सागरस् तु ततः स्वप्ने दर्शयाम् आस राघवम् ॥
देवो नदनदीभर्ता श्रीमान् यादोगणैर् वृतः ॥
कौसल्यामातर् इत्य् एवम् आभाष्य मधुरं वचः ॥
इदम् इत्य् आह रत्नानाम् आकरैः शतशो वृतः ॥
ब्रूहि किं ते करोम्य् अत्र साहाय्यं पुरुषर्षभ ॥
इक्ष्वाकुर् अस्मि ते ज्ञातिर् इति रामस् तम् अब्रवीत् ॥
मार्गम् इच्छामि सैन्यस्य दत्तं नदनदीपते ॥
येन गत्वा दशग्रीवं हन्यां पौलस्त्यपांसनम् ॥
यद्य् एवं याचतो मार्गं न प्रदास्यति मे भवान् ॥
शरैस् त्वां शोषयिष्यामि दिव्यास्त्रप्रतिमन्त्रितैः ॥
इत्य् एवं ब्रुवतः श्रुत्वा रामस्य वरुणालयः ॥
उवाच व्यथितो वाक्यम् इति बद्धाञ्जलिः स्थितः ॥
नेच्छामि प्रतिघातं ते नास्मि विघ्नकरस् तव ॥
शृणु चेदं वचो राम श्रुत्वा कर्तव्यम् आचर ॥
यदि दास्यामि ते मार्गं सैन्यस्य व्रजतो ऽऽज्ञया ॥
अन्ये ऽप्य् आज्ञापयिष्यन्ति माम् एवं धनुषो बलात् ॥
अस्ति त्व् अत्र नलो नाम वानरः शिल्पिसंमतः ॥
त्वष्टुर् देवस्य तनयो बलवान् विश्वकर्मणः ॥
स यत् काष्ठं तृणं वापि शिलां वा क्षेप्स्यते मयि ॥
सर्वं तद् धारयिष्यामि स ते सेतुर् भविष्यति ॥
इत्य् उक्त्वान्तर्हिते तस्मिन् रामो नलम् उवाच ह ॥
कुरु सेतुं समुद्रे त्वं शक्तो ह्य् असि मतो मम ॥
तेनोपायेन काकुत्स्थः सेतुबन्धम् अकारयत् ॥
दशयोजनविस्तारम् आयतं शतयोजनम् ॥
sāgaras tu tataḥ svapne darśayām āsa rāghavam ||
devo nadanadībhartā śrīmān yādogaṇair vṛtaḥ ||
kausalyāmātar ity evam ābhāṣya madhuraṃ vacaḥ ||
idam ity āha ratnānām ākaraiḥ śataśo vṛtaḥ ||
brūhi kiṃ te karomy atra sāhāyyaṃ puruṣarṣabha ||
ikṣvākur asmi te jñātir iti rāmas tam abravīt ||
mārgam icchāmi sainyasya dattaṃ nadanadīpate ||
yena gatvā daśagrīvaṃ hanyāṃ paulastyapāṃsanam ||
yady evaṃ yācato mārgaṃ na pradāsyati me bhavān ||
śarais tvāṃ śoṣayiṣyāmi divyāstrapratimantritaiḥ ||
ity evaṃ bruvataḥ śrutvā rāmasya varuṇālayaḥ ||
uvāca vyathito vākyam iti baddhāñjaliḥ sthitaḥ ||
necchāmi pratighātaṃ te nāsmi vighnakaras tava ||
śṛṇu cedaṃ vaco rāma śrutvā kartavyam ācara ||
yadi dāsyāmi te mārgaṃ sainyasya vrajato ''jñayā ||
anye 'py ājñāpayiṣyanti mām evaṃ dhanuṣo balāt ||
asti tv atra nalo nāma vānaraḥ śilpisaṃmataḥ ||
tvaṣṭur devasya tanayo balavān viśvakarmaṇaḥ ||
sa yat kāṣṭhaṃ tṛṇaṃ vāpi śilāṃ vā kṣepsyate mayi ||
sarvaṃ tad dhārayiṣyāmi sa te setur bhaviṣyati ||
ity uktvāntarhite tasmin rāmo nalam uvāca ha ||
kuru setuṃ samudre tvaṃ śakto hy asi mato mama ||
tenopāyena kākutsthaḥ setubandham akārayat ||
daśayojanavistāram āyataṃ śatayojanam ||
Vibhishana came to Rama with four counselors. Sugriva suspected a spy, but Rama, having weighed his conduct, received him, honored him, and anointed him king of all the rakshasas. He made him a counselor and friend of Lakshmana. Crossing the ocean by the bridge with the army in the span of a month, Rama reached the groves of Lanka, and the vanaras began breaking the trees. Vibhishana caught the spies Shuka and Sarana, who had come disguised as vanaras. Rama showed them the army, released them, and made camp in the grove.
5a45b22324c9 · publicado 16 jul 2026, 17:30:22 UTC
Disponible enRUENPasa de verso en verso con
The acceptance of Vibhishana reveals Rama's nature: refuge is granted to whoever has turned away from adharma, even one who comes from an enemy line.