Mahābhārata
Bṛhadaśva-āgamana-parva (The Arrival of Brihadashva)3.49.5-24
2990 / 15823
Mahābhārata · 3.49.5-24
Devanāgarī

अथ भीमो महाबाहुर् युधिष्ठिरम् अभाषत ॥
निदेशात् ते महाराज गतो ऽसौ पुरुषर्षभः ॥
अर्जुनः पाण्डुपुत्राणां यस्मिन् प्राणाः प्रतिष्ठिताः ॥
यस्मिन् विनष्टे पाञ्चालाः सह पुत्रैस् तथा वयम् ॥
सात्यकिर् वासुदेवश् च विनश्येयुर् असंशयम् ॥
यो ऽसौ गच्छति तेजस्वी बहून् क्लेशान् अचिन्तयन् ॥
भवन्नियोगाद् बीभत्सुस् ततो दुःखतरं नु किम् ॥
यस्य बाहू समाश्रित्य वयं सर्वे महात्मनः ॥
मन्यामहे जितान् आजौ परान् प्राप्तां च मेदिनीम् ॥
यस्य प्रभावान् न मया सभामध्ये धनुष्मतः ॥
नीता लोकम् अमुं सर्वे धार्तराष्ट्राः ससौबलाः ॥
ते वयं बाहुबलिनः क्रोधम् उत्थितम् आत्मनः ॥
सहामहे भवन्मूलं वासुदेवेन पालिताः ॥
वयं हि सह कृष्णेन हत्वा कर्णमुखान् परान् ॥
स्वबाहुविजितां कृत्स्नां प्रशासेम वसुंधराम् ॥
भवतो द्यूतदोषेण सर्वे वयम् उपप्लुताः ॥
अहीनपौरुषा राजन् बलिभिर् बलवत्तमाः ॥
क्षात्रं धर्मं महाराज समवेक्षितुम् अर्हसि ॥
न हि धर्मो महाराज क्षत्रियस्य वनाश्रयः ॥
राज्यम् एव परं धर्मं क्षत्रियस्य विदुर् बुधाः ॥
स क्षत्रधर्मविद् राजन् मा धर्म्यान् नीनशः पथः ॥
प्राग् द्वादश समा राजन् धार्तराष्ट्रान् निहन्महि ॥
निवर्त्य च वनात् पार्थम् आनाय्य च जनार्दनम् ॥
व्यूढानीकान् महाराज जवेनैव महाहवे ॥
धार्तराष्ट्रान् अमुं लोकं गमयामि विशां पते ॥
सर्वान् अहं हनिष्यामि धार्तराष्ट्रान् ससौबलान् ॥
दुर्योधनं च कर्णं च यो वान्यः प्रतियोत्स्यते ॥
मया प्रशमिते पश्चात् त्वम् एष्यसि वनात् पुनः ॥
एवं कृते न ते दोषो भविष्यति विशां पते ॥
यज्ञैश् च विविधैस् तात कृतं पापम् अरिंदम ॥
अवधूय महाराज गच्छेम स्वर्गम् उत्तमम् ॥
एवम् एतद् भवेद् राजन् यदि राजा न बालिशः ॥
अस्माकं दीर्घसूत्रः स्याद् भवान् धर्मपरायणः ॥
निकृत्या निकृतिप्रज्ञा हन्तव्या इति निश्चयः ॥
न हि नैकृतिकं हत्वा निकृत्या पापम् उच्यते ॥
तथा भारत धर्मेषु धर्मज्ञैर् इह दृश्यते ॥
अहोरात्रं महाराज तुल्यं संवत्सरेण हि ॥
तथैव वेदवचनं श्रूयते नित्यदा विभो ॥
संवत्सरो महाराज पूर्णो भवति कृच्छ्रतः ॥
यदि वेदाः प्रमाणं ते दिवसाद् ऊर्ध्वम् अच्युत ॥
त्रयोदश समाः कालो ज्ञायतां परिनिष्ठितः ॥
कालो दुर्योधनं हन्तुं सानुबन्धम् अरिंदम ॥
एकाग्रां पृथिवीं सर्वां पुरा राजन् करोति सः ॥

