महाभारत
Ṛśyaśṛṅga-moha-varṇana-parva (Rishyashringa Describes the Stranger)3.112.9-18
3180 / 15823
महाभारत · 3.112.9-18
देवनागरी

सुसंयताश् चापि जटा विभक्ता; द्वैधीकृता भान्ति समा ललाटे ॥
कर्णौ च चित्रैर् इव चक्रवालैः; समावृतौ तस्य सुरूपवद्भिः ॥
तथा फलं वृत्तम् अथो विचित्रं; समाहनत् पाणिना दक्षिणेन ॥
तद् भूमिम् आसाद्य पुनः पुनश् च; समुत्पतत्य् अद्भुतरूपम् उच्चैः ॥
तच् चापि हत्वा परिवर्तते ऽसौ; वातेरितो वृक्ष इवावघूर्णः ॥
तं प्रेक्ष्य मे पुत्रम् इवामराणां; प्रीतिः परा तात रतिश् च जाता ॥
स मे समाश्लिष्य पुनः शरीरं; जटासु गृह्याभ्यवनाम्य वक्त्रम् ॥
वक्त्रेण वक्त्रं प्रणिधाय शब्दं; चकार तन् मे ऽजनयत् प्रहर्षम् ॥
न चापि पाद्यं बहु मन्यते ऽसौ; फलानि चेमानि मयाहृतानि ॥
एवंव्रतो ऽस्मीति च माम् अवोचत्; फलानि चान्यानि नवान्य् अदान् मे ॥
मयोपयुक्तानि फलानि तानि; नेमानि तुल्यानि रसेन तेषाम् ॥
न चापि तेषां त्वग् इयं यथैषां; साराणि नैषाम् इव सन्ति तेषाम् ॥
तोयानि चैवातिरसानि मह्यं; प्रादात् स वै पातुम् उदाररूपः ॥
पीत्वैव यान्य् अभ्यधिकः प्रहर्षो; ममाभवद् भूश् चलितेव चासीत् ॥
इमानि चित्राणि च गन्धवन्ति; माल्यानि तस्योद्ग्रथितानि पट्टैः ॥
यानि प्रकीर्येह गतः स्वम् एव; स आश्रमं तपसा द्योतमानः ॥
गतेन तेनास्मि कृतो विचेता; गात्रं च मे संपरितप्यतीव ॥
इच्छामि तस्यान्तिकम् आशु गन्तुं; तं चेह नित्यं परिवर्तमानम् ॥
गच्छामि तस्यान्तिकम् एव तात; का नाम सा व्रतचर्या च तस्य ॥
इच्छाम्य् अहं चरितुं तेन सार्धं; यथा तपः स चरत्य् उग्रकर्मा ॥

लिप्यंतरण (IAST)

susaṃyatāś cāpi jaṭā vibhaktā; dvaidhīkṛtā bhānti samā lalāṭe ||
karṇau ca citrair iva cakravālaiḥ; samāvṛtau tasya surūpavadbhiḥ ||
tathā phalaṃ vṛttam atho vicitraṃ; samāhanat pāṇinā dakṣiṇena ||
tad bhūmim āsādya punaḥ punaś ca; samutpataty adbhutarūpam uccaiḥ ||
tac cāpi hatvā parivartate 'sau; vāterito vṛkṣa ivāvaghūrṇaḥ ||
taṃ prekṣya me putram ivāmarāṇāṃ; prītiḥ parā tāta ratiś ca jātā ||
sa me samāśliṣya punaḥ śarīraṃ; jaṭāsu gṛhyābhyavanāmya vaktram ||
vaktreṇa vaktraṃ praṇidhāya śabdaṃ; cakāra tan me 'janayat praharṣam ||
na cāpi pādyaṃ bahu manyate 'sau; phalāni cemāni mayāhṛtāni ||
evaṃvrato 'smīti ca mām avocat; phalāni cānyāni navāny adān me ||
mayopayuktāni phalāni tāni; nemāni tulyāni rasena teṣām ||
na cāpi teṣāṃ tvag iyaṃ yathaiṣāṃ; sārāṇi naiṣām iva santi teṣām ||
toyāni caivātirasāni mahyaṃ; prādāt sa vai pātum udārarūpaḥ ||
pītvaiva yāny abhyadhikaḥ praharṣo; mamābhavad bhūś caliteva cāsīt ||
imāni citrāṇi ca gandhavanti; mālyāni tasyodgrathitāni paṭṭaiḥ ||
yāni prakīryeha gataḥ svam eva; sa āśramaṃ tapasā dyotamānaḥ ||
gatena tenāsmi kṛto vicetā; gātraṃ ca me saṃparitapyatīva ||
icchāmi tasyāntikam āśu gantuṃ; taṃ ceha nityaṃ parivartamānam ||
gacchāmi tasyāntikam eva tāta; kā nāma sā vratacaryā ca tasya ||
icchāmy ahaṃ carituṃ tena sārdhaṃ; yathā tapaḥ sa caraty ugrakarmā ||

