महाभारत
Śaunakopadeśa-parva (Śaunaka's Teaching on Sorrow and Desire)3.2.49–59
2793 / 15823
महाभारत · 3.2.49–59
देवनागरी

युधिष्ठिर उवाच
नार्थोपभोगलिप्सार्थम् इयम् अर्थेप्सुता मम ॥
भरणार्थं तु विप्राणां ब्रह्मन् काङ्क्षे न लोभतः ॥
कथं ह्य् अस्मद्विधो ब्रह्मन् वर्तमानो गृहाश्रमे ॥
भरणं पालनं चापि न कुर्याद् अनुयायिनाम् ॥
संविभागो हि भूतानां सर्वेषाम् एव शिष्यते ॥
तथैवापचमानेभ्यः प्रदेयं गृहमेधिना ॥
तृणानि भूमिर् उदकं वाक् चतुर्थी च सूनृता ॥
सताम् एतानि गेहेषु नोच्छिद्यन्ते कदा चन ॥
देयम् आर्तस्य शयनं स्थितश्रान्तस्य चासनम् ॥
तृषितस्य च पानीयं क्षुधितस्य च भोजनम् ॥
चक्षुर् दद्यान् मनो दद्याद् वाचं दद्याच् च सूनृताम् ॥
प्रत्युद्गम्याभिगमनं कुर्यान् न्यायेन चार्चनम् ॥
अघिहोत्रम् अनड्वांश् च ज्ञातयो ऽतिथिबान्धवाः ॥
पुत्रदारभृताश् चैव निर्दहेयुर् अपूजिताः ॥
नात्मार्थं पाचयेद् अन्नं न वृथा घातयेत् पशून् ॥
न च तत् स्वयम् अश्नीयाद् विधिवद् यन् न निर्वपेत् ॥
श्वभ्यश् च श्वपचेभ्यश् च वयोभ्यश् चावपेद् भुवि ॥
वैश्वदेवं हि नामैतत् सायंप्रातर् विधीयते ॥
विघसाशी भवेत् तस्मान् नित्यं चामृतभोजनः ॥
विघसं भृत्यशेषं तु यज्ञशेषं तथामृतम् ॥
एतां यो वर्तते वृत्तिं वर्तमानो गृहाश्रमे ॥
तस्य धर्मं परं प्राहुः कथं वा विप्र मन्यसे ॥

लिप्यंतरण (IAST)

yudhiṣṭhira uvāca
nārthopabhogalipsārtham iyam arthepsutā mama ||
bharaṇārthaṃ tu viprāṇāṃ brahman kāṅkṣe na lobhataḥ ||
kathaṃ hy asmadvidho brahman vartamāno gṛhāśrame ||
bharaṇaṃ pālanaṃ cāpi na kuryād anuyāyinām ||
saṃvibhāgo hi bhūtānāṃ sarveṣām eva śiṣyate ||
tathaivāpacamānebhyaḥ pradeyaṃ gṛhamedhinā ||
tṛṇāni bhūmir udakaṃ vāk caturthī ca sūnṛtā ||
satām etāni geheṣu nocchidyante kadā cana ||
deyam ārtasya śayanaṃ sthitaśrāntasya cāsanam ||
tṛṣitasya ca pānīyaṃ kṣudhitasya ca bhojanam ||
cakṣur dadyān mano dadyād vācaṃ dadyāc ca sūnṛtām ||
pratyudgamyābhigamanaṃ kuryān nyāyena cārcanam ||
aghihotram anaḍvāṃś ca jñātayo 'tithibāndhavāḥ ||
putradārabhṛtāś caiva nirdaheyur apūjitāḥ ||
nātmārthaṃ pācayed annaṃ na vṛthā ghātayet paśūn ||
na ca tat svayam aśnīyād vidhivad yan na nirvapet ||
śvabhyaś ca śvapacebhyaś ca vayobhyaś cāvaped bhuvi ||
vaiśvadevaṃ hi nāmaitat sāyaṃprātar vidhīyate ||
vighasāśī bhavet tasmān nityaṃ cāmṛtabhojanaḥ ||
vighasaṃ bhṛtyaśeṣaṃ tu yajñaśeṣaṃ tathāmṛtam ||
etāṃ yo vartate vṛttiṃ vartamāno gṛhāśrame ||
tasya dharmaṃ paraṃ prāhuḥ kathaṃ vā vipra manyase ||