Transliteración (IAST)

atha bhīmo mahābāhur yudhiṣṭhiram abhāṣata ||
nideśāt te mahārāja gato 'sau puruṣarṣabhaḥ ||
arjunaḥ pāṇḍuputrāṇāṃ yasmin prāṇāḥ pratiṣṭhitāḥ ||
yasmin vinaṣṭe pāñcālāḥ saha putrais tathā vayam ||
sātyakir vāsudevaś ca vinaśyeyur asaṃśayam ||
yo 'sau gacchati tejasvī bahūn kleśān acintayan ||
bhavanniyogād bībhatsus tato duḥkhataraṃ nu kim ||
yasya bāhū samāśritya vayaṃ sarve mahātmanaḥ ||
manyāmahe jitān ājau parān prāptāṃ ca medinīm ||
yasya prabhāvān na mayā sabhāmadhye dhanuṣmataḥ ||
nītā lokam amuṃ sarve dhārtarāṣṭrāḥ sasaubalāḥ ||
te vayaṃ bāhubalinaḥ krodham utthitam ātmanaḥ ||
sahāmahe bhavanmūlaṃ vāsudevena pālitāḥ ||
vayaṃ hi saha kṛṣṇena hatvā karṇamukhān parān ||
svabāhuvijitāṃ kṛtsnāṃ praśāsema vasuṃdharām ||
bhavato dyūtadoṣeṇa sarve vayam upaplutāḥ ||
ahīnapauruṣā rājan balibhir balavattamāḥ ||
kṣātraṃ dharmaṃ mahārāja samavekṣitum arhasi ||
na hi dharmo mahārāja kṣatriyasya vanāśrayaḥ ||
rājyam eva paraṃ dharmaṃ kṣatriyasya vidur budhāḥ ||
sa kṣatradharmavid rājan mā dharmyān nīnaśaḥ pathaḥ ||
prāg dvādaśa samā rājan dhārtarāṣṭrān nihanmahi ||
nivartya ca vanāt pārtham ānāyya ca janārdanam ||
vyūḍhānīkān mahārāja javenaiva mahāhave ||
dhārtarāṣṭrān amuṃ lokaṃ gamayāmi viśāṃ pate ||
sarvān ahaṃ haniṣyāmi dhārtarāṣṭrān sasaubalān ||
duryodhanaṃ ca karṇaṃ ca yo vānyaḥ pratiyotsyate ||
mayā praśamite paścāt tvam eṣyasi vanāt punaḥ ||
evaṃ kṛte na te doṣo bhaviṣyati viśāṃ pate ||
yajñaiś ca vividhais tāta kṛtaṃ pāpam ariṃdama ||
avadhūya mahārāja gacchema svargam uttamam ||
evam etad bhaved rājan yadi rājā na bāliśaḥ ||
asmākaṃ dīrghasūtraḥ syād bhavān dharmaparāyaṇaḥ ||
nikṛtyā nikṛtiprajñā hantavyā iti niścayaḥ ||
na hi naikṛtikaṃ hatvā nikṛtyā pāpam ucyate ||
tathā bhārata dharmeṣu dharmajñair iha dṛśyate ||
ahorātraṃ mahārāja tulyaṃ saṃvatsareṇa hi ||
tathaiva vedavacanaṃ śrūyate nityadā vibho ||
saṃvatsaro mahārāja pūrṇo bhavati kṛcchrataḥ ||
yadi vedāḥ pramāṇaṃ te divasād ūrdhvam acyuta ||
trayodaśa samāḥ kālo jñāyatāṃ pariniṣṭhitaḥ ||
kālo duryodhanaṃ hantuṃ sānubandham ariṃdama ||
ekāgrāṃ pṛthivīṃ sarvāṃ purā rājan karoti saḥ ||

