तद् वासो दर्शयाम् आसुस् तस्य कार्ये निवेदिते ॥
वानराणां तु यत् सीता ह्रियमाणाभ्यवासृजत् ॥
तत् प्रत्ययकरं लब्ध्वा सुग्रीवं प्लवगाधिपम् ॥
पृथिव्यां वानरैश्वर्ये स्वयं रामो ऽभ्यषेचयत् ॥
प्रतिजज्ञे च काकुत्स्थः समरे वालिनो वधम् ॥
सुग्रीवश् चापि वैदेह्याः पुनर् आनयनं नृप ॥
इत्य् उक्त्वा समयं कृत्वा विश्वास्य च परस्परम् ॥
अभ्येत्य सर्वे किष्किन्धां तस्थुर् युद्धाभिकाङ्क्षिणः ॥
सुग्रीवः प्राप्य किष्किन्धां ननादौघनिभस्वनः ॥
नास्य तन् ममृषे वाली तं तारा प्रत्यषेधयत् ॥
यथा नदति सुग्रीवो बलवान् एष वानरः ॥
मन्ये चाश्रयवान् प्राप्तो न त्वं निर्गन्तुम् अर्हसि ॥
हेममाली ततो वाली तारां ताराधिपाननाम् ॥
प्रोवाच वचनं वाग्मी तां वानरपतिः पतिः ॥
सर्वभूतरुतज्ञा त्वं पश्य बुद्ध्या समन्विता ॥
केनापाश्रयवान् प्राप्तो ममैष भ्रातृगन्धिकः ॥
चिन्तयित्वा मुहूर्तं तु तारा ताराधिपप्रभा ॥
पतिम् इत्य् अब्रवीत् प्राज्ञा शृणु सर्वं कपीश्वर ॥
हृतदारो महासत्त्वो रामो दशरथात्मजः ॥
तुल्यारिमित्रतां प्राप्तः सुग्रीवेण धनुर्धरः ॥
भ्राता चास्य महाबाहुः सौमित्रिर् अपराजितः ॥
लक्ष्मणो नाम मेधावी स्थितः कार्यार्थसिद्धये ॥
मैन्दश् च द्विविदश् चैव हनूमांश् चानिलात्मजः ॥
जाम्बवान् ऋक्षराजश् च सुग्रीवसचिवाः स्थिताः ॥
tad vāso darśayām āsus tasya kārye nivedite ||
vānarāṇāṃ tu yat sītā hriyamāṇābhyavāsṛjat ||
tat pratyayakaraṃ labdhvā sugrīvaṃ plavagādhipam ||
pṛthivyāṃ vānaraiśvarye svayaṃ rāmo 'bhyaṣecayat ||
pratijajñe ca kākutsthaḥ samare vālino vadham ||
sugrīvaś cāpi vaidehyāḥ punar ānayanaṃ nṛpa ||
ity uktvā samayaṃ kṛtvā viśvāsya ca parasparam ||
abhyetya sarve kiṣkindhāṃ tasthur yuddhābhikāṅkṣiṇaḥ ||
sugrīvaḥ prāpya kiṣkindhāṃ nanādaughanibhasvanaḥ ||
nāsya tan mamṛṣe vālī taṃ tārā pratyaṣedhayat ||
yathā nadati sugrīvo balavān eṣa vānaraḥ ||
manye cāśrayavān prāpto na tvaṃ nirgantum arhasi ||
hemamālī tato vālī tārāṃ tārādhipānanām ||
provāca vacanaṃ vāgmī tāṃ vānarapatiḥ patiḥ ||
sarvabhūtarutajñā tvaṃ paśya buddhyā samanvitā ||
kenāpāśrayavān prāpto mamaiṣa bhrātṛgandhikaḥ ||
cintayitvā muhūrtaṃ tu tārā tārādhipaprabhā ||
patim ity abravīt prājñā śṛṇu sarvaṃ kapīśvara ||
hṛtadāro mahāsattvo rāmo daśarathātmajaḥ ||
tulyārimitratāṃ prāptaḥ sugrīveṇa dhanurdharaḥ ||
bhrātā cāsya mahābāhuḥ saumitrir aparājitaḥ ||
lakṣmaṇo nāma medhāvī sthitaḥ kāryārthasiddhaye ||
maindaś ca dvividaś caiva hanūmāṃś cānilātmajaḥ ||
jāmbavān ṛkṣarājaś ca sugrīvasacivāḥ sthitāḥ ||
At Rishyamuka, Rama saw five vanaras. Sugriva sent Hanuman to find out who had come. Hanuman returned and brought Rama to Sugriva, and they sealed their friendship before the fire. The vanaras showed him the ornament and garment that Sita had thrown down. Rama recognized them and wept. He promised to kill Vali, and Sugriva promised to bring back Sita.
b04a58ebf760 · 发布于 2026年7月16日 17:30:22 UTC
可用语言RUEN用方向键翻颂
The alliance is born before the fire and sealed by mutual obligation. Rama takes up Sugriva's need, and Sugriva takes up the search for Sita: thus personal pain becomes shared service.