लोमश उवाच
भृगोर् महर्षेः पुत्रो ऽभूच् च्यवनो नाम भार्गवः ॥
समीपे सरसः सो ऽस्य तपस् तेपे महाद्युतिः ॥
स्थाणुभूतो महातेजा वीरस्थानेन पाण्डव ॥
अतिष्ठत् सुबहून् कालान् एकदेशे विशां पते ॥
स वल्मीको ऽभवद् ऋषिर् लताभिर् अभिसंवृतः ॥
कालेन महता राजन् समाकीर्णः पिपीलिकैः ॥
तथा स संवृतो धीमान् मृत्पिण्ड इव सर्वशः ॥
तप्यति स्म तपो राजन् वल्मीकेन समावृतः ॥
अथ दीर्घस्य कालस्य शर्यातिर् नाम पार्थिवः ॥
आजगाम सरो रम्यं विहर्तुम् इदम् उत्तमम् ॥
तस्य स्त्रीणां सहस्राणि चत्वार्य् आसन् परिग्रहः ॥
एकैव च सुता शुभ्रा सुकन्या नाम भारत ॥
सा सखीभिः परिवृता सर्वाभरणभूषिता ॥
चङ्क्रम्यमाणा वल्मीकं भार्गवस्य समासदत् ॥
सा चैव सुदती तत्र पश्यमाना मनोरमान् ॥
वनस्पतीन् विचिन्वन्ती विजहार सखीवृता ॥
रूपेण वयसा चैव मदनेन मदेन च ॥
बभञ्ज वनवृक्षाणां शाखाः परमपुष्पिताः ॥
तां सखीरहिताम् एकाम् एकवस्त्राम् अलंकृताम् ॥
ददर्श भार्गवो धीमांश् चरन्तीम् इव विद्युतम् ॥
तां पश्यमानो विजने स रेमे परमद्युतिः ॥
क्षामकण्ठश् च ब्रह्मर्षिस् तपोबलसमन्वितः ॥
ताम् आबभाषे कल्याणीं सा चास्य न शृणोति वै ॥
ततः सुकन्या वल्मीके दृष्ट्वा भार्गवचक्षुषी ॥
कौतूहलात् कण्टकेन बुद्धिमोहबलात्कृता ॥
किं नु खल्व् इदम् इत्य् उक्त्वा निर्बिभेदास्य लोचने ॥
अक्रुध्यत् स तया विद्धे नेत्रे परममन्युमान् ॥
ततः शर्यातिसैन्यस्य शकृन्मूत्रं समावृणोत् ॥
lomaśa uvāca
bhṛgor maharṣeḥ putro 'bhūc cyavano nāma bhārgavaḥ ||
samīpe sarasaḥ so 'sya tapas tepe mahādyutiḥ ||
sthāṇubhūto mahātejā vīrasthānena pāṇḍava ||
atiṣṭhat subahūn kālān ekadeśe viśāṃ pate ||
sa valmīko 'bhavad ṛṣir latābhir abhisaṃvṛtaḥ ||
kālena mahatā rājan samākīrṇaḥ pipīlikaiḥ ||
tathā sa saṃvṛto dhīmān mṛtpiṇḍa iva sarvaśaḥ ||
tapyati sma tapo rājan valmīkena samāvṛtaḥ ||
atha dīrghasya kālasya śaryātir nāma pārthivaḥ ||
ājagāma saro ramyaṃ vihartum idam uttamam ||
tasya strīṇāṃ sahasrāṇi catvāry āsan parigrahaḥ ||
ekaiva ca sutā śubhrā sukanyā nāma bhārata ||
sā sakhībhiḥ parivṛtā sarvābharaṇabhūṣitā ||
caṅkramyamāṇā valmīkaṃ bhārgavasya samāsadat ||
sā caiva sudatī tatra paśyamānā manoramān ||
vanaspatīn vicinvantī vijahāra sakhīvṛtā ||
rūpeṇa vayasā caiva madanena madena ca ||
babhañja vanavṛkṣāṇāṃ śākhāḥ paramapuṣpitāḥ ||
tāṃ sakhīrahitām ekām ekavastrām alaṃkṛtām ||
dadarśa bhārgavo dhīmāṃś carantīm iva vidyutam ||
tāṃ paśyamāno vijane sa reme paramadyutiḥ ||
kṣāmakaṇṭhaś ca brahmarṣis tapobalasamanvitaḥ ||
tām ābabhāṣe kalyāṇīṃ sā cāsya na śṛṇoti vai ||
tataḥ sukanyā valmīke dṛṣṭvā bhārgavacakṣuṣī ||
kautūhalāt kaṇṭakena buddhimohabalātkṛtā ||
kiṃ nu khalv idam ity uktvā nirbibhedāsya locane ||
akrudhyat sa tayā viddhe netre paramamanyumān ||
tataḥ śaryātisainyasya śakṛnmūtraṃ samāvṛṇot ||
Lomasha said: 'The great sage Bhrigu had a son, Bhargava named Chyavana. Here, near this lake, he, of great splendor, practiced tapas. For a long time, O Pandava, he stood in one place like a motionless pillar. The sage turned into an anthill, became overgrown with vines, and in time was covered with ants. Thus, the wise one, enclosed on all sides like a lump of earth, continued his tapas, covered by the anthill. After a long time, a king named Sharyati came to this beautiful lake to rest. He had four thousand wives, and a single daughter, radiant, named Sukanya. Adorned with every ornament, she walked about with her friends and came upon Bhargava's anthill. There, looking at the beautiful trees and choosing among them, she enjoyed her walk among her friends. With her beauty, youth, passion, and pride, she broke the blossoming branches of the forest trees. The wise Bhargava saw her alone, without her friends, in a single garment, adorned, like a moving flash of lightning. Watching her in solitude, the brahmarishi of great splendor, with a wasted throat and the strength of his tapas, rejoiced and spoke to the lovely one, but she did not hear him. Then Sukanya saw in the anthill the eyes of Bhargava and, bewildered by curiosity, pierced them with a thorn, saying, "What is this?" When his eyes were pierced, he became greatly angry and sealed shut the excrement and urine of Sharyati's army.'
96fde398694c · 发布于 2026年7月16日 17:06:19 UTC
可用语言RUEN用方向键翻颂
Sukanya's carelessness becomes an offense against tapas. Outwardly she sees only a strange glow in the earth, but a person is hidden behind it, and so curiosity without humility brings pain to many.