संजय उवाच
द्रौणिर् भूरिश्रवाः शल्यश् चित्रसेनश् च मारिष ॥
पुत्रः सांयमनेश् चैव सौभद्रं समयोधयन् ॥
संसक्तम् अतितेजोभिस् तम् एकं ददृशुर् जनाः ॥
पञ्चभिर् मनुजव्याघ्रैर् गजैः सिंहशिशुं यथा ॥
नाभिलक्ष्यतया कश् चिन् न शौर्ये न पराक्रमे ॥
बभूव सदृशः कार्ष्णेर् नास्त्रे नापि च लाघवे ॥
तथा तम् आत्मजं युद्धे विक्रमन्तम् अरिंदमम् ॥
दृष्ट्वा पार्थो रणे यत्तः सिंहनादम् अथो ऽनदत् ॥
पीडयानं च तत् सैन्यं पौत्रं तव विशां पते ॥
दृष्ट्वा त्वदीया राजेन्द्र समन्तात् पर्यवारयन् ॥
ध्वजिनीं धार्तराष्ट्राणां दीनशत्रुर् अदीनवत् ॥
प्रत्युद्ययौ स सौभद्रस् तेजसा च बलेन च ॥
तस्य लाघवमार्गस्थम् आदित्यसदृशप्रभम् ॥
व्यदृश्यत महच् चापं समरे युध्यतः परैः ॥
स द्रौणिम् इषुणैकेन विद्ध्वा शल्यं च पञ्चभिः ॥
ध्वजं सांयमनेश् चापि सो ऽष्टाभिर् अपवर्जयत् ॥
रुक्मदण्डां महाशक्तिं प्रेषितां सौमदत्तिना ॥
शितेनोरगसंकाशां पत्रिणा विजहार ताम् ॥
शल्यस्य च महाघोरान् अस्यतः शतशः शरान् ॥
निवार्यार्जुनदायादो जघान समरे हयान् ॥
भूरिश्रवाश् च शल्यश् च द्रौणिः सांयमनिः शलः ॥
नाभ्यवर्तन्त संरब्धाः कार्ष्णेर् बाहुबलाश्रयात् ॥
saṃjaya uvāca
drauṇir bhūriśravāḥ śalyaś citrasenaś ca māriṣa ||
putraḥ sāṃyamaneś caiva saubhadraṃ samayodhayan ||
saṃsaktam atitejobhis tam ekaṃ dadṛśur janāḥ ||
pañcabhir manujavyāghrair gajaiḥ siṃhaśiśuṃ yathā ||
nābhilakṣyatayā kaś cin na śaurye na parākrame ||
babhūva sadṛśaḥ kārṣṇer nāstre nāpi ca lāghave ||
tathā tam ātmajaṃ yuddhe vikramantam ariṃdamam ||
dṛṣṭvā pārtho raṇe yattaḥ siṃhanādam atho 'nadat ||
pīḍayānaṃ ca tat sainyaṃ pautraṃ tava viśāṃ pate ||
dṛṣṭvā tvadīyā rājendra samantāt paryavārayan ||
dhvajinīṃ dhārtarāṣṭrāṇāṃ dīnaśatrur adīnavat ||
pratyudyayau sa saubhadras tejasā ca balena ca ||
tasya lāghavamārgastham ādityasadṛśaprabham ||
vyadṛśyata mahac cāpaṃ samare yudhyataḥ paraiḥ ||
sa drauṇim iṣuṇaikena viddhvā śalyaṃ ca pañcabhiḥ ||
dhvajaṃ sāṃyamaneś cāpi so 'ṣṭābhir apavarjayat ||
rukmadaṇḍāṃ mahāśaktiṃ preṣitāṃ saumadattinā ||
śitenoragasaṃkāśāṃ patriṇā vijahāra tām ||
śalyasya ca mahāghorān asyataḥ śataśaḥ śarān ||
nivāryārjunadāyādo jaghāna samare hayān ||
bhūriśravāś ca śalyaś ca drauṇiḥ sāṃyamaniḥ śalaḥ ||
nābhyavartanta saṃrabdhāḥ kārṣṇer bāhubalāśrayāt ||
Sanjaya said: "Drauni, Bhurishravas, Shalya, Chitrasena, and the son of Samyamani, O honorable one, fought against Saubhadra. People saw him alone, locked in combat with five mighty tigers among men, like a lion cub among elephants. No one equaled Karshni in prominence, in courage, in onslaught, in mastery of weapons, or in swiftness. Seeing his own son in battle, this tamer of foes, acting with such valor, Partha, intent and ready, let out a lion's roar. Your warriors, O lord of men, seeing how your grandson was afflicting that army, surrounded him on all sides. But Saubhadra, undespairing and overpowering his enemies, advanced with radiance and strength to meet the army of the Dhartarashtras. As he fought the enemies, his great bow could be seen moving with lightning speed and shining like the sun. With a single arrow he pierced Drauni, with five he struck Shalya, and with eight he cut down the banner of Samyamani's son. The great spear with a golden shaft, serpent-like and sharp, hurled by Saumadatti, he split with a winged arrow. Warding off the hundreds of terrible arrows loosed by Shalya, the heir of Arjuna killed his horses in the battle. The enraged Bhurishravas, Shalya, Drauni, Samyamani's son, and Shala could not approach Karshni, because of the strength of his arms."
897ac08a1db0 · प्रकाशित 17 जुल॰ 2026, 9:22:45 pm UTC
उपलब्ध भाषाएँRUENश्लोक बदलें इन कुंजियों से
Abhimanyu is shown here as a young lion among grown warriors: his greatness needs no comparison to his father, though Arjuna does answer him with a lion's roar. The strength of the lineage reveals itself as a living continuity of valor.