द्रौपद्या सहितः श्रीमान् हैडिम्बेयादिभिस् तथा ॥
राक्षसैर् अनुयातश् च लोमशेनाभिरक्षितः ॥
क्व चिज् जगाम पद्भ्यां तु राक्षसैर् उह्यते क्व चित् ॥
तत्र तत्र महातेजा भ्रातृभिः सह सुव्रतः ॥
ततो युधिष्ठिरो राजा बहून् क्लेशान् विचिन्तयन् ॥
सिंहव्याघ्रगजाकीर्णाम् उदीचीं प्रययौ दिशम् ॥
अवेक्षमाणः कैलासं मैनाकं चैव पर्वतम् ॥
गन्धमादनपादांश् च मेरुं चापि शिलोच्चयम् ॥
उपर्य् उपरि शैलस्य बह्वीश् च सरितः शिवाः ॥
प्रस्थं हिमवतः पुण्यं ययौ सप्तदशे ऽहनि ॥
ददृशुः पाण्डवा राजन् गन्धमादनम् अन्तिकात् ॥
पृष्ठे हिमवतः पुण्ये नानाद्रुमलतायुते ॥
सलिलावर्तसंजातैः पुष्पितैश् च महीरुहैः ॥
समावृतं पुण्यतमम् आश्रमं वृषपर्वणः ॥
तम् उपक्रम्य राजर्षिं धर्मात्मानम् अरिंदमाः ॥
पाण्डवा वृषपर्वाणम् अवन्दन्त गतक्लमाः ॥
अभ्यनन्दत् स राजर्षिः पुत्रवद् भरतर्षभान् ॥
पूजिताश् चावसंस् तत्र सप्तरात्रम् अरिंदमाः ॥
अष्टमे ऽहनि संप्राप्ते तम् ऋषिं लोकविश्रुतम् ॥
आमन्त्र्य वृषपर्वाणं प्रस्थानं समरोचयन् ॥
एकैकशश् च तान् विप्रान् निवेद्य वृषपर्वणे ॥
न्यासभूतान् यथाकालं बन्धून् इव सुसत्कृतान् ॥
ततस् ते वरवस्त्राणि शुभान्य् आभरणानि च ॥
न्यदधुः पाण्डवास् तस्मिन्न् आश्रमे वृषपर्वणः ॥
अतीतानागते विद्वान् कुशलः सर्वधर्मवित् ॥
अन्वशासत् स धर्मज्ञः पुत्रवद् भरतर्षभान् ॥
ते ऽनुज्ञाता महात्मानः प्रययुर् दिशम् उत्तराम् ॥
कृष्णया सहिता वीरा ब्राह्मणैश् च महात्मभिः ॥
तान् प्रस्थितान् अन्वगच्छद् वृषपर्वा महीपतिः ॥
उपन्यस्य महातेजा विप्रेभ्यः पाण्डवांस् तदा ॥
अनुसंसाध्य कौन्तेयान् आशीर्भिर् अभिनन्द्य च ॥
वृषपर्वा निववृते पन्थानम् उपदिश्य च ॥
draupadyā sahitaḥ śrīmān haiḍimbeyādibhis tathā ||
rākṣasair anuyātaś ca lomaśenābhirakṣitaḥ ||
kva cij jagāma padbhyāṃ tu rākṣasair uhyate kva cit ||
tatra tatra mahātejā bhrātṛbhiḥ saha suvrataḥ ||
tato yudhiṣṭhiro rājā bahūn kleśān vicintayan ||
siṃhavyāghragajākīrṇām udīcīṃ prayayau diśam ||
avekṣamāṇaḥ kailāsaṃ mainākaṃ caiva parvatam ||
gandhamādanapādāṃś ca meruṃ cāpi śiloccayam ||
upary upari śailasya bahvīś ca saritaḥ śivāḥ ||
prasthaṃ himavataḥ puṇyaṃ yayau saptadaśe 'hani ||
dadṛśuḥ pāṇḍavā rājan gandhamādanam antikāt ||
pṛṣṭhe himavataḥ puṇye nānādrumalatāyute ||
salilāvartasaṃjātaiḥ puṣpitaiś ca mahīruhaiḥ ||
samāvṛtaṃ puṇyatamam āśramaṃ vṛṣaparvaṇaḥ ||
tam upakramya rājarṣiṃ dharmātmānam ariṃdamāḥ ||
pāṇḍavā vṛṣaparvāṇam avandanta gataklamāḥ ||
abhyanandat sa rājarṣiḥ putravad bharatarṣabhān ||
pūjitāś cāvasaṃs tatra saptarātram ariṃdamāḥ ||
aṣṭame 'hani saṃprāpte tam ṛṣiṃ lokaviśrutam ||
āmantrya vṛṣaparvāṇaṃ prasthānaṃ samarocayan ||
ekaikaśaś ca tān viprān nivedya vṛṣaparvaṇe ||
nyāsabhūtān yathākālaṃ bandhūn iva susatkṛtān ||
tatas te varavastrāṇi śubhāny ābharaṇāni ca ||
nyadadhuḥ pāṇḍavās tasminn āśrame vṛṣaparvaṇaḥ ||
atītānāgate vidvān kuśalaḥ sarvadharmavit ||
anvaśāsat sa dharmajñaḥ putravad bharatarṣabhān ||
te 'nujñātā mahātmānaḥ prayayur diśam uttarām ||
kṛṣṇayā sahitā vīrā brāhmaṇaiś ca mahātmabhiḥ ||
tān prasthitān anvagacchad vṛṣaparvā mahīpatiḥ ||
upanyasya mahātejā viprebhyaḥ pāṇḍavāṃs tadā ||
anusaṃsādhya kaunteyān āśīrbhir abhinandya ca ||
vṛṣaparvā nivavṛte panthānam upadiśya ca ||
'Yudhishthira told this to the brahmanas, and they blessed him. Then the king set out toward the north together with his brothers, Draupadi, the brahmanas, and the rakshasas, guarded by the magnanimous Lomasha. They reached the ashram of Vrishaparvan, who received them with honor. The Pandavas dwelt there seven nights; on the eighth day, leaving with him part of the brahmanas and their necessary belongings, the king continued on toward Gandhamadana.'
58240e12643b · publicado 16 jul 2026, 17:09:16 UTC
Disponible enRUENPasa de verso en verso con
The Pandavas do not move as solitary heroes: their journey continually involves brahmanas, companions, guardians, and the keepers of hermitages. In this way the epic feat remains embedded within the community of dharma.