कृपया परयाविष्टो विषीदन्न् इदम् अब्रवीत् ॥
दृष्ट्वेमान् स्वजनान् कृष्ण युयुत्सून् समवस्थितान् ॥
सीदन्ति मम गात्राणि मुखं च परिशुष्यति ॥
वेपथुश् च शरीरे मे रोमहर्षश् च जायते ॥
गाण्डीवं स्रंसते हस्तात् त्वक् चैव परिदह्यते ॥
न च शक्नोम्य् अवस्थातुं भ्रमतीव च मे मनः ॥
निमित्तानि च पश्यामि विपरीतानि केशव ॥
न च श्रेयो ऽनुपश्यामि हत्वा स्वजनम् आहवे ॥
न काङ्क्षे विजयं कृष्ण न च राज्यं सुखानि च ॥
किं नो राज्येन गोविन्द किं भोगैर् जीवितेन वा ॥
येषाम् अर्थे काङ्क्षितं नो राज्यं भोगाः सुखानि च ॥
त इमे ऽवस्थिता युद्धे प्राणांस् त्यक्त्वा धनानि च ॥
आचार्याः पितरः पुत्रास् तथैव च पितामहाः ॥
मातुलाः श्वशुराः पौत्राः स्यालाः संबन्धिनस् तथा ॥
एतान् न हन्तुम् इच्छामि घ्नतो ऽपि मधुसूदन ॥
अपि त्रैलोक्यराज्यस्य हेतोः किं नु महीकृते ॥
kṛpayā parayāviṣṭo viṣīdann idam abravīt ||
dṛṣṭvemān svajanān kṛṣṇa yuyutsūn samavasthitān ||
sīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati ||
vepathuś ca śarīre me romaharṣaś ca jāyate ||
gāṇḍīvaṃ sraṃsate hastāt tvak caiva paridahyate ||
na ca śaknomy avasthātuṃ bhramatīva ca me manaḥ ||
nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava ||
na ca śreyo 'nupaśyāmi hatvā svajanam āhave ||
na kāṅkṣe vijayaṃ kṛṣṇa na ca rājyaṃ sukhāni ca ||
kiṃ no rājyena govinda kiṃ bhogair jīvitena vā ||
yeṣām arthe kāṅkṣitaṃ no rājyaṃ bhogāḥ sukhāni ca ||
ta ime 'vasthitā yuddhe prāṇāṃs tyaktvā dhanāni ca ||
ācāryāḥ pitaraḥ putrās tathaiva ca pitāmahāḥ ||
mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ syālāḥ saṃbandhinas tathā ||
etān na hantum icchāmi ghnato 'pi madhusūdana ||
api trailokyarājyasya hetoḥ kiṃ nu mahīkṛte ||
Overcome with the deepest compassion, grieving, Arjuna said: "O Krishna, seeing these, my own people, gathered here and desiring battle, I feel my limbs grow weak and my mouth dry; my body trembles, and my hair stands on end. Gandiva slips from my hand, my skin burns, I am unable to stand, and my mind seems to whirl. O Keshava, I see unfavorable omens, and I see no good in killing my own people in battle. O Krishna, I desire neither victory, nor kingdom, nor pleasures. O Govinda, what use to us is a kingdom, or pleasures, or life itself? Those for whose sake we desired kingdom, pleasures, and happiness stand here in battle, ready to give up their lives and wealth: teachers, fathers, sons, grandfathers, uncles, fathers-in-law, grandsons, brothers-in-law, and other kin. O Madhusudana, I do not wish to kill them, even if they should kill me; I would not do it even for the sovereignty of the three worlds, much less for an earthly kingdom."
c1304dccfb03 · 发布于 2026年7月17日 20:55:05 UTC
可用语言RUEN用方向键翻颂
Arjuna's compassion is real, but it is mixed with confusion: he sees his kin, yet does not yet see the will of Krishna or the duty of a kshatriya. His words therefore sound moral, but still need to be purified by knowledge.