वैशंपायन उवाच
एतच् छ्रुत्वा वचस् तस्य वानरेन्द्रस्य धीमतः ॥
भीमसेनस् तदा वीरः प्रोवाचामित्रकर्शनः ॥
को भवान् किंनिमित्तं वा वानरं वपुर् आश्रितः ॥
ब्राह्मणानन्तरो वर्णः क्षत्रियस् त्वानुपृच्छति ॥
कौरवः सोमवंशीयः कुन्त्या गर्भेण धारितः ॥
पाण्डवो वायुतनयो भीमसेन इति श्रुतः ॥
स वाक्यं भीमसेनस्य स्मितेन प्रतिगृह्य तत् ॥
हनूमान् वायुतनयो वायुपुत्रम् अभाषत ॥
वानरो ऽहं न ते मार्गं प्रदास्यामि यथेप्सितम् ॥
साधु गच्छ निवर्तस्व मा त्वं प्राप्स्यसि वैशसम् ॥
भीम उवाच
वैशसं वास्तु यद् वान्यन् न त्वा पृच्छामि वानर ॥
प्रयच्छोत्तिष्ठ मार्गं मे मा त्वं प्राप्स्यसि वैशसम् ॥
हनूमान् उवाच
नास्ति शक्तिर् ममोत्थातुं व्याधिना क्लेशितो ह्य् अहम् ॥
यद्य् अवश्यं प्रयातव्यं लङ्घयित्वा प्रयाहि माम् ॥
भीम उवाच
निर्गुणः परमात्मेति देहं ते व्याप्य तिष्ठति ॥
तम् अहं ज्ञानविज्ञेयं नावमन्ये न लङ्घये ॥
यद्य् आगमैर् न विन्देयं तम् अहं भूतभावनम् ॥
क्रमेयं त्वां गिरिं चेमं हनूमान् इव सागरम् ॥
हनूमान् उवाच
क एष हनुमान् नाम सागरो येन लङ्घितः ॥
पृच्छामि त्वा कुरुश्रेष्ठ कथ्यतां यदि शक्यते ॥
भीम उवाच
भ्राता मम गुणश्लाघ्यो बुद्धिसत्त्वबलान्वितः ॥
रामायणे ऽतिविख्यातः शूरो वानरपुंगवः ॥
रामपत्नीकृते येन शतयोजनम् आयतः ॥
सागरः प्लवगेन्द्रेण क्रमेणैकेन लङ्घितः ॥
स मे भ्राता महावीर्यस् तुल्यो ऽहं तस्य तेजसा ॥
बले पराक्रमे युद्धे शक्तो ऽहं तव निग्रहे ॥
उत्तिष्ठ देहि मे मार्गं पश्य वा मे ऽद्य पौरुषम् ॥
मच्छासनम् अकुर्वाणं मा त्वा नेष्ये यमक्षयम् ॥
vaiśaṃpāyana uvāca
etac chrutvā vacas tasya vānarendrasya dhīmataḥ ||
bhīmasenas tadā vīraḥ provācāmitrakarśanaḥ ||
ko bhavān kiṃnimittaṃ vā vānaraṃ vapur āśritaḥ ||
brāhmaṇānantaro varṇaḥ kṣatriyas tvānupṛcchati ||
kauravaḥ somavaṃśīyaḥ kuntyā garbheṇa dhāritaḥ ||
pāṇḍavo vāyutanayo bhīmasena iti śrutaḥ ||
sa vākyaṃ bhīmasenasya smitena pratigṛhya tat ||
hanūmān vāyutanayo vāyuputram abhāṣata ||
vānaro 'haṃ na te mārgaṃ pradāsyāmi yathepsitam ||
sādhu gaccha nivartasva mā tvaṃ prāpsyasi vaiśasam ||
bhīma uvāca
vaiśasaṃ vāstu yad vānyan na tvā pṛcchāmi vānara ||
prayacchottiṣṭha mārgaṃ me mā tvaṃ prāpsyasi vaiśasam ||
hanūmān uvāca
nāsti śaktir mamotthātuṃ vyādhinā kleśito hy aham ||
yady avaśyaṃ prayātavyaṃ laṅghayitvā prayāhi mām ||
bhīma uvāca
nirguṇaḥ paramātmeti dehaṃ te vyāpya tiṣṭhati ||
tam ahaṃ jñānavijñeyaṃ nāvamanye na laṅghaye ||
yady āgamair na vindeyaṃ tam ahaṃ bhūtabhāvanam ||
krameyaṃ tvāṃ giriṃ cemaṃ hanūmān iva sāgaram ||
hanūmān uvāca
ka eṣa hanumān nāma sāgaro yena laṅghitaḥ ||
pṛcchāmi tvā kuruśreṣṭha kathyatāṃ yadi śakyate ||
bhīma uvāca
bhrātā mama guṇaślāghyo buddhisattvabalānvitaḥ ||
rāmāyaṇe 'tivikhyātaḥ śūro vānarapuṃgavaḥ ||
rāmapatnīkṛte yena śatayojanam āyataḥ ||
sāgaraḥ plavagendreṇa krameṇaikena laṅghitaḥ ||
sa me bhrātā mahāvīryas tulyo 'haṃ tasya tejasā ||
bale parākrame yuddhe śakto 'haṃ tava nigrahe ||
uttiṣṭha dehi me mārgaṃ paśya vā me 'dya pauruṣam ||
macchāsanam akurvāṇaṃ mā tvā neṣye yamakṣayam ||
Vaishampayana said: "Having heard this speech of the wise king of monkeys, the hero Bhimasena, scourge of foes, said: 'Who are you? For what reason have you taken a monkey's form? A kshatriya, the varna after the brahmin, asks you. I am a Kaurava of the lunar race, borne in Kunti's womb, a Pandava, son of Vayu, known as Bhimasena.' Hanuman, son of Vayu, smiling, received Bhimasena's words and said to the son of Vayu: 'I am a monkey. I will not give you the way as you wish. Better go back and return, lest you meet with trouble.' Bhima said: 'Trouble or anything else -- that is not what I am asking you, monkey. Rise, give me the way, so that you yourself do not meet with trouble.' Hanuman said: 'I have no strength to rise: I am worn out by illness. If you must go on, step over me.' Bhima said: 'The qualityless Paramatman dwells, pervading your body. I do not despise Him, who is known through knowledge, and I will not step over Him. Had I not known of this Creator of beings from the sacred traditions, I would have stepped over you and this mountain, as Hanuman stepped over the ocean.' Hanuman said: 'Who is this Hanuman who crossed the ocean? I ask you, best of the Kurus; tell me if you can.' Bhima said: 'He is my brother, praiseworthy for his qualities, endowed with intellect, steadfastness and strength, a hero exceedingly famed in the Ramayana, the foremost of monkeys. For the sake of Rama's wife this lord of monkeys crossed the ocean, a hundred yojanas wide, in a single leap. He is my brother, of great might; in splendor I am his equal. In strength, valor and battle I am able to overpower you. Rise, give me the way, or witness my manhood this day. If you do not carry out my command, I will lead you to the abode of Yama.'"
4d404226f3a3 · published Jul 16, 2026, 5:12:44 PM UTC
Available inRUENPage between verses with
Bhima knows the Paramatman in every body, and yet he speaks with the pride of strength. It is precisely this tension that Hanuman is now about to correct: knowledge must become humility.