महाभारत
Kīcaka-vadha-parva (The Killing of Kīcaka)4.21.48-60
3847 / 15823
महाभारत · 4.21.48-60
देवनागरी

स केशेषु परामृष्टो बलेन बलिनां वरः ॥
आक्षिप्य केशान् वेगेन बाह्वोर् जग्राह पाण्डवम् ॥
बाहुयुद्धं तयोर् आसीत् क्रुद्धयोर् नरसिंहयोः ॥
वसन्ते वाशिताहेतोर् बलवद्गजयोर् इव ॥
ईषद् आगलितं चापि क्रोधाच् चलपदं स्थितम् ॥
कीचको बलवान् भीमं जानुभ्याम् आक्षिपद् भुवि ॥
पातितो भुवि भीमस् तु कीचकेन बलीयसा ॥
उत्पपाताथ वेगेन दण्डाहत इवोरगः ॥
स्पर्धया च बलोन्मत्तौ ताव् उभौ सूतपाण्डवौ ॥
निशीथे पर्यकर्षेतां बलिनौ निशि निर्जने ॥
ततस् तद् भवनश्रेष्ठं प्राकम्पत मुहुर् मुहुः ॥
बलवच् चापि संक्रुद्धाव् अन्योन्यं ताव् अगर्जताम् ॥
तलाभ्यां तु स भीमेन वक्षस्य् अभिहतो बली ॥
कीचको रोषसंतप्तः पदान् न चलितः पदम् ॥
मुहूर्तं तु स तं वेगं सहित्वा भुवि दुःसहम् ॥
बलाद् अहीयत तदा सूतो भीमबलार्दितः ॥
तं हीयमानं विज्ञाय भीमसेनो महाबलः ॥
वक्षस्य् आनीय वेगेन ममन्थैनं विचेतसम् ॥
क्रोधाविष्टो विनिःश्वस्य पुनश् चैनं वृकोदरः ॥
जग्राह जयतां श्रेष्ठः केशेष्व् एव तदा भृशम् ॥
गृहीत्वा कीचकं भीमो विरुराव महाबलः ॥
शार्दूलः पिशिताकाङ्क्षी गृहीत्वेव महामृगम् ॥
तस्य पादौ च पाणी च शिरो ग्रीवां च सर्वशः ॥
काये प्रवेशयाम् आस पशोर् इव पिनाकधृक् ॥
तं संमथितसर्वाङ्गं मांसपिण्डोपमं कृतम् ॥
कृष्णायै दर्शयाम् आस भीमसेनो महाबलः ॥

लिप्यंतरण (IAST)

sa keśeṣu parāmṛṣṭo balena balināṃ varaḥ ||
ākṣipya keśān vegena bāhvor jagrāha pāṇḍavam ||
bāhuyuddhaṃ tayor āsīt kruddhayor narasiṃhayoḥ ||
vasante vāśitāhetor balavadgajayor iva ||
īṣad āgalitaṃ cāpi krodhāc calapadaṃ sthitam ||
kīcako balavān bhīmaṃ jānubhyām ākṣipad bhuvi ||
pātito bhuvi bhīmas tu kīcakena balīyasā ||
utpapātātha vegena daṇḍāhata ivoragaḥ ||
spardhayā ca balonmattau tāv ubhau sūtapāṇḍavau ||
niśīthe paryakarṣetāṃ balinau niśi nirjane ||
tatas tad bhavanaśreṣṭhaṃ prākampata muhur muhuḥ ||
balavac cāpi saṃkruddhāv anyonyaṃ tāv agarjatām ||
talābhyāṃ tu sa bhīmena vakṣasy abhihato balī ||
kīcako roṣasaṃtaptaḥ padān na calitaḥ padam ||
muhūrtaṃ tu sa taṃ vegaṃ sahitvā bhuvi duḥsaham ||
balād ahīyata tadā sūto bhīmabalārditaḥ ||
taṃ hīyamānaṃ vijñāya bhīmaseno mahābalaḥ ||
vakṣasy ānīya vegena mamanthainaṃ vicetasam ||
krodhāviṣṭo viniḥśvasya punaś cainaṃ vṛkodaraḥ ||
jagrāha jayatāṃ śreṣṭhaḥ keśeṣv eva tadā bhṛśam ||
gṛhītvā kīcakaṃ bhīmo virurāva mahābalaḥ ||
śārdūlaḥ piśitākāṅkṣī gṛhītveva mahāmṛgam ||
tasya pādau ca pāṇī ca śiro grīvāṃ ca sarvaśaḥ ||
kāye praveśayām āsa paśor iva pinākadhṛk ||
taṃ saṃmathitasarvāṅgaṃ māṃsapiṇḍopamaṃ kṛtam ||
kṛṣṇāyai darśayām āsa bhīmaseno mahābalaḥ ||