Palabra por palabra
SánscritoIASTSignificado
अथ भीमो महाबाहुर् युधिष्ठिरम् अभाषत ॥ निदेशात् ते महाराज गतो ऽसौ पुरुषर्षभः ॥ अर्जुनः पाण्डुपुत्राणां यस्मिन् प्राणाः प्रतिष्ठिताः ॥ यस्मिन् विनष्टे पाञ्चालाः सह पुत्रैस् तथा वयम् ॥ सात्यकिर् वासुदेवश् च विनश्येयुर् असंशयम् ॥ यो ऽसौ गच्छति तेजस्वी बहून् क्लेशान् अचिन्तयन् ॥ भवन्नियोगाद् बीभत्सुस् ततो दुःखतरं नु किम् ॥ यस्य बाहू समाश्रित्य वयं सर्वे महात्मनः ॥ मन्यामहे जितान् आजौ परान् प्राप्तां च मेदिनीम् ॥ यस्य प्रभावान् न मया सभामध्ये धनुष्मतः ॥ नीता लोकम् अमुं सर्वे धार्तराष्ट्राः ससौबलाः ॥ ते वयं बाहुबलिनः क्रोधम् उत्थितम् आत्मनः ॥ सहामहे भवन्मूलं वासुदेवेन पालिताः ॥ वयं हि सह कृष्णेन हत्वा कर्णमुखान् परान् ॥ स्वबाहुविजितां कृत्स्नां प्रशासेम वसुंधराम् ॥ भवतो द्यूतदोषेण सर्वे वयम् उपप्लुताः ॥ अहीनपौरुषा राजन् बलिभिर् बलवत्तमाः ॥ क्षात्रं धर्मं महाराज समवेक्षितुम् अर्हसि ॥ न हि धर्मो महाराज क्षत्रियस्य वनाश्रयः ॥ राज्यम् एव परं धर्मं क्षत्रियस्य विदुर् बुधाः ॥ स क्षत्रधर्मविद् राजन् मा धर्म्यान् नीनशः पथः ॥ प्राग् द्वादश समा राजन् धार्तराष्ट्रान् निहन्महि ॥ निवर्त्य च वनात् पार्थम् आनाय्य च जनार्दनम् ॥ व्यूढानीकान् महाराज जवेनैव महाहवे ॥ धार्तराष्ट्रान् अमुं लोकं गमयामि विशां पते ॥ सर्वान् अहं हनिष्यामि धार्तराष्ट्रान् ससौबलान् ॥ दुर्योधनं च कर्णं च यो वान्यः प्रतियोत्स्यते ॥ मया प्रशमिते पश्चात् त्वम् एष्यसि वनात् पुनः ॥ एवं कृते न ते दोषो भविष्यति विशां पते ॥ यज्ञैश् च विविधैस् तात कृतं पापम् अरिंदम ॥ अवधूय महाराज गच्छेम स्वर्गम् उत्तमम् ॥ एवम् एतद् भवेद् राजन् यदि राजा न बालिशः ॥ अस्माकं दीर्घसूत्रः स्याद् भवान् धर्मपरायणः ॥ निकृत्या निकृतिप्रज्ञा हन्तव्या इति निश्चयः ॥ न हि नैकृतिकं हत्वा निकृत्या पापम् उच्यते ॥ तथा भारत धर्मेषु धर्मज्ञैर् इह दृश्यते ॥ अहोरात्रं महाराज तुल्यं संवत्सरेण हि ॥ तथैव वेदवचनं श्रूयते नित्यदा विभो ॥ संवत्सरो महाराज पूर्णो भवति कृच्छ्रतः ॥ यदि वेदाः प्रमाणं ते दिवसाद् ऊर्ध्वम् अच्युत ॥ त्रयोदश समाः कालो ज्ञायतां परिनिष्ठितः ॥ कालो दुर्योधनं हन्तुं सानुबन्धम् अरिंदम ॥ एकाग्रां पृथिवीं सर्वां पुरा राजन् करोति सः ॥atha bhīmo mahābāhur yudhiṣṭhiram abhāṣata || nideśāt te mahārāja gato 'sau puruṣarṣabhaḥ || arjunaḥ pāṇḍuputrāṇāṃ yasmin prāṇāḥ pratiṣṭhitāḥ || yasmin vinaṣṭe pāñcālāḥ saha putrais tathā vayam || sātyakir vāsudevaś ca vinaśyeyur asaṃśayam || yo 'sau gacchati tejasvī bahūn kleśān acintayan || bhavanniyogād bībhatsus tato duḥkhataraṃ nu kim || yasya bāhū samāśritya vayaṃ sarve mahātmanaḥ || manyāmahe jitān ājau parān prāptāṃ ca medinīm || yasya prabhāvān na mayā sabhāmadhye dhanuṣmataḥ || nītā lokam amuṃ sarve dhārtarāṣṭrāḥ sasaubalāḥ || te vayaṃ bāhubalinaḥ krodham utthitam ātmanaḥ || sahāmahe bhavanmūlaṃ vāsudevena pālitāḥ || vayaṃ hi saha kṛṣṇena hatvā karṇamukhān parān || svabāhuvijitāṃ kṛtsnāṃ praśāsema vasuṃdharām || bhavato dyūtadoṣeṇa sarve vayam upaplutāḥ || ahīnapauruṣā rājan balibhir balavattamāḥ || kṣātraṃ dharmaṃ mahārāja samavekṣitum arhasi || na hi dharmo mahārāja kṣatriyasya vanāśrayaḥ || rājyam eva paraṃ dharmaṃ kṣatriyasya vidur budhāḥ || sa kṣatradharmavid rājan mā dharmyān nīnaśaḥ pathaḥ || prāg dvādaśa samā rājan dhārtarāṣṭrān nihanmahi || nivartya ca vanāt pārtham ānāyya ca janārdanam || vyūḍhānīkān mahārāja javenaiva mahāhave || dhārtarāṣṭrān amuṃ lokaṃ gamayāmi viśāṃ pate || sarvān ahaṃ haniṣyāmi dhārtarāṣṭrān sasaubalān || duryodhanaṃ ca karṇaṃ ca yo vānyaḥ pratiyotsyate || mayā praśamite paścāt tvam eṣyasi vanāt punaḥ || evaṃ kṛte na te doṣo bhaviṣyati viśāṃ pate || yajñaiś ca vividhais tāta kṛtaṃ pāpam ariṃdama || avadhūya mahārāja gacchema svargam uttamam || evam etad bhaved rājan yadi rājā na bāliśaḥ || asmākaṃ dīrghasūtraḥ syād bhavān dharmaparāyaṇaḥ || nikṛtyā nikṛtiprajñā hantavyā iti niścayaḥ || na hi naikṛtikaṃ hatvā nikṛtyā pāpam ucyate || tathā bhārata dharmeṣu dharmajñair iha dṛśyate || ahorātraṃ mahārāja tulyaṃ saṃvatsareṇa hi || tathaiva vedavacanaṃ śrūyate nityadā vibho || saṃvatsaro mahārāja pūrṇo bhavati kṛcchrataḥ || yadi vedāḥ pramāṇaṃ te divasād ūrdhvam acyuta || trayodaśa samāḥ kālo jñāyatāṃ pariniṣṭhitaḥ || kālo duryodhanaṃ hantuṃ sānubandham ariṃdama || ekāgrāṃ pṛthivīṃ sarvāṃ purā rājan karoti saḥ ||Bhima tells Yudhishthira that Arjuna left at his command, though upon him rest the lives of the Pandavas and their allies; he reproaches the king over the gambling match, urges him to bring back Arjuna and Krishna, to kill the Kauravas before the appointed time, and justifies deceit against deceivers.
Traducción

