आसीन् मद्रेषु धर्मात्मा राजा परमधार्मिकः ॥
ब्रह्मण्यश् च शरण्यश् च सत्यसंधो जितेन्द्रियः ॥
यज्वा दानपतिर् दक्षः पौरजानपदप्रियः ॥
पार्थिवो ऽश्वपतिर् नाम सर्वभूतहिते रतः ॥
क्षमावान् अनपत्यश् च सत्यवाग् विजितेन्द्रियः ॥
अतिक्रान्तेन वयसा संतापम् उपजग्मिवान् ॥
अपत्योत्पादनार्थं स तीव्रं नियमम् आस्थितः ॥
काले परिमिताहारो ब्रह्मचारी जितेन्द्रियः ॥
हुत्वा शतसहस्रं स सावित्र्या राजसत्तम ॥
षष्ठे षष्ठे तदा काले बभूव मितभोजनः ॥
एतेन नियमेनासीद् वर्षाण्य् अष्टादशैव तु ॥
पूर्णे त्व् अष्टादशे वर्षे सावित्री तुष्टिम् अभ्यगात् ॥
स्वरूपिणी तदा राजन् दर्शयाम् आस तं नृपम् ॥
अग्निहोत्रात् समुत्थाय हर्षेण महतान्विता ॥
उवाच चैनं वरदा वचनं पार्थिवं तदा ॥
ब्रह्मचर्येण शुद्धेन दमेन नियमेन च ॥
सर्वात्मना च मद्भक्त्या तुष्टास्मि तव पार्थिव ॥
वरं वृणीष्वाश्वपते मद्रराज यथेप्सितम् ॥
न प्रमादश् च धर्मेषु कर्तव्यस् ते कथं चन ॥
अश्वपतिर् उवाच
अपत्यार्थः समारम्भः कृतो धर्मेप्सया मया ॥
पुत्रा मे बहवो देवि भवेयुः कुलभावनाः ॥
तुष्टासि यदि मे देवि कामम् एतं वृणोम्य् अहम् ॥
संतानं हि परो धर्म इत्य् आहुर् मां द्विजातयः ॥
सावित्र्य् उवाच
पूर्वम् एव मया राजन्न् अभिप्रायम् इमं तव ॥
ज्ञात्वा पुत्रार्थम् उक्तो वै तव हेतोः पितामहः ॥
प्रसादाच् चैव तस्मात् ते स्वयंभुविहिताद् भुवि ॥
कन्या तेजस्विनी सौम्य क्षिप्रम् एव भविष्यति ॥
उत्तरं च न ते किं चिद् व्याहर्तव्यं कथं चन ॥
पितामहनिसर्गेण तुष्टा ह्य् एतद् ब्रवीमि ते ॥
āsīn madreṣu dharmātmā rājā paramadhārmikaḥ ||
brahmaṇyaś ca śaraṇyaś ca satyasaṃdho jitendriyaḥ ||
yajvā dānapatir dakṣaḥ paurajānapadapriyaḥ ||
pārthivo 'śvapatir nāma sarvabhūtahite rataḥ ||
kṣamāvān anapatyaś ca satyavāg vijitendriyaḥ ||
atikrāntena vayasā saṃtāpam upajagmivān ||
apatyotpādanārthaṃ sa tīvraṃ niyamam āsthitaḥ ||
kāle parimitāhāro brahmacārī jitendriyaḥ ||
hutvā śatasahasraṃ sa sāvitryā rājasattama ||
ṣaṣṭhe ṣaṣṭhe tadā kāle babhūva mitabhojanaḥ ||
etena niyamenāsīd varṣāṇy aṣṭādaśaiva tu ||
pūrṇe tv aṣṭādaśe varṣe sāvitrī tuṣṭim abhyagāt ||
svarūpiṇī tadā rājan darśayām āsa taṃ nṛpam ||
agnihotrāt samutthāya harṣeṇa mahatānvitā ||
uvāca cainaṃ varadā vacanaṃ pārthivaṃ tadā ||
brahmacaryeṇa śuddhena damena niyamena ca ||
sarvātmanā ca madbhaktyā tuṣṭāsmi tava pārthiva ||
varaṃ vṛṇīṣvāśvapate madrarāja yathepsitam ||
na pramādaś ca dharmeṣu kartavyas te kathaṃ cana ||
aśvapatir uvāca
apatyārthaḥ samārambhaḥ kṛto dharmepsayā mayā ||
putrā me bahavo devi bhaveyuḥ kulabhāvanāḥ ||
tuṣṭāsi yadi me devi kāmam etaṃ vṛṇomy aham ||
saṃtānaṃ hi paro dharma ity āhur māṃ dvijātayaḥ ||
sāvitry uvāca
pūrvam eva mayā rājann abhiprāyam imaṃ tava ||
jñātvā putrārtham ukto vai tava hetoḥ pitāmahaḥ ||
prasādāc caiva tasmāt te svayaṃbhuvihitād bhuvi ||
kanyā tejasvinī saumya kṣipram eva bhaviṣyati ||
uttaraṃ ca na te kiṃ cid vyāhartavyaṃ kathaṃ cana ||
pitāmahanisargeṇa tuṣṭā hy etad bravīmi te ||
In the land of the Madras there lived a king named Ashvapati: dharmatma, exceedingly righteous, honoring brahmins, granting refuge, faithful to truth, master of his senses, a sacrificer, generous, skillful, beloved of townsfolk and countryfolk, devoted to the welfare of all beings. He was patient, childless, truthful, and in old age suffered from the lack of offspring. For the sake of begetting children he took a severe vow: he restricted his food, lived in brahmacharya, and mastered his senses. Performing a hundred thousand oblations to Savitri and eating only at the sixth period, he spent eighteen years in this way. Upon the completion of the eighteenth year the goddess Savitri, pleased, appeared to him from the agnihotra fire and said: "I am satisfied with your pure brahmacharya, self-restraint, vow, and devotion. Choose a boon, Ashvapati, but never be careless in dharma." Ashvapati asked for many sons to continue the family line, for offspring is called the highest dharma. Savitri answered: "I already knew your intention and spoke on your behalf with Pitamaha. By the grace of the Self-born a radiant daughter will soon be born to you. Say nothing more: by the command of Pitamaha I tell you this, being pleased with you."
d51f9faddb0f · published Jul 16, 2026, 5:32:14 PM UTC
Available inRUENPage between verses with
Ashvapati asks for sons but receives a daughter, through whom his line will be glorified all the more. Divine grace answers more deeply than the original desire.