विराट उवाच
त्वं ब्राह्मणो यदि वा क्षत्रियो ऽसि; समुद्रनेमीश्वररूपवान् असि ॥
आचक्ष्व मे तत्त्वम् अमित्रकर्शन; न वैश्यकर्म त्वयि विद्यते समम् ॥
कस्यासि राज्ञो विषयाद् इहागतः; किं चापि शिल्पं तव विद्यते कृतम् ॥
कथं त्वम् अस्मासु निवत्स्यसे सदा; वदस्व किं चापि तवेह वेतनम् ॥
virāṭa uvāca
tvaṃ brāhmaṇo yadi vā kṣatriyo 'si; samudranemīśvararūpavān asi ||
ācakṣva me tattvam amitrakarśana; na vaiśyakarma tvayi vidyate samam ||
kasyāsi rājño viṣayād ihāgataḥ; kiṃ cāpi śilpaṃ tava vidyate kṛtam ||
kathaṃ tvam asmāsu nivatsyase sadā; vadasva kiṃ cāpi taveha vetanam ||
Virata said: 'You are either a brahmin or a kshatriya; in form you resemble a lord of the ocean-girdled earth. Tell me the truth, scourge of foes: the work of a vaishya does not suit you. From what king, from what country have you come here? What craft do you know? How will you always dwell among us? Tell me also what wage you desire here.'
4ebd8a1abbcd · published Jul 16, 2026, 5:58:59 PM UTC
Available inRUENPage between verses with
Virata again perceives more than he should. The Pandavas know how to hide, yet their upbringing and strength keep showing through their assumed names.