शब्दशः अर्थ
संस्कृतIASTअर्थ
sahe, this
केशेषुkeśeṣuhair
परामृष्टोparāmṛṣṭoform parāmṛṣṭo
बलेनbalenaby force, by army
बलिनांbalināṃof the strong
वरःvaraḥbest
आक्षिप्यākṣipyaform ākṣipya
केशान्keśānhair
वेगेनvegenawith speed
बाह्वोर्bāhvorform bāhvor
जग्राहjagrāhaseized
पाण्डवम्pāṇḍavamPandava
बाहुयुद्धंbāhuyuddhaṃbattle, arm
तयोर्tayorof the two
आसीत्āsītwas
क्रुद्धयोर्kruddhayorform kruddhayor
नरसिंहयोःnarasiṃhayoḥman, husband
वसन्तेvasanteform vasante
वाशिताहेतोर्vāśitāhetorform vāśitāhetor
बलवद्गजयोर्balavadgajayorelephant, to say
इवivaas, like
ईषद्īṣadform īṣad
आगलितंāgalitaṃform āgalitaṃ
चापिcāpiand also
क्रोधाच्krodhācform krodhāc
चलपदंcalapadaṃform calapadaṃ
स्थितम्sthitamform sthitam
कीचकोkīcakoKichaka
बलवान्balavānstrong
भीमंbhīmaṃBhima
जानुभ्याम्jānubhyāmform jānubhyām
आक्षिपद्ākṣipadform ākṣipad
भुविbhuvion the ground
पातितोpātitoform pātito
भुविbhuvion the ground
भीमस्bhīmasBhima
तुtuindeed, but
कीचकेनkīcakenaKichaka
बलीयसाbalīyasāform balīyasā
उत्पपाताथutpapātāthaform utpapātātha
वेगेनvegenawith speed
दण्डाहतdaṇḍāhatapunishment, staff
इवोरगःivoragaḥform ivoragaḥ
स्पर्धयाspardhayāform spardhayā
caand
बलोन्मत्तौbalonmattauform balonmattau
ताव्tāvboth
उभौubhauboth
सूतपाण्डवौsūtapāṇḍavauPandava
निशीथेniśītheform niśīthe
पर्यकर्षेतांparyakarṣetāṃform paryakarṣetāṃ
बलिनौbalinauform balinau
निशिniśiat night
निर्जनेnirjaneform nirjane
ततस्tatasthen
तद्tadthat
भवनश्रेष्ठंbhavanaśreṣṭhaṃform bhavanaśreṣṭhaṃ
प्राकम्पतprākampataform prākampata
मुहुर्muhurform muhur
मुहुःmuhuḥform muhuḥ
बलवच्balavacform balavac
चापिcāpiand also
संक्रुद्धाव्saṃkruddhāvform saṃkruddhāv
अन्योन्यंanyonyaṃeach other
ताव्tāvboth
अगर्जताम्agarjatāmform agarjatām
तलाभ्यांtalābhyāṃform talābhyāṃ
तुtuindeed, but
sahe, this
भीमेनbhīmenaby Bhima
वक्षस्य्vakṣasyform vakṣasy
अभिहतोabhihatoform abhihato
बलीbalīstrong
कीचकोkīcakoKichaka
रोषसंतप्तःroṣasaṃtaptaḥform roṣasaṃtaptaḥ
पदान्padānform padān
nanot
चलितःcalitaḥform calitaḥ
पदम्padamplace, foot
मुहूर्तंmuhūrtaṃmoment
तुtuindeed, but
sahe, this
तंtaṃhim, that
वेगंvegaṃform vegaṃ
सहित्वाsahitvāform sahitvā
भुविbhuvion the ground
दुःसहम्duḥsahamform duḥsaham
बलाद्balādby force
अहीयतahīyataform ahīyata
तदाtadāthen
सूतोsūtocharioteer
भीमबलार्दितःbhīmabalārditaḥBhima
तंtaṃhim, that
हीयमानंhīyamānaṃform hīyamānaṃ
विज्ञायvijñāyaknowing
भीमसेनोbhīmasenoBhima, army
महाबलःmahābalaḥgreat
वक्षस्य्vakṣasyform vakṣasy
आनीयānīyaform ānīya
वेगेनvegenawith speed
ममन्थैनंmamanthainaṃform mamanthainaṃ
विचेतसम्vicetasamform vicetasam
क्रोधाविष्टोkrodhāviṣṭoform krodhāviṣṭo
विनिःश्वस्यviniḥśvasyaform viniḥśvasya
पुनश्punaśform punaś
चैनंcainaṃand him
वृकोदरःvṛkodaraḥVrikodara
जग्राहjagrāhaseized
जयतांjayatāṃvictory
श्रेष्ठःśreṣṭhaḥbest
केशेष्व्keśeṣvhair
एवevaindeed, precisely
तदाtadāthen
भृशम्bhṛśamgreatly
गृहीत्वाgṛhītvāhaving seized
कीचकंkīcakaṃKichaka
भीमोbhīmoBhima
विरुरावvirurāvaform virurāva
महाबलःmahābalaḥgreat
शार्दूलःśārdūlaḥform śārdūlaḥ
पिशिताकाङ्क्षीpiśitākāṅkṣīform piśitākāṅkṣī
गृहीत्वेवgṛhītvevaform gṛhītveva
महामृगम्mahāmṛgamgreat, to go
तस्यtasyahis, of that
पादौpādautwo feet
caand
पाणीpāṇītwo hands
caand
शिरोśiroform śiro
ग्रीवांgrīvāṃform grīvāṃ
caand
सर्वशःsarvaśaḥcompletely
कायेkāyeform kāye
प्रवेशयाम्praveśayāmform praveśayām
आसāsawas
पशोर्paśorto see
इवivaas, like
पिनाकधृक्pinākadhṛkform pinākadhṛk
तंtaṃhim, that
संमथितसर्वाङ्गंsaṃmathitasarvāṅgaṃform saṃmathitasarvāṅgaṃ
मांसपिण्डोपमंmāṃsapiṇḍopamaṃform māṃsapiṇḍopamaṃ
कृतम्kṛtamdone
कृष्णायैkṛṣṇāyaiKrishna; Draupadi
दर्शयाम्darśayāmto see
आसāsawas
भीमसेनोbhīmasenoBhima, army
महाबलःmahābalaḥgreat
अनुवाद

