Mahabharata
Bāhuka-ṛtuparṇa-sevā-parva (Nala Serves Ṛtuparṇa)3.64.9-19
3042 / 15823
Mahabharata · 3.64.9-19
Devanāgarī

स तत्र निवसन् राजा वैदर्भीम् अनुचिन्तयन् ॥
सायं सायं सदा चेमं श्लोकम् एकं जगाद ह ॥
क्व नु सा क्षुत्पिपासार्ता श्रान्ता शेते तपस्विनी ॥
स्मरन्ती तस्य मन्दस्य कं वा साद्योपतिष्ठति ॥
एवं ब्रुवन्तं राजानं निशायां जीवलो ऽब्रवीत् ॥
काम् एनां शोचसे नित्यं श्रोतुम् इच्छामि बाहुक ॥
तम् उवाच नलो राजा मन्दप्रज्ञस्य कस्य चित् ॥
आसीद् बहुमता नारी तस्या दृढतरं च सः ॥
स वै केन चिद् अर्थेन तया मन्दो व्ययुज्यत ॥
विप्रयुक्तश् च मन्दात्मा भ्रमत्य् असुखपीडितः ॥
दह्यमानः स शोकेन दिवारात्रम् अतन्द्रितः ॥
निशाकाले स्मरंस् तस्याः श्लोकम् एकं स्म गायति ॥
स वै भ्रमन् महीं सर्वां क्व चिद् आसाद्य किं चन ॥
वसत्य् अनर्हस् तद्दुःखं भूय एवानुसंस्मरन् ॥
सा तु तं पुरुषं नारी कृच्छ्रे ऽप्य् अनुगता वने ॥
त्यक्ता तेनाल्पपुण्येन दुष्करं यदि जीवति ॥
एका बालानभिज्ञा च मार्गाणाम् अतथोचिता ॥
क्षुत्पिपासापरीता च दुष्करं यदि जीवति ॥
श्वापदाचरिते नित्यं वने महति दारुणे ॥
त्यक्ता तेनाल्पपुण्येन मन्दप्रज्ञेन मारिष ॥
इत्य् एवं नैषधो राजा दमयन्तीम् अनुस्मरन् ॥
अज्ञातवासम् अवसद् राज्ञस् तस्य निवेशने ॥

Transliteration (IAST)

sa tatra nivasan rājā vaidarbhīm anucintayan ||
sāyaṃ sāyaṃ sadā cemaṃ ślokam ekaṃ jagāda ha ||
kva nu sā kṣutpipāsārtā śrāntā śete tapasvinī ||
smarantī tasya mandasya kaṃ vā sādyopatiṣṭhati ||
evaṃ bruvantaṃ rājānaṃ niśāyāṃ jīvalo 'bravīt ||
kām enāṃ śocase nityaṃ śrotum icchāmi bāhuka ||
tam uvāca nalo rājā mandaprajñasya kasya cit ||
āsīd bahumatā nārī tasyā dṛḍhataraṃ ca saḥ ||
sa vai kena cid arthena tayā mando vyayujyata ||
viprayuktaś ca mandātmā bhramaty asukhapīḍitaḥ ||
dahyamānaḥ sa śokena divārātram atandritaḥ ||
niśākāle smaraṃs tasyāḥ ślokam ekaṃ sma gāyati ||
sa vai bhraman mahīṃ sarvāṃ kva cid āsādya kiṃ cana ||
vasaty anarhas tadduḥkhaṃ bhūya evānusaṃsmaran ||
sā tu taṃ puruṣaṃ nārī kṛcchre 'py anugatā vane ||
tyaktā tenālpapuṇyena duṣkaraṃ yadi jīvati ||
ekā bālānabhijñā ca mārgāṇām atathocitā ||
kṣutpipāsāparītā ca duṣkaraṃ yadi jīvati ||
śvāpadācarite nityaṃ vane mahati dāruṇe ||
tyaktā tenālpapuṇyena mandaprajñena māriṣa ||
ity evaṃ naiṣadho rājā damayantīm anusmaran ||
ajñātavāsam avasad rājñas tasya niveśane ||