शब्दशः अर्थ
संस्कृतIASTअर्थ
सुसंयताश् चापि जटा विभक्ता; द्वैधीकृता भान्ति समा ललाटे ॥ कर्णौ च चित्रैर् इव चक्रवालैः; समावृतौ तस्य सुरूपवद्भिः ॥ तथा फलं वृत्तम् अथो विचित्रं; समाहनत् पाणिना दक्षिणेन ॥ तद् भूमिम् आसाद्य पुनः पुनश् च; समुत्पतत्य् अद्भुतरूपम् उच्चैः ॥ तच् चापि हत्वा परिवर्तते ऽसौ; वातेरितो वृक्ष इवावघूर्णः ॥ तं प्रेक्ष्य मे पुत्रम् इवामराणां; प्रीतिः परा तात रतिश् च जाता ॥ स मे समाश्लिष्य पुनः शरीरं; जटासु गृह्याभ्यवनाम्य वक्त्रम् ॥ वक्त्रेण वक्त्रं प्रणिधाय शब्दं; चकार तन् मे ऽजनयत् प्रहर्षम् ॥ न चापि पाद्यं बहु मन्यते ऽसौ; फलानि चेमानि मयाहृतानि ॥ एवंव्रतो ऽस्मीति च माम् अवोचत्; फलानि चान्यानि नवान्य् अदान् मे ॥ मयोपयुक्तानि फलानि तानि; नेमानि तुल्यानि रसेन तेषाम् ॥ न चापि तेषां त्वग् इयं यथैषां; साराणि नैषाम् इव सन्ति तेषाम् ॥ तोयानि चैवातिरसानि मह्यं; प्रादात् स वै पातुम् उदाररूपः ॥ पीत्वैव यान्य् अभ्यधिकः प्रहर्षो; ममाभवद् भूश् चलितेव चासीत् ॥ इमानि चित्राणि च गन्धवन्ति; माल्यानि तस्योद्ग्रथितानि पट्टैः ॥ यानि प्रकीर्येह गतः स्वम् एव; स आश्रमं तपसा द्योतमानः ॥ गतेन तेनास्मि कृतो विचेता; गात्रं च मे संपरितप्यतीव ॥ इच्छामि तस्यान्तिकम् आशु गन्तुं; तं चेह नित्यं परिवर्तमानम् ॥ गच्छामि तस्यान्तिकम् एव तात; का नाम सा व्रतचर्या च तस्य ॥ इच्छाम्य् अहं चरितुं तेन सार्धं; यथा तपः स चरत्य् उग्रकर्मा ॥susaṃyatāś cāpi jaṭā vibhaktā; dvaidhīkṛtā bhānti samā lalāṭe || karṇau ca citrair iva cakravālaiḥ; samāvṛtau tasya surūpavadbhiḥ || tathā phalaṃ vṛttam atho vicitraṃ; samāhanat pāṇinā dakṣiṇena || tad bhūmim āsādya punaḥ punaś ca; samutpataty adbhutarūpam uccaiḥ || tac cāpi hatvā parivartate 'sau; vāterito vṛkṣa ivāvaghūrṇaḥ || taṃ prekṣya me putram ivāmarāṇāṃ; prītiḥ parā tāta ratiś ca jātā || sa me samāśliṣya punaḥ śarīraṃ; jaṭāsu gṛhyābhyavanāmya vaktram || vaktreṇa vaktraṃ praṇidhāya śabdaṃ; cakāra tan me 'janayat praharṣam || na cāpi pādyaṃ bahu manyate 'sau; phalāni cemāni mayāhṛtāni || evaṃvrato 'smīti ca mām avocat; phalāni cānyāni navāny adān me || mayopayuktāni phalāni tāni; nemāni tulyāni rasena teṣām || na cāpi teṣāṃ tvag iyaṃ yathaiṣāṃ; sārāṇi naiṣām iva santi teṣām || toyāni caivātirasāni mahyaṃ; prādāt sa vai pātum udārarūpaḥ || pītvaiva yāny abhyadhikaḥ praharṣo; mamābhavad bhūś caliteva cāsīt || imāni citrāṇi ca gandhavanti; mālyāni tasyodgrathitāni paṭṭaiḥ || yāni prakīryeha gataḥ svam eva; sa āśramaṃ tapasā dyotamānaḥ || gatena tenāsmi kṛto vicetā; gātraṃ ca me saṃparitapyatīva || icchāmi tasyāntikam āśu gantuṃ; taṃ ceha nityaṃ parivartamānam || gacchāmi tasyāntikam eva tāta; kā nāma sā vratacaryā ca tasya || icchāmy ahaṃ carituṃ tena sārdhaṃ; yathā tapaḥ sa caraty ugrakarmā ||He continues: the stranger's hair was parted and lay beautifully on his forehead, his ears were covered with beautiful circles, he struck a round, wondrous fruit against the ground, and it bounced up again; the stranger spun like a tree in the wind, and at the sight of him love and joy arose; he embraced Rishyashringa, took hold of his hair, bent his face to his, and made a sound that produced rapture; he did not value the padya-water and forest fruits, gave new fruits and the most delicious drinks, after which the earth seemed to sway; he left fragrant garlands and went off to his hermitage, radiant with austerity; after his departure Rishyashringa lost his composure, his body burns, and he wants to go to him and take the same vow.
अनुवाद

