स्वप्ना हि सुमहाघोरा दृष्टा मे ऽनिष्टदर्शनाः ॥
विनाशायास्य दुर्बुद्धेः पौलस्त्यकुलघातिनः ॥
दारुणो ह्य् एष दुष्टात्मा क्षुद्रकर्मा निशाचरः ॥
स्वभावाच् छीलदोषेण सर्वेषां भयवर्धनः ॥
स्पर्धते सर्वदेवैर् यः कालोपहतचेतनः ॥
मया विनाशलिङ्गानि स्वप्ने दृष्टानि तस्य वै ॥
तैलाभिषिक्तो विकचो मज्जन् पङ्के दशाननः ॥
असकृत् खरयुक्ते तु रथे नृत्यन्न् इव स्थितः ॥
कुम्भकर्णादयश् चेमे नग्नाः पतितमूर्धजाः ॥
कृष्यन्ते दक्षिणाम् आशां रक्तमाल्यानुलेपनाः ॥
श्वेतातपत्रः सोष्णीषः शुक्लमाल्यविभूषणः ॥
श्वेतपर्वतम् आरूढ एक एव विभीषणः ॥
सचिवाश् चास्य चत्वारः शुक्लमाल्यानुलेपनाः ॥
श्वेतपर्वतम् आरूढा मोक्ष्यन्ते ऽस्मान् महाभयात् ॥
रामस्यास्त्रेण पृथिवी परिक्षिप्ता ससागरा ॥
यशसा पृथिवीं कृत्स्नां पूरयिष्यति ते पतिः ॥
अस्थिसंचयम् आरूढो भुञ्जानो मधुपायसम् ॥
लक्ष्मणश् च मया दृष्टो निरीक्षन् सर्वतोदिशः ॥
रुदती रुधिरार्द्राङ्गी व्याघ्रेण परिरक्षिता ॥
असकृत् त्वं मया दृष्टा गच्छन्ती दिशम् उत्तराम् ॥
हर्षम् एष्यसि वैदेहि क्षिप्रं भर्तृसमन्विता ॥
राघवेण सह भ्रात्रा सीते त्वम् अचिराद् इव ॥
इति सा मृगशावाक्षी तच् छ्रुत्वा त्रिजटावचः ॥
बभूवाशावती बाला पुनर् भर्तृसमागमे ॥
यावद् अभ्यागता रौद्राः पिशाच्यस् ताः सुदारुणाः ॥
ददृशुस् तां त्रिजटया सहासीनां यथा पुरा ॥
svapnā hi sumahāghorā dṛṣṭā me 'niṣṭadarśanāḥ ||
vināśāyāsya durbuddheḥ paulastyakulaghātinaḥ ||
dāruṇo hy eṣa duṣṭātmā kṣudrakarmā niśācaraḥ ||
svabhāvāc chīladoṣeṇa sarveṣāṃ bhayavardhanaḥ ||
spardhate sarvadevair yaḥ kālopahatacetanaḥ ||
mayā vināśaliṅgāni svapne dṛṣṭāni tasya vai ||
tailābhiṣikto vikaco majjan paṅke daśānanaḥ ||
asakṛt kharayukte tu rathe nṛtyann iva sthitaḥ ||
kumbhakarṇādayaś ceme nagnāḥ patitamūrdhajāḥ ||
kṛṣyante dakṣiṇām āśāṃ raktamālyānulepanāḥ ||
śvetātapatraḥ soṣṇīṣaḥ śuklamālyavibhūṣaṇaḥ ||
śvetaparvatam ārūḍha eka eva vibhīṣaṇaḥ ||
sacivāś cāsya catvāraḥ śuklamālyānulepanāḥ ||
śvetaparvatam ārūḍhā mokṣyante 'smān mahābhayāt ||
rāmasyāstreṇa pṛthivī parikṣiptā sasāgarā ||
yaśasā pṛthivīṃ kṛtsnāṃ pūrayiṣyati te patiḥ ||
asthisaṃcayam ārūḍho bhuñjāno madhupāyasam ||
lakṣmaṇaś ca mayā dṛṣṭo nirīkṣan sarvatodiśaḥ ||
rudatī rudhirārdrāṅgī vyāghreṇa parirakṣitā ||
asakṛt tvaṃ mayā dṛṣṭā gacchantī diśam uttarām ||
harṣam eṣyasi vaidehi kṣipraṃ bhartṛsamanvitā ||
rāghaveṇa saha bhrātrā sīte tvam acirād iva ||
iti sā mṛgaśāvākṣī tac chrutvā trijaṭāvacaḥ ||
babhūvāśāvatī bālā punar bhartṛsamāgame ||
yāvad abhyāgatā raudrāḥ piśācyas tāḥ sudāruṇāḥ ||
dadṛśus tāṃ trijaṭayā sahāsīnāṃ yathā purā ||
The rakshasis went to tell Ravana, and Trijata remained. Speaking on behalf of the wise rakshasa Avindhya, she consoled Sita: Rama and Lakshmana were alive; for her sake Rama had made an alliance with Sugriva. There was no need to fear Ravana, because Nalakubara's curse forbade him from approaching a woman against her will. Trijata had also seen a dream of Ravana's destruction and Vibhishana's deliverance. Sita found hope again. When the rakshasis returned, they saw her sitting with Trijata, as before.
32ae2ee8d878 · 发布于 2026年7月16日 17:30:22 UTC
可用语言RUEN用方向键翻颂
Hope reaches Sita even from within the enemy's house. Even in Ravana's world there remain voices that acknowledge the truth, and through them dharma is already undermining Lanka from within.