शब्दशः अर्थ
संस्कृतIASTअर्थ
युधिष्ठिर उवाचyudhiṣṭhira uvācaYudhishthira said
न अर्थोपभोगलिप्सार्थम् इयम् अर्थेप्सुता ममna arthopabhogalipsārtham iyam arthepsutā mamathis desire of mine for means is not for the enjoyment of wealth
भरणार्थं तु विप्राणां ब्रह्मन् काङ्क्षे न लोभतःbharaṇārthaṃ tu viprāṇāṃ brahman kāṅkṣe na lobhataḥbut I desire it for the support of brahmins, O brahmin, not out of greed
कथं हि अस्मद्विधः ब्रह्मन् वर्तमानः गृहाश्रमेkathaṃ hi asmadvidhaḥ brahman vartamānaḥ gṛhāśramehow could one such as I, O brahmin, living the householder's life
भरणं पालनं च अपि न कुर्यात् अनुयायिनाम्bharaṇaṃ pālanaṃ ca api na kuryāt anuyāyināmfail to feed and support those who follow him
संविभागः हि भूतानां सर्वेषाम् एव शिष्यतेsaṃvibhāgaḥ hi bhūtānāṃ sarveṣām eva śiṣyatefor the sharing of food is enjoined upon all beings
तथा एव अपचमानेभ्यः प्रदेयं गृहमेधिनाtathā eva apacamānebhyaḥ pradeyaṃ gṛhamedhinālikewise the householder must give to those who do not cook for themselves
तृणानि भूमिः उदकं वाक् चतुर्थी च सूनृताtṛṇāni bhūmiḥ udakaṃ vāk caturthī ca sūnṛtāgrass, ground, water, and a fourth — kind speech
सताम् एतानि गेहेषु न उच्छिद्यन्ते कदा चनsatām etāni geheṣu na ucchidyante kadā canathese things never disappear from the homes of good people
देयम् आर्तस्य शयनं स्थितश्रान्तस्य च आसनम्deyam ārtasya śayanaṃ sthitaśrāntasya ca āsanamto the suffering one should give a bed, to the one weary from standing, a seat
तृषितस्य च पानीयं क्षुधितस्य च भोजनम्tṛṣitasya ca pānīyaṃ kṣudhitasya ca bhojanamto the thirsty, drink; to the hungry, food
चक्षुः दद्यात् मनः दद्यात् वाचं दद्यात् च सूनृताम्cakṣuḥ dadyāt manaḥ dadyāt vācaṃ dadyāt ca sūnṛtāmone should give a glance, one's mind, and kind speech
प्रत्युद्गम्य अभिगमनं कुर्यात् न्यायेन च अर्चनम्pratyudgamya abhigamanaṃ kuryāt nyāyena ca arcanamgoing out to meet a guest, one should approach and honor him according to rule
अग्निहोत्रम् अनड्वांश् च ज्ञातयः अतिथिबान्धवाःagnihotram anaḍvāṃś ca jñātayaḥ atithibāndhavāḥthe agnihotra, oxen, kinsmen, guests, and relatives
पुत्रदारभृताः च एव निर्दहेयुः अपूजिताःputradārabhṛtāḥ ca eva nirdaheyuḥ apūjitāḥchildren, wives, and dependents will consume with fire one who fails to honor them
न आत्मार्थं पाचयेत् अन्नं न वृथा घातयेत् पशून्na ātmārthaṃ pācayet annaṃ na vṛthā ghātayet paśūnone should not cook food for oneself alone, nor kill living beings in vain
न च तत् स्वयम् अश्नीयात् विधिवत् यत् न निर्वपेत्na ca tat svayam aśnīyāt vidhivat yat na nirvapetnor should one eat oneself what has not been duly offered
श्वभ्यः च श्वपचेभ्यः च वयोभ्यः च अवपेत् भुविśvabhyaḥ ca śvapacebhyaḥ ca vayobhyaḥ ca avapet bhuvione should set aside a portion on the ground for dogs, outcastes, and birds
वैश्वदेवं हि नाम एतत् सायंप्रातः विधीयतेvaiśvadevaṃ hi nāma etat sāyaṃprātaḥ vidhīyatethis is called the vaishvadeva and is performed morning and evening
विघसाशी भवेत् तस्मात् नित्यं च अमृतभोजनःvighasāśī bhavet tasmāt nityaṃ ca amṛtabhojanaḥtherefore one should live eating vighasa and always partaking of amrita
विघसं भृत्यशेषं तु यज्ञशेषं तथा अमृतम्vighasaṃ bhṛtyaśeṣaṃ tu yajñaśeṣaṃ tathā amṛtamvighasa is what remains after the servants have eaten, amrita is what remains from the sacrifice
एतां यः वर्तते वृत्तिं वर्तमानः गृहाश्रमेetāṃ yaḥ vartate vṛttiṃ vartamānaḥ gṛhāśramewhoever follows this way of life while living as a householder
तस्य धर्मं परं प्राहुः कथं वा विप्र मन्यसेtasya dharmaṃ paraṃ prāhuḥ kathaṃ vā vipra manyasehis dharma is called the highest; what do you think of this, O brahmin
नार्थोपभोगलिप्सार्थम्nārthopabhogalipsārthamoriginal form "nārthopabhogalipsārtham", added to complete the word-by-word coverage
ह्य्hyoriginal form "hy", added to complete the word-by-word coverage
अस्मद्विधोasmadvidhooriginal form "asmadvidho", added to complete the word-by-word coverage
वर्तमानोvartamānooriginal form "vartamāno", added to complete the word-by-word coverage
चापिcāpioriginal form "cāpi", added to complete the word-by-word coverage
कुर्याद्kuryādoriginal form "kuryād", added to complete the word-by-word coverage
संविभागोsaṃvibhāgooriginal form "saṃvibhāgo", added to complete the word-by-word coverage
तथैवापचमानेभ्यःtathaivāpacamānebhyaḥoriginal form "tathaivāpacamānebhyaḥ", added to complete the word-by-word coverage
भूमिर्bhūmiroriginal form "bhūmir", added to complete the word-by-word coverage
नोच्छिद्यन्तेnocchidyanteoriginal form "nocchidyante", added to complete the word-by-word coverage
चासनम्cāsanamoriginal form "cāsanam", added to complete the word-by-word coverage
चक्षुर्cakṣuroriginal form "cakṣur", added to complete the word-by-word coverage
दद्यान्dadyānoriginal form "dadyān", added to complete the word-by-word coverage
मनोmanooriginal form "mano", added to complete the word-by-word coverage
दद्याद्dadyādoriginal form "dadyād", added to complete the word-by-word coverage
दद्याच्dadyācoriginal form "dadyāc", added to complete the word-by-word coverage
प्रत्युद्गम्याभिगमनंpratyudgamyābhigamanaṃoriginal form "pratyudgamyābhigamanaṃ", added to complete the word-by-word coverage
कुर्यान्kuryānoriginal form "kuryān", added to complete the word-by-word coverage
चार्चनम्cārcanamoriginal form "cārcanam", added to complete the word-by-word coverage
अघिहोत्रम्aghihotramoriginal form "aghihotram", added to complete the word-by-word coverage
ज्ञातयोjñātayooriginal form "jñātayo", added to complete the word-by-word coverage
ऽतिथिबान्धवाः'tithibāndhavāḥoriginal form "'tithibāndhavāḥ", added to complete the word-by-word coverage
पुत्रदारभृताश्putradārabhṛtāśoriginal form "putradārabhṛtāś", added to complete the word-by-word coverage
चैवcaivaoriginal form "caiva", added to complete the word-by-word coverage
निर्दहेयुर्nirdaheyuroriginal form "nirdaheyur", added to complete the word-by-word coverage
नात्मार्थंnātmārthaṃoriginal form "nātmārthaṃ", added to complete the word-by-word coverage
पाचयेद्pācayedoriginal form "pācayed", added to complete the word-by-word coverage
अश्नीयाद्aśnīyādoriginal form "aśnīyād", added to complete the word-by-word coverage
विधिवद्vidhivadoriginal form "vidhivad", added to complete the word-by-word coverage
यन्yanoriginal form "yan", added to complete the word-by-word coverage
श्वभ्यश्śvabhyaśoriginal form "śvabhyaś", added to complete the word-by-word coverage
श्वपचेभ्यश्śvapacebhyaśoriginal form "śvapacebhyaś", added to complete the word-by-word coverage
वयोभ्यश्vayobhyaśoriginal form "vayobhyaś", added to complete the word-by-word coverage
चावपेद्cāvapedoriginal form "cāvaped", added to complete the word-by-word coverage
नामैतत्nāmaitatoriginal form "nāmaitat", added to complete the word-by-word coverage
सायंप्रातर्sāyaṃprātaroriginal form "sāyaṃprātar", added to complete the word-by-word coverage
तस्मान्tasmānoriginal form "tasmān", added to complete the word-by-word coverage
चामृतभोजनःcāmṛtabhojanaḥoriginal form "cāmṛtabhojanaḥ", added to complete the word-by-word coverage
तथामृतम्tathāmṛtamoriginal form "tathāmṛtam", added to complete the word-by-word coverage
योyooriginal form "yo", added to complete the word-by-word coverage
वर्तमानोvartamānooriginal form "vartamāno", added to complete the word-by-word coverage
अनुवाद

