वैशंपायन उवाच
ततः केशान् समुत्क्षिप्य वेल्लिताग्रान् अनिन्दितान् ॥
जुगूह दक्षिणे पार्श्वे मृदून् असितलोचना ॥
वासश् च परिधायैकं कृष्णं सुमलिनं महत् ॥
कृत्वा वेषं च सैरन्ध्र्याः कृष्णा व्यचरद् आर्तवत् ॥
तां नराः परिधावन्तीं स्त्रियश् च समुपाद्रवन् ॥
अपृच्छंश् चैव तां दृष्ट्वा का त्वं किं च चिकीर्षसि ॥
सा तान् उवाच राजेन्द्र सैरन्ध्र्य् अहम् उपागता ॥
कर्म चेच्छामि वै कर्तुं तस्य यो मां पुपुक्षति ॥
तस्या रूपेण वेषेण श्लक्ष्णया च तथा गिरा ॥
नाश्रद्दधत तां दासीम् अन्नहेतोर् उपस्थिताम् ॥
विराटस्य तु कैकेयी भार्या परमसंमता ॥
अवलोकयन्ती ददृशे प्रासादाद् द्रुपदात्मजाम् ॥
सा समीक्ष्य तथारूपाम् अनाथाम् एकवाससम् ॥
समाहूयाब्रवीद् भद्रे का त्वं किं च चिकीर्षसि ॥
सा ताम् उवाच राजेन्द्र सैरन्ध्र्य् अहम् उपागता ॥
कर्म चेच्छाम्य् अहं कर्तुं तस्य यो मां पुपुक्षति ॥
vaiśaṃpāyana uvāca
tataḥ keśān samutkṣipya vellitāgrān aninditān ||
jugūha dakṣiṇe pārśve mṛdūn asitalocanā ||
vāsaś ca paridhāyaikaṃ kṛṣṇaṃ sumalinaṃ mahat ||
kṛtvā veṣaṃ ca sairandhryāḥ kṛṣṇā vyacarad ārtavat ||
tāṃ narāḥ paridhāvantīṃ striyaś ca samupādravan ||
apṛcchaṃś caiva tāṃ dṛṣṭvā kā tvaṃ kiṃ ca cikīrṣasi ||
sā tān uvāca rājendra sairandhry aham upāgatā ||
karma cecchāmi vai kartuṃ tasya yo māṃ pupukṣati ||
tasyā rūpeṇa veṣeṇa ślakṣṇayā ca tathā girā ||
nāśraddadhata tāṃ dāsīm annahetor upasthitām ||
virāṭasya tu kaikeyī bhāryā paramasaṃmatā ||
avalokayantī dadṛśe prāsādād drupadātmajām ||
sā samīkṣya tathārūpām anāthām ekavāsasam ||
samāhūyābravīd bhadre kā tvaṃ kiṃ ca cikīrṣasi ||
sā tām uvāca rājendra sairandhry aham upāgatā ||
karma cecchāmy ahaṃ kartuṃ tasya yo māṃ pupukṣati ||
Vaishampayana said: 'Then Krishna, the dark-eyed one, gathered up her soft, flawless hair with curling ends and tucked it at her right side. Putting on a single large, soiled, black garment and taking on the guise of a Sairandhri, Krishna moved about as one afflicted. Men and women ran up to her; seeing her, they asked, "Who are you, and what do you wish to do?" She answered them, "I am a Sairandhri, and I have come here. I wish to work for one who will maintain me." But because of her beauty, her dress, and her gentle speech, they did not believe that this servant had come for food. Kaikeyi, Virata's greatly esteemed wife, looking out from the palace, saw the daughter of Drupada. Seeing her so beautiful, unprotected, wearing but a single garment, she called her over and said, "Gracious one, who are you, and what do you wish to do?" She replied to her, "I am a Sairandhri, O queen; I have come and wish to work for one who will maintain me."'
dd0eeec43e5e · publicado 16 jul 2026, 17:58:59 UTC
Disponible enRUENPasa de verso en verso con
Draupadi tries to become inconspicuous, but her beauty and dignity betray her just as royalty betrayed Yudhishthira. Not everything that belongs to the soul can be hidden by clothing.