Mahābhārata
Mārīca-mṛga-sītā-haraṇa-parva (Mārīca's Deer and the Abduction of Sītā)3.262.15-22
3632 / 15823
Mahābhārata · 3.262.15-22
Devanāgarī

ततस् तस्याश्रमं गत्वा रामस्याक्लिष्टकर्मणः ॥
चक्रतुस् तत् तथा सर्वम् उभौ यत् पूर्वमन्त्रितम् ॥
रावणस् तु यतिर् भूत्वा मुण्डः कुण्डी त्रिदण्डधृक् ॥
मृगश् च भूत्वा मारीचस् तं देशम् उपजग्मतुः ॥
दर्शयाम् आस वैदेहीं मारीचो मृगरूपधृक् ॥
चोदयाम् आस तस्यार्थे सा रामं विधिचोदिता ॥
रामस् तस्याः प्रियं कुर्वन् धनुर् आदाय सत्वरः ॥
रक्षार्थे लक्ष्मणं न्यस्य प्रययौ मृगलिप्सया ॥
स धन्वी बद्धतूणीरः खड्गगोधाङ्गुलित्रवान् ॥
अन्वधावन् मृगं रामो रुद्रस् तारामृगं यथा ॥
सो ऽन्तर्हितः पुनस् तस्य दर्शनं राक्षसो व्रजन् ॥
चकर्ष महद् अध्वानं रामस् तं बुबुधे ततः ॥
निशाचरं विदित्वा तं राघवः प्रतिभानवान् ॥
अमोघं शरम् आदाय जघान मृगरूपिणम् ॥
स रामबाणाभिहतः कृत्वा रामस्वरं तदा ॥
हा सीते लक्ष्मणेत्य् एवं चुक्रोशार्तस्वरेण ह ॥

Transliteración (IAST)

tatas tasyāśramaṃ gatvā rāmasyākliṣṭakarmaṇaḥ ||
cakratus tat tathā sarvam ubhau yat pūrvamantritam ||
rāvaṇas tu yatir bhūtvā muṇḍaḥ kuṇḍī tridaṇḍadhṛk ||
mṛgaś ca bhūtvā mārīcas taṃ deśam upajagmatuḥ ||
darśayām āsa vaidehīṃ mārīco mṛgarūpadhṛk ||
codayām āsa tasyārthe sā rāmaṃ vidhicoditā ||
rāmas tasyāḥ priyaṃ kurvan dhanur ādāya satvaraḥ ||
rakṣārthe lakṣmaṇaṃ nyasya prayayau mṛgalipsayā ||
sa dhanvī baddhatūṇīraḥ khaḍgagodhāṅgulitravān ||
anvadhāvan mṛgaṃ rāmo rudras tārāmṛgaṃ yathā ||
so 'ntarhitaḥ punas tasya darśanaṃ rākṣaso vrajan ||
cakarṣa mahad adhvānaṃ rāmas taṃ bubudhe tataḥ ||
niśācaraṃ viditvā taṃ rāghavaḥ pratibhānavān ||
amoghaṃ śaram ādāya jaghāna mṛgarūpiṇam ||
sa rāmabāṇābhihataḥ kṛtvā rāmasvaraṃ tadā ||
hā sīte lakṣmaṇety evaṃ cukrośārtasvareṇa ha ||

Palabra por palabra
SánscritoIASTSignificado
ततस् तस्याश्रमं गत्वा रामस्याक्लिष्टकर्मणः ॥ चक्रतुस् तत् तथा सर्वम् उभौ यत् पूर्वमन्त्रितम् ॥ रावणस् तु यतिर् भूत्वा मुण्डः कुण्डी त्रिदण्डधृक् ॥ मृगश् च भूत्वा मारीचस् तं देशम् उपजग्मतुः ॥ दर्शयाम् आस वैदेहीं मारीचो मृगरूपधृक् ॥ चोदयाम् आस तस्यार्थे सा रामं विधिचोदिता ॥ रामस् तस्याः प्रियं कुर्वन् धनुर् आदाय सत्वरः ॥ रक्षार्थे लक्ष्मणं न्यस्य प्रययौ मृगलिप्सया ॥ स धन्वी बद्धतूणीरः खड्गगोधाङ्गुलित्रवान् ॥ अन्वधावन् मृगं रामो रुद्रस् तारामृगं यथा ॥ सो ऽन्तर्हितः पुनस् तस्य दर्शनं राक्षसो व्रजन् ॥ चकर्ष महद् अध्वानं रामस् तं बुबुधे ततः ॥ निशाचरं विदित्वा तं राघवः प्रतिभानवान् ॥ अमोघं शरम् आदाय जघान मृगरूपिणम् ॥ स रामबाणाभिहतः कृत्वा रामस्वरं तदा ॥ हा सीते लक्ष्मणेत्य् एवं चुक्रोशार्तस्वरेण ह ॥tatas tasyāśramaṃ gatvā rāmasyākliṣṭakarmaṇaḥ || cakratus tat tathā sarvam ubhau yat pūrvamantritam || rāvaṇas tu yatir bhūtvā muṇḍaḥ kuṇḍī tridaṇḍadhṛk || mṛgaś ca bhūtvā mārīcas taṃ deśam upajagmatuḥ || darśayām āsa vaidehīṃ mārīco mṛgarūpadhṛk || codayām āsa tasyārthe sā rāmaṃ vidhicoditā || rāmas tasyāḥ priyaṃ kurvan dhanur ādāya satvaraḥ || rakṣārthe lakṣmaṇaṃ nyasya prayayau mṛgalipsayā || sa dhanvī baddhatūṇīraḥ khaḍgagodhāṅgulitravān || anvadhāvan mṛgaṃ rāmo rudras tārāmṛgaṃ yathā || so 'ntarhitaḥ punas tasya darśanaṃ rākṣaso vrajan || cakarṣa mahad adhvānaṃ rāmas taṃ bubudhe tataḥ || niśācaraṃ viditvā taṃ rāghavaḥ pratibhānavān || amoghaṃ śaram ādāya jaghāna mṛgarūpiṇam || sa rāmabāṇābhihataḥ kṛtvā rāmasvaraṃ tadā || hā sīte lakṣmaṇety evaṃ cukrośārtasvareṇa ha ||Ravana and Marica come to Rama's ashram and do everything just as they had planned: Ravana takes the form of a shaven-headed ascetic with a water-pot and a triple staff, and Marica becomes a deer; Marica shows himself to Sita, and she, as fate had ordained, urges Rama to obtain him; Rama, wishing to please her, takes up his bow, leaves Lakshmana to guard her, and pursues the deer; Marica keeps vanishing and reappearing, leading Rama far away; Rama realizes this is a night-wanderer, takes up his unerring arrow, and kills the deer-rakshasa; pierced by the arrow, Marica cries out in Rama's voice: 'O Sita, O Lakshmana!'
Traducción

Ravana and Marica came to Rama's ashram and did everything just as they had planned. Ravana became a shaven-headed ascetic with a water-pot and a triple staff, and Marica became a deer. Marica showed himself to Sita, and she, as fate had ordained, urged Rama to obtain him. Rama, wishing to please her, took up his bow, left Lakshmana to guard her, and set out after the deer. Marica kept vanishing and reappearing, leading Rama far away. Rama realized this was a night-wanderer, took up his unerring arrow, and struck down the deer-rakshasa. Pierced by the arrow, Marica cried out in Rama's own voice: 'O Sita! O Lakshmana!'

Versión

6df11f388d9c · publicado 16 jul 2026, 17:30:22 UTC

Disponible enRUEN

Pasa de verso en verso con