Word-by-word
SanskritIASTMeaning
स तत्र निवसन् राजा वैदर्भीम् अनुचिन्तयन् ॥ सायं सायं सदा चेमं श्लोकम् एकं जगाद ह ॥ क्व नु सा क्षुत्पिपासार्ता श्रान्ता शेते तपस्विनी ॥ स्मरन्ती तस्य मन्दस्य कं वा साद्योपतिष्ठति ॥ एवं ब्रुवन्तं राजानं निशायां जीवलो ऽब्रवीत् ॥ काम् एनां शोचसे नित्यं श्रोतुम् इच्छामि बाहुक ॥ तम् उवाच नलो राजा मन्दप्रज्ञस्य कस्य चित् ॥ आसीद् बहुमता नारी तस्या दृढतरं च सः ॥ स वै केन चिद् अर्थेन तया मन्दो व्ययुज्यत ॥ विप्रयुक्तश् च मन्दात्मा भ्रमत्य् असुखपीडितः ॥ दह्यमानः स शोकेन दिवारात्रम् अतन्द्रितः ॥ निशाकाले स्मरंस् तस्याः श्लोकम् एकं स्म गायति ॥ स वै भ्रमन् महीं सर्वां क्व चिद् आसाद्य किं चन ॥ वसत्य् अनर्हस् तद्दुःखं भूय एवानुसंस्मरन् ॥ सा तु तं पुरुषं नारी कृच्छ्रे ऽप्य् अनुगता वने ॥ त्यक्ता तेनाल्पपुण्येन दुष्करं यदि जीवति ॥ एका बालानभिज्ञा च मार्गाणाम् अतथोचिता ॥ क्षुत्पिपासापरीता च दुष्करं यदि जीवति ॥ श्वापदाचरिते नित्यं वने महति दारुणे ॥ त्यक्ता तेनाल्पपुण्येन मन्दप्रज्ञेन मारिष ॥ इत्य् एवं नैषधो राजा दमयन्तीम् अनुस्मरन् ॥ अज्ञातवासम् अवसद् राज्ञस् तस्य निवेशने ॥sa tatra nivasan rājā vaidarbhīm anucintayan || sāyaṃ sāyaṃ sadā cemaṃ ślokam ekaṃ jagāda ha || kva nu sā kṣutpipāsārtā śrāntā śete tapasvinī || smarantī tasya mandasya kaṃ vā sādyopatiṣṭhati || evaṃ bruvantaṃ rājānaṃ niśāyāṃ jīvalo 'bravīt || kām enāṃ śocase nityaṃ śrotum icchāmi bāhuka || tam uvāca nalo rājā mandaprajñasya kasya cit || āsīd bahumatā nārī tasyā dṛḍhataraṃ ca saḥ || sa vai kena cid arthena tayā mando vyayujyata || viprayuktaś ca mandātmā bhramaty asukhapīḍitaḥ || dahyamānaḥ sa śokena divārātram atandritaḥ || niśākāle smaraṃs tasyāḥ ślokam ekaṃ sma gāyati || sa vai bhraman mahīṃ sarvāṃ kva cid āsādya kiṃ cana || vasaty anarhas tadduḥkhaṃ bhūya evānusaṃsmaran || sā tu taṃ puruṣaṃ nārī kṛcchre 'py anugatā vane || tyaktā tenālpapuṇyena duṣkaraṃ yadi jīvati || ekā bālānabhijñā ca mārgāṇām atathocitā || kṣutpipāsāparītā ca duṣkaraṃ yadi jīvati || śvāpadācarite nityaṃ vane mahati dāruṇe || tyaktā tenālpapuṇyena mandaprajñena māriṣa || ity evaṃ naiṣadho rājā damayantīm anusmaran || ajñātavāsam avasad rājñas tasya niveśane ||Living with Ṛtuparṇa, Nala thinks of Damayantī every evening and recites a verse about where she sleeps, hungry and weary; Jīvala asks whom he grieves for, and Nala answers with a parable about a fool who abandoned his faithful wife in a terrible forest.
Translation

Dwelling there, King Nala continually thought of the princess of Vidarbha, and every evening he uttered this one verse: "Where now does she sleep, that suffering woman, worn out by hunger, thirst, and weariness? Remembering that fool, whom does she now attend upon?" One night Jīvala heard him speaking thus and asked: "Bāhuka, for whom do you grieve so constantly? I wish to hear." Nala said: "A certain man of feeble understanding had a wife who was greatly cherished, and he himself was bound to her even more strongly. For some reason this fool became separated from her, and, separated, he wanders about, tormented by misfortune. Burning with grief day and night, unwearying, remembering her at nightfall he sings one verse. Wandering over the whole earth, coming to rest here and there, unworthy, he dwells and remembers her suffering again and again. But that woman followed that man even in hardship into the forest, and was abandoned by him, a man of little merit — if she still lives, it is a hard thing indeed. Alone, young, unacquainted with the roads, unused to such ways, overcome by hunger and thirst — if she still lives, it is a hard thing indeed, in that vast and terrible forest ever roamed by beasts of prey, abandoned by him, a man of little merit and feeble understanding, dear friend." Thus did the king of Niṣadha, remembering Damayantī, live unrecognized in the household of that king.

Version

0a8bd12f36b2 · published Jul 16, 2026, 4:58:37 PM UTC

Available inRUEN

Page between verses with