Bhima said to Yudhishthira: "By your command that foremost of men, Arjuna, has gone forth -- he on whom the lives of the sons of Pandu depend. If he should perish, the Panchalas would perish, and we, and Satyaki, and Vasudeva, without doubt. What could be more painful than this -- that Bibhatsu, giving no thought to the many hardships before him, went forth solely because of your bidding? Relying on his arms, we, great of soul, counted our enemies as already conquered in battle and the earth as already won. Only because of you did I refrain from sending, in the very midst of the assembly, all the sons of Dhritarashtra together with Saubala into the other world by the power of that bowman. We, mighty of arm, endure the wrath rising within us for your sake, and remain under the protection of Vasudeva. Together with Krishna we could slay our enemies led by Karna, and rule the whole earth won by our own arms. Through the fault of your gambling we are all overwhelmed, though our manhood is unimpaired and we are mightier than the mighty. Consider, great king, the duty of the Kshatriya: for a Kshatriya, dwelling in the forest is not the highest duty -- the wise know that the kingdom itself is his highest duty. You, who know the duty of Kshatriyas, must not let the righteous path be lost. Let us slay the sons of Dhritarashtra before the twelve years are complete: bring back Partha from the forest, summon Janardana, and swiftly, in mighty battle, send the arrayed armies of the sons of Dhritarashtra to yonder world, O lord of the people. I myself shall slay them all -- the sons of Dhritarashtra together with Saubala, Duryodhana, Karna, and whoever else stands to fight. Once I have made all quiet, you may return from the forest afterward, and no fault will attach to you for this, O lord of the people. Whatever sin is thus incurred we shall wash away with manifold sacrifices, O scorcher of foes, and go to the highest heaven. This could indeed come to pass, O king, were the king not so slow to act. Let it not be that you, devoted to righteousness, become for us a source of endless delay. It is settled that the cunning must be slain by cunning; to kill a deceiver by deceit is not called sin. Thus it is seen among those who know dharma, O Bharata, in matters of dharma. A day and a night, great king, are said to equal a year -- so too runs the word of the Veda, ever heard, O mighty one. A year, great king, is completed only with difficulty. If the Vedas are authority for you, O unfailing one, then reckon the thirteen years as fulfilled from that day onward. Now is the time to slay Duryodhana together with his followers, O scorcher of foes, before he makes the whole earth subject to himself alone."

Versión

fd5964c49e7f · publicado 16 jul 2026, 16:51:21 UTC

Disponible enRUEN

Pasa de verso en verso con