क्रोधः शत्रुः शरीरस्थो मनुष्याणां द्विजोत्तम ॥
यः क्रोधमोहौ त्यजति तं देवा ब्राह्मणं विदुः ॥
यो वदेद् इह सत्यानि गुरुं संतोषयेत च ॥
हिंसितश् च न हिंसेत तं देवा ब्राह्मणं विदुः ॥
जितेन्द्रियो धर्मपरः स्वाध्यायनिरतः शुचिः ॥
कामक्रोधौ वशे यस्य तं देवा ब्राह्मणं विदुः ॥
यस्य चात्मसमो लोको धर्मज्ञस्य मनस्विनः ॥
सर्वधर्मेषु च रतस् तं देवा ब्राह्मणं विदुः ॥
यो ऽध्यापयेद् अधीयीत यजेद् वा याजयीत वा ॥
दद्याद् वापि यथाशक्ति तं देवा ब्राह्मणं विदुः ॥
ब्रह्मचारी च वेदान्यो अधीयीत द्विजोत्तमः ॥
स्वाध्याये चाप्रमत्तो वै तं देवा ब्राह्मणं विदुः ॥
यद् ब्राह्मणानां कुशलं तद् एषां परिकीर्तयेत् ॥
सत्यं तथा व्याहरतां नानृते रमते मनः ॥
धनं तु ब्राह्मणस्याहुः स्वाध्यायं दमम् आर्जवम् ॥
इन्द्रियाणां निग्रहं च शाश्वतं द्विजसत्तम ॥
सत्यार्जवे धर्मम् आहुः परं धर्मविदो जनाः ॥
दुर्ज्ञेयः शाश्वतो धर्मः स तु सत्ये प्रतिष्ठितः ॥
श्रुतिप्रमाणो धर्मः स्याद् इति वृद्धानुशासनम् ॥
बहुधा दृश्यते धर्मः सूक्ष्म एव द्विजोत्तम ॥
भवान् अपि च धर्मज्ञः स्वाध्यायनिरतः शुचिः ॥
न तु तत्त्वेन भगवन् धर्मान् वेत्सीति मे मतिः ॥
मातापितृभ्यां शुश्रूषुः सत्यवादी जितेन्द्रियः ॥
मिथिलायां वसन् व्याधः स ते धर्मान् प्रवक्ष्यति ॥
तत्र गच्छस्व भद्रं ते यथाकामं द्विजोत्तम ॥
अत्युक्तम् अपि मे सर्वं क्षन्तुम् अर्हस्य् अनिन्दित ॥
स्त्रियो ह्य् अवध्याः सर्वेषां ये धर्मविदुषो जनाः ॥
ब्राह्मण उवाच
प्रीतो ऽस्मि तव भद्रं ते गतः क्रोधश् च शोभने ॥
उपालम्भस् त्वया ह्य् उक्तो मम निःश्रेयसं परम् ॥
स्वस्ति ते ऽस्तु गमिष्यामि साधयिष्यामि शोभने ॥
मार्कण्डेय उवाच
तया विसृष्टो निर्गम्य स्वम् एव भवनं ययौ ॥
विनिन्दन् स द्विजो ऽऽत्मानं कौशिको नरसत्तम ॥
krodhaḥ śatruḥ śarīrastho manuṣyāṇāṃ dvijottama ||
yaḥ krodhamohau tyajati taṃ devā brāhmaṇaṃ viduḥ ||
yo vaded iha satyāni guruṃ saṃtoṣayeta ca ||
hiṃsitaś ca na hiṃseta taṃ devā brāhmaṇaṃ viduḥ ||
jitendriyo dharmaparaḥ svādhyāyanirataḥ śuciḥ ||
kāmakrodhau vaśe yasya taṃ devā brāhmaṇaṃ viduḥ ||
yasya cātmasamo loko dharmajñasya manasvinaḥ ||
sarvadharmeṣu ca ratas taṃ devā brāhmaṇaṃ viduḥ ||
yo 'dhyāpayed adhīyīta yajed vā yājayīta vā ||
dadyād vāpi yathāśakti taṃ devā brāhmaṇaṃ viduḥ ||
brahmacārī ca vedānyo adhīyīta dvijottamaḥ ||
svādhyāye cāpramatto vai taṃ devā brāhmaṇaṃ viduḥ ||
yad brāhmaṇānāṃ kuśalaṃ tad eṣāṃ parikīrtayet ||
satyaṃ tathā vyāharatāṃ nānṛte ramate manaḥ ||
dhanaṃ tu brāhmaṇasyāhuḥ svādhyāyaṃ damam ārjavam ||
indriyāṇāṃ nigrahaṃ ca śāśvataṃ dvijasattama ||
satyārjave dharmam āhuḥ paraṃ dharmavido janāḥ ||
durjñeyaḥ śāśvato dharmaḥ sa tu satye pratiṣṭhitaḥ ||
śrutipramāṇo dharmaḥ syād iti vṛddhānuśāsanam ||
bahudhā dṛśyate dharmaḥ sūkṣma eva dvijottama ||
bhavān api ca dharmajñaḥ svādhyāyanirataḥ śuciḥ ||
na tu tattvena bhagavan dharmān vetsīti me matiḥ ||
mātāpitṛbhyāṃ śuśrūṣuḥ satyavādī jitendriyaḥ ||
mithilāyāṃ vasan vyādhaḥ sa te dharmān pravakṣyati ||
tatra gacchasva bhadraṃ te yathākāmaṃ dvijottama ||
atyuktam api me sarvaṃ kṣantum arhasy anindita ||
striyo hy avadhyāḥ sarveṣāṃ ye dharmaviduṣo janāḥ ||
brāhmaṇa uvāca
prīto 'smi tava bhadraṃ te gataḥ krodhaś ca śobhane ||
upālambhas tvayā hy ukto mama niḥśreyasaṃ param ||
svasti te 'stu gamiṣyāmi sādhayiṣyāmi śobhane ||
mārkaṇḍeya uvāca
tayā visṛṣṭo nirgamya svam eva bhavanaṃ yayau ||
vinindan sa dvijo ''tmānaṃ kauśiko narasattama ||
The woman said: "Anger is an enemy dwelling within a person's body. The gods know as a brahmin one who abandons anger and delusion. One who speaks the truth, satisfies his guru, does not return harm for harm, masters his senses, is devoted to dharma and to self-study, is pure, restrains desire and anger, looks equally upon the world, both teaches and studies, both performs sacrifice and has sacrifice performed for him, and gives according to his means -- that one the gods know as a brahmin. The wealth of a brahmin is called self-study, self-restraint, uprightness, and control of the senses. Knowers of dharma see the highest dharma in truth and uprightness; the eternal dharma is hard to know, and it is grounded in truth and confirmed by shruti. You know dharma, but it seems to me you do not know it in its essence. In Mithila there lives Dharmavyadha: he serves his father and mother, speaks the truth, and has mastered his senses. Go to him; he will explain the dharmas to you." The brahmin answered: "I am pleased with you, and my anger has passed. Your rebuke is my highest good." Released by her, Kaushika returned home, reproaching himself.
84a5f87f2264 · 发布于 2026年7月16日 17:17:03 UTC
可用语言RUEN用方向键翻颂
The turn of the story is sharp: the teacher for a brahmin learned in the Vedas turns out to be a butcher. Dharma is subtle precisely because its bearer can be one who, without pride, performs his own work and serves his parents.