मार्कण्डेय उवाच
ततः काले बहुतिथे व्यतिक्रान्ते कदा चन ॥
प्राप्तः स कालो मर्तव्यं यत्र सत्यवता नृप ॥
गणयन्त्याश् च सावित्र्या दिवसे दिवसे गते ॥
तद् वाक्यं नारदेनोक्तं वर्तते हृदि नित्यशः ॥
चतुर्थे ऽहनि मर्तव्यम् इति संचिन्त्य भामिनी ॥
व्रतं त्रिरात्रम् उद्दिश्य दिवारात्रं स्थिताभवत् ॥
तं श्रुत्वा नियमं दुःखं वध्वा दुःखान्वितो नृपः ॥
उत्थाय वाक्यं सावित्रीम् अब्रवीत् परिसान्त्वयन् ॥
अतितीव्रो ऽयम् आरम्भस् त्वयारब्धो नृपात्मजे ॥
तिसृणां वसतीनां हि स्थानं परमदुष्करम् ॥
सावित्र्य् उवाच
न कार्यस् तात संतापः पारयिष्याम्य् अहं व्रतम् ॥
व्यवसायकृतं हीदं व्यवसायश् च कारणम् ॥
द्युमत्सेन उवाच
व्रतं भिन्धीति वक्तुं त्वां नास्मि शक्तः कथं चन ॥
पारयस्वेति वचनं युक्तम् अस्मद्विधो वदेत् ॥
मार्कण्डेय उवाच
एवम् उक्त्वा द्युमत्सेनो विरराम महामनाः ॥
तिष्ठन्ती चापि सावित्री काष्ठभूतेव लक्ष्यते ॥
mārkaṇḍeya uvāca
tataḥ kāle bahutithe vyatikrānte kadā cana ||
prāptaḥ sa kālo martavyaṃ yatra satyavatā nṛpa ||
gaṇayantyāś ca sāvitryā divase divase gate ||
tad vākyaṃ nāradenoktaṃ vartate hṛdi nityaśaḥ ||
caturthe 'hani martavyam iti saṃcintya bhāminī ||
vrataṃ trirātram uddiśya divārātraṃ sthitābhavat ||
taṃ śrutvā niyamaṃ duḥkhaṃ vadhvā duḥkhānvito nṛpaḥ ||
utthāya vākyaṃ sāvitrīm abravīt parisāntvayan ||
atitīvro 'yam ārambhas tvayārabdho nṛpātmaje ||
tisṛṇāṃ vasatīnāṃ hi sthānaṃ paramaduṣkaram ||
sāvitry uvāca
na kāryas tāta saṃtāpaḥ pārayiṣyāmy ahaṃ vratam ||
vyavasāyakṛtaṃ hīdaṃ vyavasāyaś ca kāraṇam ||
dyumatsena uvāca
vrataṃ bhindhīti vaktuṃ tvāṃ nāsmi śaktaḥ kathaṃ cana ||
pārayasveti vacanaṃ yuktam asmadvidho vadet ||
mārkaṇḍeya uvāca
evam uktvā dyumatseno virarāma mahāmanāḥ ||
tiṣṭhantī cāpi sāvitrī kāṣṭhabhūteva lakṣyate ||
When much time had passed and the hour of Satyavan's death drew near, Savitri counted the days one by one, and Narada's word remained forever in her heart. Understanding that Satyavan was to die on the fourth day, she took up a three-night vow and stood day and night. Hearing of his daughter-in-law's harsh vow, Dyumatsena rose in sorrow and began to console her: "This undertaking is too severe, princess; standing for three nights is exceedingly hard." Savitri answered: "Do not grieve, father. I will complete the vow, for it was made by resolve, and resolve is the cause." Dyumatsena said: "I cannot possibly tell you to break the vow. One such as I should only say: complete it." Having said this, the great-souled Dyumatsena fell silent, and Savitri stood as if made of wood.
7952e043465c · प्रकाशित 16 जुल॰ 2026, 5:32:14 pm UTC
उपलब्ध भाषाएँRUENश्लोक बदलें इन कुंजियों से
Savitri prepares herself not with despair but with a vow. Her resolve joins knowledge of the coming death with spiritual composure.