摩诃婆罗多
Pāṇḍava-pratyāgamana-anudhāvana-parva (The Pāṇḍavas' Return and the Pursuit)3.253.1-8
3613 / 15823
摩诃婆罗多 · 3.253.1-8
天城文

वैशंपायन उवाच
ततो दिशः संप्रविहृत्य पार्था; मृगान् वराहान् महिषांश् च हत्वा ॥
धनुर्धराः श्रेष्ठतमाः पृथिव्यां; पृथक् चरन्तः सहिता बभूवुः ॥
ततो मृगव्यालगणानुकीर्णं; महावनं तद् विहगोपघुष्टम् ॥
भ्रातॄंश् च तान् अभ्यवदद् युधिष्ठिरः; श्रुत्वा गिरो व्याहरतां मृगाणाम् ॥
आदित्यदीप्तां दिशम् अभ्युपेत्य; मृगद्विजाः क्रूरम् इमे वदन्ति ॥
आयासम् उग्रं प्रतिवेदयन्तो; महाहवं शत्रुभिर् वावमानम् ॥
क्षिप्रं निवर्तध्वम् अलं मृगैर् नो; मनो हि मे दूयति दह्यते च ॥
बुद्धिं समाच्छाद्य च मे समन्युर्; उद्धूयते प्राणपतिः शरीरे ॥
सरः सुपर्णेन हृतोरगं यथा; राष्ट्रं यथाराजकम् आत्तलक्ष्मि ॥
एवंविधं मे प्रतिभाति काम्यकं; शौण्डैर् यथा पीतरसश् च कुम्भः ॥
ते सैन्धवैर् अत्यनिलौघवेगैर्; महाजवैर् वाजिभिर् उह्यमानाः ॥
युक्तैर् बृहद्भिः सुरथैर् नृवीरास्; तदाश्रमायाभिमुखा बभूवुः ॥
तेषां तु गोमायुर् अनल्पघोषो; निवर्ततां वामम् उपेत्य पार्श्वम् ॥
प्रव्याहरत् तं प्रविमृश्य राजा; प्रोवाच भीमं च धनंजयं च ॥
यथा वदत्य् एष विहीनयोनिः; शालावृको वामम् उपेत्य पार्श्वम् ॥
सुव्यक्तम् अस्मान् अवमन्य पापैः; कृतो ऽभिमर्दः कुरुभिः प्रसह्य ॥

转写 (IAST)

vaiśaṃpāyana uvāca
tato diśaḥ saṃpravihṛtya pārthā; mṛgān varāhān mahiṣāṃś ca hatvā ||
dhanurdharāḥ śreṣṭhatamāḥ pṛthivyāṃ; pṛthak carantaḥ sahitā babhūvuḥ ||
tato mṛgavyālagaṇānukīrṇaṃ; mahāvanaṃ tad vihagopaghuṣṭam ||
bhrātṝṃś ca tān abhyavadad yudhiṣṭhiraḥ; śrutvā giro vyāharatāṃ mṛgāṇām ||
ādityadīptāṃ diśam abhyupetya; mṛgadvijāḥ krūram ime vadanti ||
āyāsam ugraṃ prativedayanto; mahāhavaṃ śatrubhir vāvamānam ||
kṣipraṃ nivartadhvam alaṃ mṛgair no; mano hi me dūyati dahyate ca ||
buddhiṃ samācchādya ca me samanyur; uddhūyate prāṇapatiḥ śarīre ||
saraḥ suparṇena hṛtoragaṃ yathā; rāṣṭraṃ yathārājakam āttalakṣmi ||
evaṃvidhaṃ me pratibhāti kāmyakaṃ; śauṇḍair yathā pītarasaś ca kumbhaḥ ||
te saindhavair atyanilaughavegair; mahājavair vājibhir uhyamānāḥ ||
yuktair bṛhadbhiḥ surathair nṛvīrās; tadāśramāyābhimukhā babhūvuḥ ||
teṣāṃ tu gomāyur analpaghoṣo; nivartatāṃ vāmam upetya pārśvam ||
pravyāharat taṃ pravimṛśya rājā; provāca bhīmaṃ ca dhanaṃjayaṃ ca ||
yathā vadaty eṣa vihīnayoniḥ; śālāvṛko vāmam upetya pārśvam ||
suvyaktam asmān avamanya pāpaiḥ; kṛto 'bhimardaḥ kurubhiḥ prasahya ||