Seized by the hair, Kichaka, best among the strong, tore his hair free by force and seized the Pandava by the arms. A hand-to-hand struggle began between the two enraged lions among men, like the fight in spring between two mighty elephants over a female. Faltering slightly, yet standing firm in his rage, the strong Kichaka threw Bhima to the ground with his knees. Bhima, thrown down by the strong Kichaka, sprang up at once, swift as a serpent struck by a rod. Rivaling each other and maddened with strength, both mighty ones -- the son of a suta and the Pandava -- dragged one another about in that empty place through the night. Then the finest of houses shook again and again, and both, mighty and enraged, roared at one another. The strong Kichaka, struck by Bhima's palms upon the chest and scorched by wrath, did not move a single step. But having borne this unbearable onslaught on the ground for only a moment, the son of a suta began to lose his strength, worn out by Bhima's power. Perceiving that he was weakening, the mighty Bhimasena swiftly drew him to his chest and crushed him, robbing him of consciousness. Overcome with rage, Vrikodara drew a heavy breath once more and then seized him firmly by the hair again, he the best of victors. Having seized Kichaka, the mighty Bhima roared like a tiger craving flesh that has caught a great beast. His feet, hands, head, and neck he drew wholly into the body, as Pinakadhrit does with a sacrificial animal. Having made him a mass of pounded limbs, resembling a lump of flesh, the mighty Bhimasena showed him to Krishna.

संस्करण

e94f4a4dfd92 · प्रकाशित 16 जुल॰ 2026, 6:17:34 pm UTC

उपलब्ध भाषाएँRUEN

श्लोक बदलें इन कुंजियों से