'His well-arranged hair was parted in two and lay beautifully upon his forehead, and his ears were covered as if with colorful circles. With his right hand he struck the ground with a round, colorful fruit; upon reaching the ground, it bounced high again and again in a wondrous way. Having struck it, he himself would spin, like a tree swayed by the wind. Seeing him, father, I felt supreme love and joy, as though toward a son of the immortals. He embraced my body, took hold of me by the hair, bent his face down and, pressing his face to mine, made a sound; from this a rapture was born in me. He did not think much of the padya-water and these fruits that I had brought. "Such is my vow," he told me, and gave me other, new fruits. I tasted them: my own fruits do not equal them in taste; their skin is not like that of these, and their pulp is different. He gave me waters of extraordinary taste to drink, noble in form; when I drank them, an even greater joy arose in me, and the earth seemed to sway. These colorful, fragrant garlands, entwined with ribbons, he scattered here and went off to his hermitage, radiant with austerity. Because of his departure I have lost my composure; my body feels as if it is burning. I wish to go to him quickly and be with him always. I will go to him indeed, father. What is his vow called? I wish to practice it together with him, as that mighty ascetic performs his austerity.'

संस्करण

a98fbf656938 · प्रकाशित 16 जुल॰ 2026, 5:02:54 pm UTC

उपलब्ध भाषाएँRUEN

श्लोक बदलें इन कुंजियों से