Yudhishthira said: ‘O brahmin, my desire for means is not for the enjoyment of wealth; I desire it for the support of brahmins, not out of greed. How could one such as I, living the householder's life, fail to feed and sustain those who follow him? The sharing of food is enjoined upon all beings; and the householder must give also to those who do not cook for themselves. Grass, ground, water, and a fourth — kind speech — should never fail in the homes of good people. To the suffering one should give a bed, to the weary a seat, to the thirsty drink, to the hungry food. One should give a glance, one's mind, and gentle speech, going out to meet the guest and honoring him rightly. The agnihotra, the oxen, kinsmen, guests, relatives, children, and wives will consume with fire the one who fails to honor them. One should not cook food only for oneself, nor kill living beings in vain, nor eat oneself what has not been duly offered. For dogs, outcastes, and birds one should set food upon the ground: this is called the vaishvadeva, performed morning and evening. Therefore one should live eating the remnant and ever partaking of nectar; the remnant after the servants is called vighasa, and the remnant of sacrifice is called amrita. Whoever follows this way of life as a householder is said to hold the highest dharma. What do you think of this, O brahmin?’

संस्करण

243135a0c9e8 · प्रकाशित 16 जुल॰ 2026, 4:33:27 pm UTC

उपलब्ध भाषाएँRUEN

श्लोक बदलें इन कुंजियों से