वैशंपायन उवाच
एतच् छ्रुत्वा वचस् तस्य वानरेन्द्रस्य धीमतः ॥
भीमसेनस् तदा वीरः प्रोवाचामित्रकर्शनः ॥
को भवान् किंनिमित्तं वा वानरं वपुर् आश्रितः ॥
ब्राह्मणानन्तरो वर्णः क्षत्रियस् त्वानुपृच्छति ॥
कौरवः सोमवंशीयः कुन्त्या गर्भेण धारितः ॥
पाण्डवो वायुतनयो भीमसेन इति श्रुतः ॥
स वाक्यं भीमसेनस्य स्मितेन प्रतिगृह्य तत् ॥
हनूमान् वायुतनयो वायुपुत्रम् अभाषत ॥
वानरो ऽहं न ते मार्गं प्रदास्यामि यथेप्सितम् ॥
साधु गच्छ निवर्तस्व मा त्वं प्राप्स्यसि वैशसम् ॥
भीम उवाच
वैशसं वास्तु यद् वान्यन् न त्वा पृच्छामि वानर ॥
प्रयच्छोत्तिष्ठ मार्गं मे मा त्वं प्राप्स्यसि वैशसम् ॥
हनूमान् उवाच
नास्ति शक्तिर् ममोत्थातुं व्याधिना क्लेशितो ह्य् अहम् ॥
यद्य् अवश्यं प्रयातव्यं लङ्घयित्वा प्रयाहि माम् ॥
भीम उवाच
निर्गुणः परमात्मेति देहं ते व्याप्य तिष्ठति ॥
तम् अहं ज्ञानविज्ञेयं नावमन्ये न लङ्घये ॥
यद्य् आगमैर् न विन्देयं तम् अहं भूतभावनम् ॥
क्रमेयं त्वां गिरिं चेमं हनूमान् इव सागरम् ॥
हनूमान् उवाच
क एष हनुमान् नाम सागरो येन लङ्घितः ॥
पृच्छामि त्वा कुरुश्रेष्ठ कथ्यतां यदि शक्यते ॥
भीम उवाच
भ्राता मम गुणश्लाघ्यो बुद्धिसत्त्वबलान्वितः ॥
रामायणे ऽतिविख्यातः शूरो वानरपुंगवः ॥
रामपत्नीकृते येन शतयोजनम् आयतः ॥
सागरः प्लवगेन्द्रेण क्रमेणैकेन लङ्घितः ॥
स मे भ्राता महावीर्यस् तुल्यो ऽहं तस्य तेजसा ॥
बले पराक्रमे युद्धे शक्तो ऽहं तव निग्रहे ॥
उत्तिष्ठ देहि मे मार्गं पश्य वा मे ऽद्य पौरुषम् ॥
मच्छासनम् अकुर्वाणं मा त्वा नेष्ये यमक्षयम् ॥
vaiśaṃpāyana uvāca
etac chrutvā vacas tasya vānarendrasya dhīmataḥ ||
bhīmasenas tadā vīraḥ provācāmitrakarśanaḥ ||
ko bhavān kiṃnimittaṃ vā vānaraṃ vapur āśritaḥ ||
brāhmaṇānantaro varṇaḥ kṣatriyas tvānupṛcchati ||
kauravaḥ somavaṃśīyaḥ kuntyā garbheṇa dhāritaḥ ||
pāṇḍavo vāyutanayo bhīmasena iti śrutaḥ ||
sa vākyaṃ bhīmasenasya smitena pratigṛhya tat ||
hanūmān vāyutanayo vāyuputram abhāṣata ||
vānaro 'haṃ na te mārgaṃ pradāsyāmi yathepsitam ||
sādhu gaccha nivartasva mā tvaṃ prāpsyasi vaiśasam ||
bhīma uvāca
vaiśasaṃ vāstu yad vānyan na tvā pṛcchāmi vānara ||
prayacchottiṣṭha mārgaṃ me mā tvaṃ prāpsyasi vaiśasam ||
hanūmān uvāca
nāsti śaktir mamotthātuṃ vyādhinā kleśito hy aham ||
yady avaśyaṃ prayātavyaṃ laṅghayitvā prayāhi mām ||
bhīma uvāca
nirguṇaḥ paramātmeti dehaṃ te vyāpya tiṣṭhati ||
tam ahaṃ jñānavijñeyaṃ nāvamanye na laṅghaye ||
yady āgamair na vindeyaṃ tam ahaṃ bhūtabhāvanam ||
krameyaṃ tvāṃ giriṃ cemaṃ hanūmān iva sāgaram ||
hanūmān uvāca
ka eṣa hanumān nāma sāgaro yena laṅghitaḥ ||
pṛcchāmi tvā kuruśreṣṭha kathyatāṃ yadi śakyate ||
bhīma uvāca
bhrātā mama guṇaślāghyo buddhisattvabalānvitaḥ ||
rāmāyaṇe 'tivikhyātaḥ śūro vānarapuṃgavaḥ ||
rāmapatnīkṛte yena śatayojanam āyataḥ ||
sāgaraḥ plavagendreṇa krameṇaikena laṅghitaḥ ||
sa me bhrātā mahāvīryas tulyo 'haṃ tasya tejasā ||
bale parākrame yuddhe śakto 'haṃ tava nigrahe ||
uttiṣṭha dehi me mārgaṃ paśya vā me 'dya pauruṣam ||
macchāsanam akurvāṇaṃ mā tvā neṣye yamakṣayam ||
Vaishampayana said: "Having heard this speech of the wise king of monkeys, the hero Bhimasena, scourge of foes, said: 'Who are you? For what reason have you taken a monkey's form? A kshatriya, the varna after the brahmin, asks you. I am a Kaurava of the lunar race, borne in Kunti's womb, a Pandava, son of Vayu, known as Bhimasena.' Hanuman, son of Vayu, smiling, received Bhimasena's words and said to the son of Vayu: 'I am a monkey. I will not give you the way as you wish. Better go back and return, lest you meet with trouble.' Bhima said: 'Trouble or anything else -- that is not what I am asking you, monkey. Rise, give me the way, so that you yourself do not meet with trouble.' Hanuman said: 'I have no strength to rise: I am worn out by illness. If you must go on, step over me.' Bhima said: 'The qualityless Paramatman dwells, pervading your body. I do not despise Him, who is known through knowledge, and I will not step over Him. Had I not known of this Creator of beings from the sacred traditions, I would have stepped over you and this mountain, as Hanuman stepped over the ocean.' Hanuman said: 'Who is this Hanuman who crossed the ocean? I ask you, best of the Kurus; tell me if you can.' Bhima said: 'He is my brother, praiseworthy for his qualities, endowed with intellect, steadfastness and strength, a hero exceedingly famed in the Ramayana, the foremost of monkeys. For the sake of Rama's wife this lord of monkeys crossed the ocean, a hundred yojanas wide, in a single leap. He is my brother, of great might; in splendor I am his equal. In strength, valor and battle I am able to overpower you. Rise, give me the way, or witness my manhood this day. If you do not carry out my command, I will lead you to the abode of Yama.'"
4d404226f3a3 · 发布于 2026年7月16日 17:12:44 UTC
可用语言RUEN用方向键翻颂
Bhima knows the Paramatman in every body, and yet he speaks with the pride of strength. It is precisely this tension that Hanuman is now about to correct: knowledge must become humility.