bhāṣase ||
adṛśyamānas tasyādya tamasvinyām anindite ||
nāgo bilvam ivākramya pothayiṣyāmy ahaṃ śiraḥ ||
alabhyām icchatas tasya kīcakasya durātmanaḥ ||
vaiśaṃpāyana uvāca
bhīmo 'tha prathamaṃ gatvā rātrau channa upāviśat ||
mṛgaṃ harir ivādṛśyaḥ pratyākāṅkṣat sa kīcakam ||
Bhimasena said: 'Welcome, lovely one, for bringing me this desired news. I need no helper at all in this matter, fair-faced one. That joy which you brought me by telling of the meeting with Kichaka is the same joy I had, lovely one, when I killed Hidimba. Placing truth, my brothers, and dharma foremost, I tell you: I shall slay Kichaka as the lord of the gods slew Vritra. In a cave or in the open, I shall tear Kichaka apart; and if they learn of it, I shall surely slay the Matsyas too. Then, having killed Duryodhana, I shall take possession of the earth. Let Yudhishthira, son of Kunti, serve Matsya if he wishes.' Draupadi said: 'So that you not abandon truth for my sake, lord, kill Kichaka in secret, hero.' Bhimasena said: 'So I shall do, timid one, as you say. Today in the darkness, blameless one, unseen by him, I shall set my foot upon the head of this wicked Kichaka, who desires the unattainable, and crush it as an elephant crushes a bilva fruit.' Vaishampayana said: 'At night Bhima arrived first, concealed, sat down, and, unseen, waited for Kichaka, as a lion waits for its prey.'
bdd58efebe55 · published Jul 16, 2026, 6:17:34 PM UTC
Available inRUENPage between verses with
Bhima is ready to raze the whole city, yet he accepts Draupadi's request for secrecy. His strength is governed not by fury but by purpose.