摩诃婆罗多
Jaṭāsura-vadha-parva (The Abduction and Death of Jaṭāsura)3.154.8-18
3308 / 15823
摩诃婆罗多 · 3.154.8-18
天城文

तम् अब्रवीद् धर्मराजो ह्रियमाणो युधिष्ठिरः ॥
धर्मस् ते हीयते मूढ न चैनं समवेक्षसे ॥
ये ऽन्ये के चिन् मनुष्येषु तिर्यग्योनिगता अपि ॥
गन्धर्वयक्षरक्षांसि वयांसि पशवस् तथा ॥
मनुष्यान् उपजीवन्ति ततस् त्वम् उपजीवसि ॥
समृद्ध्या ह्य् अस्य लोकस्य लोको युष्माकम् ऋध्यते ॥
इमं च लोकं शोचन्तम् अनुशोचन्ति देवताः ॥
पूज्यमानाश् च वर्धन्ते हव्यकव्यैर् यथाविधि ॥
वयं राष्ट्रस्य गोप्तारो रक्षितारश् च राक्षस ॥
राष्ट्रस्यारक्ष्यमाणस्य कुतो भूतिः कुतः सुखम् ॥
न च राजावमन्तव्यो रक्षसा जात्व् अनागसि ॥
अणुर् अप्य् अपचारश् च नास्त्य् अस्माकं नराशन ॥
द्रोग्धव्यं न च मित्रेषु न विश्वस्तेषु कर्हि चित् ॥
येषां चान्नानि भुञ्जीत यत्र च स्यात् प्रतिश्रयः ॥
स त्वं प्रतिश्रये ऽस्माकं पूज्यमानः सुखोषितः ॥
भुक्त्वा चान्नानि दुष्प्रज्ञ कथम् अस्माञ् जिहीर्षसि ॥
एवम् एव वृथाचारो वृथावृद्धो वृथामतिः ॥
वृथामरणम् अर्हस् त्वं वृथाद्य न भविष्यसि ॥
अथ चेद् दुष्टबुद्धिस् त्वं सर्वैर् धर्मैर् विवर्जितः ॥
प्रदाय शस्त्राण्य् अस्माकं युद्धेन द्रौपदीं हर ॥
अथ चेत् त्वम् अविज्ञाय इदं कर्म करिष्यसि ॥
अधर्मं चाप्य् अकीर्तिं च लोके प्राप्स्यसि केवलम् ॥
एताम् अद्य परामृश्य स्त्रियं राक्षस मानुषीम् ॥
विषम् एतत् समालोड्य कुम्भेन प्राशितं त्वया ॥

转写 (IAST)

tam abravīd dharmarājo hriyamāṇo yudhiṣṭhiraḥ ||
dharmas te hīyate mūḍha na cainaṃ samavekṣase ||
ye 'nye ke cin manuṣyeṣu tiryagyonigatā api ||
gandharvayakṣarakṣāṃsi vayāṃsi paśavas tathā ||
manuṣyān upajīvanti tatas tvam upajīvasi ||
samṛddhyā hy asya lokasya loko yuṣmākam ṛdhyate ||
imaṃ ca lokaṃ śocantam anuśocanti devatāḥ ||
pūjyamānāś ca vardhante havyakavyair yathāvidhi ||
vayaṃ rāṣṭrasya goptāro rakṣitāraś ca rākṣasa ||
rāṣṭrasyārakṣyamāṇasya kuto bhūtiḥ kutaḥ sukham ||
na ca rājāvamantavyo rakṣasā jātv anāgasi ||
aṇur apy apacāraś ca nāsty asmākaṃ narāśana ||
drogdhavyaṃ na ca mitreṣu na viśvasteṣu karhi cit ||
yeṣāṃ cānnāni bhuñjīta yatra ca syāt pratiśrayaḥ ||
sa tvaṃ pratiśraye 'smākaṃ pūjyamānaḥ sukhoṣitaḥ ||
bhuktvā cānnāni duṣprajña katham asmāñ jihīrṣasi ||
evam eva vṛthācāro vṛthāvṛddho vṛthāmatiḥ ||
vṛthāmaraṇam arhas tvaṃ vṛthādya na bhaviṣyasi ||
atha ced duṣṭabuddhis tvaṃ sarvair dharmair vivarjitaḥ ||
pradāya śastrāṇy asmākaṃ yuddhena draupadīṃ hara ||
atha cet tvam avijñāya idaṃ karma kariṣyasi ||
adharmaṃ cāpy akīrtiṃ ca loke prāpsyasi kevalam ||
etām adya parāmṛśya striyaṃ rākṣasa mānuṣīm ||
viṣam etat samāloḍya kumbhena prāśitaṃ tvayā ||

