तद् अद्भुतम् अभिप्रेक्ष्य धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ॥
उवाच वदतां श्रेष्ठः को ऽस्मान् अभिभविष्यति ॥
सज्जीभवत भद्रं वः पाण्डवा युद्धदुर्मदाः ॥
यथारूपाणि पश्यामि स्वभ्यग्रो नः पराक्रमः ॥
एवम् उक्त्वा ततो राजा वीक्षां चक्रे समन्ततः ॥
अपश्यमानो भीमं च धर्मराजो युधिष्ठिरः ॥
तत्र कृष्णां यमौ चैव समीपस्थान् अरिंदमः ॥
पप्रच्छ भ्रातरं भीमं भीमकर्माणम् आहवे ॥
कच्चिन् न भीमः पाञ्चालि किं चित् कृत्यं चिकीर्षति ॥
कृतवान् अपि वा वीरः साहसं साहसप्रियः ॥
इमे ह्य् अकस्माद् उत्पाता महासमरदर्शिनः ॥
दर्शयन्तो भयं तीव्रं प्रादुर्भूताः समन्ततः ॥
तं तथा वादिनं कृष्णा प्रत्युवाच मनस्विनी ॥
प्रिया प्रियं चिकीर्षन्ती महिषी चारुहासिनी ॥
यत् तत् सौगन्धिकं राजन्न् आहृतं मातरिश्वना ॥
तन् मया भीमसेनस्य प्रीतयाद्योपपादितम् ॥
अपि चोक्तो मया वीरो यदि पश्येद् बहून्य् अपि ॥
तानि सर्वाण्य् उपादाय शीघ्रम् आगम्यताम् इति ॥
स तु नूनं महाबाहुः प्रियार्थं मम पाण्डवः ॥
प्रागुदीचीं दिशं राजंस् तान्य् आहर्तुम् इतो गतः ॥
tad adbhutam abhiprekṣya dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ ||
uvāca vadatāṃ śreṣṭhaḥ ko 'smān abhibhaviṣyati ||
sajjībhavata bhadraṃ vaḥ pāṇḍavā yuddhadurmadāḥ ||
yathārūpāṇi paśyāmi svabhyagro naḥ parākramaḥ ||
evam uktvā tato rājā vīkṣāṃ cakre samantataḥ ||
apaśyamāno bhīmaṃ ca dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ ||
tatra kṛṣṇāṃ yamau caiva samīpasthān ariṃdamaḥ ||
papraccha bhrātaraṃ bhīmaṃ bhīmakarmāṇam āhave ||
kaccin na bhīmaḥ pāñcāli kiṃ cit kṛtyaṃ cikīrṣati ||
kṛtavān api vā vīraḥ sāhasaṃ sāhasapriyaḥ ||
ime hy akasmād utpātā mahāsamaradarśinaḥ ||
darśayanto bhayaṃ tīvraṃ prādurbhūtāḥ samantataḥ ||
taṃ tathā vādinaṃ kṛṣṇā pratyuvāca manasvinī ||
priyā priyaṃ cikīrṣantī mahiṣī cāruhāsinī ||
yat tat saugandhikaṃ rājann āhṛtaṃ mātariśvanā ||
tan mayā bhīmasenasya prītayādyopapāditam ||
api cokto mayā vīro yadi paśyed bahūny api ||
tāni sarvāṇy upādāya śīghram āgamyatām iti ||
sa tu nūnaṃ mahābāhuḥ priyārthaṃ mama pāṇḍavaḥ ||
prāgudīcīṃ diśaṃ rājaṃs tāny āhartum ito gataḥ ||
"Seeing this wonder, Dharmaputra Yudhishthira said: 'Be ready, Pandavas; by these signs I see that a hard trial awaits us.' Looking around and not seeing Bhima, he asked Krishna [Draupadi] and the twins: 'Panchali, has Bhima set his mind on some deed? Has he, who loves bold feats, done something rash? These sudden omens point to a great battle and show grave danger.' Then Krishna, wishing to please her beloved, answered: 'O king, that saugandhika flower which Matarishvan brought, I joyfully showed to Bhimasena. And I told the hero: if he should see many such flowers, let him gather them all and return quickly. He must have gone from here toward the northeast for my sake, to bring them.'"
6834b26256be · published Jul 16, 2026, 5:09:16 PM UTC
Available inRUENPage between verses with
Draupadi speaks plainly, without hiding her part in it. Her wish became the occasion for the deed, but the responsibility for the path taken remains with Bhima.