महाभारत
Saṃbhava-parva (The Funeral of Pāṇḍu and Mādrī)1.118.14–17
695 / 15823
महाभारत · 1.118.14–17
देवनागरी

ब्राह्मणाः क्षत्रिया वैश्याः शूद्राश् चैव सहस्रशः ॥
रुदन्तः शोकसंतप्ता अनुजग्मुर् नराधिपम् ॥
अयम् अस्मान् अपाहाय दुःखे चाधाय शाश्वते ॥
कृत्वानाथान् परो नाथः क्व यास्यति नराधिपः ॥
क्रोशन्तः पाण्डवाः सर्वे भीष्मो विदुर एव च ॥
रमणीये वनोद्देशे गङ्गातीरे समे शुभे ॥
न्यासयाम् आसुर् अथ तां शिबिकां सत्यवादिनः ॥
सभार्यस्य नृसिंहस्य पाण्डोर् अक्लिष्टकर्मणः ॥

लिप्यंतरण (IAST)

brāhmaṇāḥ kṣatriyā vaiśyāḥ śūdrāś caiva sahasraśaḥ ||
rudantaḥ śokasaṃtaptā anujagmur narādhipam ||
ayam asmān apāhāya duḥkhe cādhāya śāśvate ||
kṛtvānāthān paro nāthaḥ kva yāsyati narādhipaḥ ||
krośantaḥ pāṇḍavāḥ sarve bhīṣmo vidura eva ca ||
ramaṇīye vanoddeśe gaṅgātīre same śubhe ||
nyāsayām āsur atha tāṃ śibikāṃ satyavādinaḥ ||
sabhāryasya nṛsiṃhasya pāṇḍor akliṣṭakarmaṇaḥ ||

शब्दशः अर्थ
संस्कृतIASTअर्थ
ब्राह्मणाः क्षत्रियाः वैश्याः शूद्राः च एव सहस्रशःbrāhmaṇāḥ kṣatriyāḥ vaiśyāḥ śūdrāḥ ca eva sahasraśaḥbrahmins, kshatriyas, vaishyas, and shudras by the thousands,
रुदन्तः शोकसंतप्ताः अनुजग्मुः नराधिपम्rudantaḥ śokasaṃtaptāḥ anujagmuḥ narādhipamweeping, scorched by grief, followed after the sovereign:
अयम् अस्मान् अपाहाय दुःखे च आधाय शाश्वतेayam asmān apāhāya duḥkhe ca ādhāya śāśvate"he, having left us and cast us into everlasting sorrow,
कृत्वा अनाथान् परः नाथः क्व यास्यति नराधिपःkṛtvā anāthān paraḥ nāthaḥ kva yāsyati narādhipaḥhaving made us defenseless, the supreme protector — where does the sovereign go?"
क्रोशन्तः पाण्डवाः सर्वे भीष्मः विदुरः एव चkrośantaḥ pāṇḍavāḥ sarve bhīṣmaḥ viduraḥ eva cawailing, all the Pandavas, Bhishma, and Vidura,
रमणीये वनोद्देशे गङ्गातीरे समे शुभेramaṇīye vanoddeśe gaṅgātīre same śubhein a lovely woodland spot, on the level, auspicious bank of the Ganges,
न्यासयाम् आसुः अथ तां शिबिकां सत्यवादिनःnyāsayām āsuḥ atha tāṃ śibikāṃ satyavādinaḥset down that palanquin, the truthful ones,
सभार्यस्य नृसिंहस्य पाण्डोः अक्लिष्टकर्मणःsabhāryasya nṛsiṃhasya pāṇḍoḥ akliṣṭakarmaṇaḥ[the palanquin] of the lion among men, Pandu, together with his wife, untiring in deeds
क्षत्रियाkṣatriyāoriginal form "kṣatriyā", added to complete the word-by-word coverage
शूद्राश्śūdrāśoriginal form "śūdrāś", added to complete the word-by-word coverage
चैवcaivaoriginal form "caiva", added to complete the word-by-word coverage
शोकसंतप्ताśokasaṃtaptāoriginal form "śokasaṃtaptā", added to complete the word-by-word coverage
अनुजग्मुर्anujagmuroriginal form "anujagmur", added to complete the word-by-word coverage
चाधायcādhāyaoriginal form "cādhāya", added to complete the word-by-word coverage
कृत्वानाथान्kṛtvānāthānoriginal form "kṛtvānāthān", added to complete the word-by-word coverage
परोparooriginal form "paro", added to complete the word-by-word coverage
भीष्मोbhīṣmooriginal form "bhīṣmo", added to complete the word-by-word coverage
विदुरviduraoriginal form "vidura", added to complete the word-by-word coverage
आसुर्āsuroriginal form "āsur", added to complete the word-by-word coverage
पाण्डोर्pāṇḍororiginal form "pāṇḍor", added to complete the word-by-word coverage
अनुवाद

"Brahmins, kshatriyas, vaishyas, and shudras by the thousands, weeping, scorched by grief, followed after the sovereign: 'He, having left us and cast us into everlasting sorrow, having made us defenseless, the supreme protector — where does the sovereign go?' Wailing, all the Pandavas, Bhishma, and Vidura set down that palanquin — the lion among men, Pandu, with his wife — in a lovely woodland spot, on the level, auspicious bank of the Ganges."

संस्करण

e086560caa4d · प्रकाशित 12 जुल॰ 2026, 4:41:49 pm UTC

उपलब्ध भाषाएँRUEN

श्लोक बदलें इन कुंजियों से