逐字释义
梵语IAST释义
तम् अब्रवीद् धर्मराजो ह्रियमाणो युधिष्ठिरः ॥ धर्मस् ते हीयते मूढ न चैनं समवेक्षसे ॥ ये ऽन्ये के चिन् मनुष्येषु तिर्यग्योनिगता अपि ॥ गन्धर्वयक्षरक्षांसि वयांसि पशवस् तथा ॥ मनुष्यान् उपजीवन्ति ततस् त्वम् उपजीवसि ॥ समृद्ध्या ह्य् अस्य लोकस्य लोको युष्माकम् ऋध्यते ॥ इमं च लोकं शोचन्तम् अनुशोचन्ति देवताः ॥ पूज्यमानाश् च वर्धन्ते हव्यकव्यैर् यथाविधि ॥ वयं राष्ट्रस्य गोप्तारो रक्षितारश् च राक्षस ॥ राष्ट्रस्यारक्ष्यमाणस्य कुतो भूतिः कुतः सुखम् ॥ न च राजावमन्तव्यो रक्षसा जात्व् अनागसि ॥ अणुर् अप्य् अपचारश् च नास्त्य् अस्माकं नराशन ॥ द्रोग्धव्यं न च मित्रेषु न विश्वस्तेषु कर्हि चित् ॥ येषां चान्नानि भुञ्जीत यत्र च स्यात् प्रतिश्रयः ॥ स त्वं प्रतिश्रये ऽस्माकं पूज्यमानः सुखोषितः ॥ भुक्त्वा चान्नानि दुष्प्रज्ञ कथम् अस्माञ् जिहीर्षसि ॥ एवम् एव वृथाचारो वृथावृद्धो वृथामतिः ॥ वृथामरणम् अर्हस् त्वं वृथाद्य न भविष्यसि ॥ अथ चेद् दुष्टबुद्धिस् त्वं सर्वैर् धर्मैर् विवर्जितः ॥ प्रदाय शस्त्राण्य् अस्माकं युद्धेन द्रौपदीं हर ॥ अथ चेत् त्वम् अविज्ञाय इदं कर्म करिष्यसि ॥ अधर्मं चाप्य् अकीर्तिं च लोके प्राप्स्यसि केवलम् ॥ एताम् अद्य परामृश्य स्त्रियं राक्षस मानुषीम् ॥ विषम् एतत् समालोड्य कुम्भेन प्राशितं त्वया ॥tam abravīd dharmarājo hriyamāṇo yudhiṣṭhiraḥ || dharmas te hīyate mūḍha na cainaṃ samavekṣase || ye 'nye ke cin manuṣyeṣu tiryagyonigatā api || gandharvayakṣarakṣāṃsi vayāṃsi paśavas tathā || manuṣyān upajīvanti tatas tvam upajīvasi || samṛddhyā hy asya lokasya loko yuṣmākam ṛdhyate || imaṃ ca lokaṃ śocantam anuśocanti devatāḥ || pūjyamānāś ca vardhante havyakavyair yathāvidhi || vayaṃ rāṣṭrasya goptāro rakṣitāraś ca rākṣasa || rāṣṭrasyārakṣyamāṇasya kuto bhūtiḥ kutaḥ sukham || na ca rājāvamantavyo rakṣasā jātv anāgasi || aṇur apy apacāraś ca nāsty asmākaṃ narāśana || drogdhavyaṃ na ca mitreṣu na viśvasteṣu karhi cit || yeṣāṃ cānnāni bhuñjīta yatra ca syāt pratiśrayaḥ || sa tvaṃ pratiśraye 'smākaṃ pūjyamānaḥ sukhoṣitaḥ || bhuktvā cānnāni duṣprajña katham asmāñ jihīrṣasi || evam eva vṛthācāro vṛthāvṛddho vṛthāmatiḥ || vṛthāmaraṇam arhas tvaṃ vṛthādya na bhaviṣyasi || atha ced duṣṭabuddhis tvaṃ sarvair dharmair vivarjitaḥ || pradāya śastrāṇy asmākaṃ yuddhena draupadīṃ hara || atha cet tvam avijñāya idaṃ karma kariṣyasi || adharmaṃ cāpy akīrtiṃ ca loke prāpsyasi kevalam || etām adya parāmṛśya striyaṃ rākṣasa mānuṣīm || viṣam etat samāloḍya kumbhena prāśitaṃ tvayā ||The abducted Yudhishthira tells the rakshasa that his dharma is perishing; all beings, including gandharvas, yakshas, rakshasas, birds, and beasts, live off human beings, and the well-being of the human world sustains their own world; people honor the gods with havya and kavya offerings; the Pandavas as kings protect the kingdom, and without protection there is neither prosperity nor happiness; one must not despise an innocent king or harm friends, those whose food one has eaten, or those with whom one has found shelter; Jatasura lived among them in honor, ate their food, and now tries to carry them off; he deserves a vain death, and if he wishes to abduct Draupadi, let him first give up his weapons and fight.
译文

Yudhishthira said: 'Fool, your dharma is perishing, and you do not see it. All beings among men, and even those born in other wombs -- gandharvas, yakshas, rakshasas, birds, and beasts -- live off human beings; therefore you too live off them. When this world prospers, your world prospers too; when it suffers, the deities grieve for it. Honored with havya and kavya offerings, they increase according to rule. We are the guardians of the kingdom, its protectors, O rakshasa; if the kingdom is unprotected, whence comes prosperity, whence happiness? A rakshasa must not despise a blameless king. We have not committed even the smallest wrong against you, devourer of men. One must not betray friends, nor those who have trusted, nor those whose food one has eaten, nor those in whose shelter one has found refuge. You lived among us honored, dwelling happily under our protection, eating our food, O evil-minded one. How then do you wish to carry us off? Just so, your conduct is in vain, your growth is in vain, your intellect is in vain; you deserve a vain death, and from today you will not go without your due. But if you are malicious and devoid of all dharma, then hand over our weapons and carry off Draupadi in battle. If you do this deed without understanding, you will gain in this world only unrighteousness and infamy. Having today laid hands on this human woman, O rakshasa, you have stirred up this poison and drunk it down, pot and all.'

版本

d5c879dee14e · 发布于 2026年7月16日 17:09:16 UTC

可用语言RUEN

用方向键翻颂