逐字释义
梵语IAST释义
वैशंपायन उवाच ततो दिशः संप्रविहृत्य पार्था; मृगान् वराहान् महिषांश् च हत्वा ॥ धनुर्धराः श्रेष्ठतमाः पृथिव्यां; पृथक् चरन्तः सहिता बभूवुः ॥ ततो मृगव्यालगणानुकीर्णं; महावनं तद् विहगोपघुष्टम् ॥ भ्रातॄंश् च तान् अभ्यवदद् युधिष्ठिरः; श्रुत्वा गिरो व्याहरतां मृगाणाम् ॥ आदित्यदीप्तां दिशम् अभ्युपेत्य; मृगद्विजाः क्रूरम् इमे वदन्ति ॥ आयासम् उग्रं प्रतिवेदयन्तो; महाहवं शत्रुभिर् वावमानम् ॥ क्षिप्रं निवर्तध्वम् अलं मृगैर् नो; मनो हि मे दूयति दह्यते च ॥ बुद्धिं समाच्छाद्य च मे समन्युर्; उद्धूयते प्राणपतिः शरीरे ॥ सरः सुपर्णेन हृतोरगं यथा; राष्ट्रं यथाराजकम् आत्तलक्ष्मि ॥ एवंविधं मे प्रतिभाति काम्यकं; शौण्डैर् यथा पीतरसश् च कुम्भः ॥ ते सैन्धवैर् अत्यनिलौघवेगैर्; महाजवैर् वाजिभिर् उह्यमानाः ॥ युक्तैर् बृहद्भिः सुरथैर् नृवीरास्; तदाश्रमायाभिमुखा बभूवुः ॥ तेषां तु गोमायुर् अनल्पघोषो; निवर्ततां वामम् उपेत्य पार्श्वम् ॥ प्रव्याहरत् तं प्रविमृश्य राजा; प्रोवाच भीमं च धनंजयं च ॥ यथा वदत्य् एष विहीनयोनिः; शालावृको वामम् उपेत्य पार्श्वम् ॥ सुव्यक्तम् अस्मान् अवमन्य पापैः; कृतो ऽभिमर्दः कुरुभिः प्रसह्य ॥vaiśaṃpāyana uvāca tato diśaḥ saṃpravihṛtya pārthā; mṛgān varāhān mahiṣāṃś ca hatvā || dhanurdharāḥ śreṣṭhatamāḥ pṛthivyāṃ; pṛthak carantaḥ sahitā babhūvuḥ || tato mṛgavyālagaṇānukīrṇaṃ; mahāvanaṃ tad vihagopaghuṣṭam || bhrātṝṃś ca tān abhyavadad yudhiṣṭhiraḥ; śrutvā giro vyāharatāṃ mṛgāṇām || ādityadīptāṃ diśam abhyupetya; mṛgadvijāḥ krūram ime vadanti || āyāsam ugraṃ prativedayanto; mahāhavaṃ śatrubhir vāvamānam || kṣipraṃ nivartadhvam alaṃ mṛgair no; mano hi me dūyati dahyate ca || buddhiṃ samācchādya ca me samanyur; uddhūyate prāṇapatiḥ śarīre || saraḥ suparṇena hṛtoragaṃ yathā; rāṣṭraṃ yathārājakam āttalakṣmi || evaṃvidhaṃ me pratibhāti kāmyakaṃ; śauṇḍair yathā pītarasaś ca kumbhaḥ || te saindhavair atyanilaughavegair; mahājavair vājibhir uhyamānāḥ || yuktair bṛhadbhiḥ surathair nṛvīrās; tadāśramāyābhimukhā babhūvuḥ || teṣāṃ tu gomāyur analpaghoṣo; nivartatāṃ vāmam upetya pārśvam || pravyāharat taṃ pravimṛśya rājā; provāca bhīmaṃ ca dhanaṃjayaṃ ca || yathā vadaty eṣa vihīnayoniḥ; śālāvṛko vāmam upetya pārśvam || suvyaktam asmān avamanya pāpaiḥ; kṛto 'bhimardaḥ kurubhiḥ prasahya ||The Parthas, having ranged in every direction and slain deer, boars, and buffaloes, come together again; Yudhishthira hears the cries of beasts and birds in the great forest and tells his brothers that creatures from the sun's quarter proclaim cruel misfortune, hard toil, and a great battle with enemies; he bids them turn back quickly, for his mind aches and burns, the vital wind surging within his body and clouding his reason; Kamyaka now seems to him like a lake from which Garuda has carried off a serpent, like a kingdom without a king and without Shri, like a drained vessel; as the heroes ride toward the hermitage on swift horses, a jackal comes up on their left, howling loudly; the king, reflecting on the sign, tells Bhima and Dhananjaya that this low-born jackal plainly signals that the wicked Kurus have scorned and forcibly wronged them.
译文

Then the Parthas, having ranged in every direction and slain deer, boars, and buffaloes, the finest archers on earth, who had gone their separate ways, came together again. In that great forest, full of beasts and predators and ringing with birdsong, Yudhishthira, hearing the cries of the animals, addressed his brothers: 'The beasts and birds, coming from the quarter bright with the sun, speak of cruelty; they proclaim a grievous strain and, as it were, a great battle with enemies. Turn back quickly. We have had enough of hunting. My mind aches and burns; the lord of life within my body, filled with wrath, surges up and clouds my reason. Kamyaka now seems to me like a lake from which Garuda has carried off a serpent; like a kingdom bereft of its king and its Shri; like a vessel from which drunkards have drained every drop.' Then the heroes, on great and splendid chariots yoked to swift horses, borne by Sindhu steeds faster than a gust of wind, set out for the hermitage. As they were returning, a jackal came up on their left side, howling loudly. The king, reflecting on this, said to Bhima and Dhananjaya: 'As this low-born jackal speaks, approaching from the left, it is plain that wicked men, scorning us, have forcibly wronged us, the Kurus.'

版本

db6622b6e130 · 发布于 2026年7月16日 17:27:38 UTC

可用语言RUEN

用方向键翻颂