वैशंपायन उवाच
ततो युधिष्ठिरो राजा मार्कण्डेयं महाद्युतिम् ॥
पप्रच्छ भरतश्रेष्ठो धर्मप्रश्नं सुदुर्वचम् ॥
श्रोतुम् इच्छामि भगवन् स्त्रीणां माहात्म्यम् उत्तमम् ॥
कथ्यमानं त्वया विप्र सूक्ष्मं धर्मं च तत्त्वतः ॥
प्रत्यक्षेण हि विप्रर्षे देवा दृश्यन्ति सत्तम ॥
सूर्याचन्द्रमसौ वायुः पृथिवी वह्निर् एव च ॥
पिता माता च भगवन् गाव एव च सत्तम ॥
यच् चान्यद् एव विहितं तच् चापि भृगुनन्दन ॥
मन्ये ऽहं गुरुवत् सर्वम् एकपत्न्यस् तथा स्त्रियः ॥
पतिव्रतानां शुश्रूषा दुष्करा प्रतिभाति मे ॥
पतिव्रतानां माहात्म्यं वक्तुम् अर्हसि नः प्रभो ॥
निरुध्य चेन्द्रियग्रामं मनः संरुध्य चानघ ॥
पतिं दैवतवच् चापि चिन्तयन्त्यः स्थिता हि याः ॥
भगवन् दुष्करं ह्य् एतत् प्रतिभाति मम प्रभो ॥
मातापितृषु शुश्रूषा स्त्रीणां भर्तृषु च द्विज ॥
स्त्रीणां धर्मात् सुघोराद् धि नान्यं पश्यामि दुष्करम् ॥
साध्व् आचाराः स्त्रियो ब्रह्मन् यत् कुर्वन्ति सदादृताः ॥
दुष्करं बत कुर्वन्ति पितरो मातरश् च वै ॥
एकपत्न्यश् च या नार्यो याश् च सत्यं वदन्त्य् उत ॥
कुक्षिणा दश मासांश् च गर्भं संधारयन्ति याः ॥
नार्यः कालेन संभूय किम् अद्भुततरं ततः ॥
संशयं परमं प्राप्य वेदनाम् अतुलाम् अपि ॥
प्रजायन्ते सुतान् नार्यो दुःखेन महता विभो ॥
पुष्णन्ति चापि महता स्नेहेन द्विजसत्तम ॥
ये च क्रूरेषु सर्वेषु वर्तमाना जुगुप्सिताः ॥
स्वकर्म कुर्वन्ति सदा दुष्करं तच् च मे मतम् ॥
क्षत्रधर्मसमाचारं तथ्यं चाख्याहि मे द्विज ॥
धर्मः सुदुर्लभो विप्र नृशंसेन दुरात्मना ॥
एतद् इच्छामि भगवन् प्रश्नं प्रश्नविदां वर ॥
श्रोतुं भृगुकुलश्रेष्ठ शुश्रूषे तव सुव्रत ॥
vaiśaṃpāyana uvāca
tato yudhiṣṭhiro rājā mārkaṇḍeyaṃ mahādyutim ||
papraccha bharataśreṣṭho dharmapraśnaṃ sudurvacam ||
śrotum icchāmi bhagavan strīṇāṃ māhātmyam uttamam ||
kathyamānaṃ tvayā vipra sūkṣmaṃ dharmaṃ ca tattvataḥ ||
pratyakṣeṇa hi viprarṣe devā dṛśyanti sattama ||
sūryācandramasau vāyuḥ pṛthivī vahnir eva ca ||
pitā mātā ca bhagavan gāva eva ca sattama ||
yac cānyad eva vihitaṃ tac cāpi bhṛgunandana ||
manye 'haṃ guruvat sarvam ekapatnyas tathā striyaḥ ||
pativratānāṃ śuśrūṣā duṣkarā pratibhāti me ||
pativratānāṃ māhātmyaṃ vaktum arhasi naḥ prabho ||
nirudhya cendriyagrāmaṃ manaḥ saṃrudhya cānagha ||
patiṃ daivatavac cāpi cintayantyaḥ sthitā hi yāḥ ||
bhagavan duṣkaraṃ hy etat pratibhāti mama prabho ||
mātāpitṛṣu śuśrūṣā strīṇāṃ bhartṛṣu ca dvija ||
strīṇāṃ dharmāt sughorād dhi nānyaṃ paśyāmi duṣkaram ||
sādhv ācārāḥ striyo brahman yat kurvanti sadādṛtāḥ ||
duṣkaraṃ bata kurvanti pitaro mātaraś ca vai ||
ekapatnyaś ca yā nāryo yāś ca satyaṃ vadanty uta ||
kukṣiṇā daśa māsāṃś ca garbhaṃ saṃdhārayanti yāḥ ||
nāryaḥ kālena saṃbhūya kim adbhutataraṃ tataḥ ||
saṃśayaṃ paramaṃ prāpya vedanām atulām api ||
prajāyante sutān nāryo duḥkhena mahatā vibho ||
puṣṇanti cāpi mahatā snehena dvijasattama ||
ye ca krūreṣu sarveṣu vartamānā jugupsitāḥ ||
svakarma kurvanti sadā duṣkaraṃ tac ca me matam ||
kṣatradharmasamācāraṃ tathyaṃ cākhyāhi me dvija ||
dharmaḥ sudurlabho vipra nṛśaṃsena durātmanā ||
etad icchāmi bhagavan praśnaṃ praśnavidāṃ vara ||
śrotuṃ bhṛgukulaśreṣṭha śuśrūṣe tava suvrata ||
Yudhishthira turned to Markandeya with a difficult question about dharma: "I wish to hear of the supreme greatness of women and of the subtle dharma. Visible gods are the sun, the moon, the wind, the earth, fire, the father, the mother, the cows, and all that is thus ordained. I think that women faithful to a single husband are like a guru. The service of pativratas, who restrain their senses and mind and think of their husband as a deity, seems to me difficult. Even harder is the service of children to their parents and of wives to their husbands. Women carry the child for ten months, give birth in great pain, and nourish their children with immense love. Tell me of the greatness of pativratas, and also set forth truly the dharma of the kshatriyas."
b88560423bb1 · published Jul 16, 2026, 5:17:03 PM UTC
Available inRUENPage between verses with
Yudhishthira sees dharma not only in a king's great feats but also in unseen, daily service. In this way the epic places domestic faithfulness alongside sacrifice and austerity.