Mahabharata
Dhaumya-rājasevānuśāsana-parva (Instruction on Service at Court)4.4.25-31
3776 / 15823
Mahabharata · 4.4.25-31
Devanāgarī

शूरो ऽस्मीति न दृप्तः स्याद् बुद्धिमान् इति वा पुनः ॥
प्रियम् एवाचरन् राज्ञः प्रियो भवति भोगवान् ॥
ऐश्वर्यं प्राप्य दुष्प्रापं प्रियं प्राप्य च राजतः ॥
अप्रमत्तो भवेद् राज्ञः प्रियेषु च हितेषु च ॥
यस्य कोपो महाबाधः प्रसादश् च महाफलः ॥
कस् तस्य मनसापीच्छेद् अनर्थं प्राज्ञसंमतः ॥
न चोष्ठौ निर्भुजेज् जातु न च वाक्यं समाक्षिपेत् ॥
सदा क्षुतं च वातं च ष्ठीवनं चाचरेच् छनैः ॥
हास्यवस्तुषु चाप्य् अस्य वर्तमानेषु केषु चित् ॥
नातिगाढं प्रहृष्येत न चाप्य् उन्मत्तवद् धसेत् ॥
न चातिधैर्येण चरेद् गुरुतां हि व्रजेत् तथा ॥
स्मितं तु मृदुपूर्वेण दर्शयेत प्रसादजम् ॥
लाभे न हर्षयेद् यस् तु न व्यथेद् यो ऽवमानितः ॥
असंमूढश् च यो नित्यं स राजवसतिं वसेत् ॥

Transliteration (IAST)

śūro 'smīti na dṛptaḥ syād buddhimān iti vā punaḥ ||
priyam evācaran rājñaḥ priyo bhavati bhogavān ||
aiśvaryaṃ prāpya duṣprāpaṃ priyaṃ prāpya ca rājataḥ ||
apramatto bhaved rājñaḥ priyeṣu ca hiteṣu ca ||
yasya kopo mahābādhaḥ prasādaś ca mahāphalaḥ ||
kas tasya manasāpīcched anarthaṃ prājñasaṃmataḥ ||
na coṣṭhau nirbhujej jātu na ca vākyaṃ samākṣipet ||
sadā kṣutaṃ ca vātaṃ ca ṣṭhīvanaṃ cācarec chanaiḥ ||
hāsyavastuṣu cāpy asya vartamāneṣu keṣu cit ||
nātigāḍhaṃ prahṛṣyeta na cāpy unmattavad dhaset ||
na cātidhairyeṇa cared gurutāṃ hi vrajet tathā ||
smitaṃ tu mṛdupūrveṇa darśayeta prasādajam ||
lābhe na harṣayed yas tu na vyathed yo 'vamānitaḥ ||
asaṃmūḍhaś ca yo nityaṃ sa rājavasatiṃ vaset ||

Word-by-word
SanskritIASTMeaning
शूरोśūrohero
ऽस्मीति'smītiform of 'smīti
nanot
दृप्तःdṛptaḥform of dṛptaḥ
स्याद्syādwould be
बुद्धिमान्buddhimānform of buddhimān
इतिitithus (quotative)
वाor
पुनःpunaḥagain
प्रियम्priyamdear, pleasant
एवाचरन्evācaranspeech
राज्ञःrājñaḥking (obl.)
प्रियोpriyodear
भवतिbhavatibecomes, is
भोगवान्bhogavāncow
ऐश्वर्यंaiśvaryaṃform of aiśvaryaṃ
प्राप्यprāpyahaving attained, having received
दुष्प्रापंduṣprāpaṃform of duṣprāpaṃ
प्रियंpriyaṃdear, pleasant
प्राप्यprāpyahaving attained, having received
caand
राजतःrājataḥking
अप्रमत्तोapramattoform of apramatto
भवेद्bhavedwould be
राज्ञःrājñaḥking (obl.)
प्रियेषुpriyeṣuform of priyeṣu
caand
हितेषुhiteṣuform of hiteṣu
caand
यस्यyasyawhose, which
कोपोkopoanger
महाबाधःmahābādhaḥgreat
प्रसादश्prasādaśform of prasādaś
caand
महाफलःmahāphalaḥgreat
कस्kasform of kas
तस्यtasyahis, that
मनसापीच्छेद्manasāpīcchedform of manasāpīcched
अनर्थंanarthaṃpurpose, matter, man, husband
प्राज्ञसंमतःprājñasaṃmataḥking
nanot
चोष्ठौcoṣṭhauform of coṣṭhau
निर्भुजेज्nirbhujejform of nirbhujej
जातुjātuever
nanot
caand
वाक्यंvākyaṃword, speech
समाक्षिपेत्samākṣipetform of samākṣipet
सदाsadāalways
क्षुतंkṣutaṃform of kṣutaṃ
caand
वातंvātaṃform of vātaṃ
caand
ष्ठीवनंṣṭhīvanaṃform of ṣṭhīvanaṃ
चाचरेच्cācarecform of cācarec
छनैःchanaiḥto strike, to kill
हास्यवस्तुषुhāsyavastuṣuform of hāsyavastuṣu
चाप्य्cāpyand also
अस्यasyahis, this one
वर्तमानेषुvartamāneṣuform of vartamāneṣu
केषुkeṣuform of keṣu
चित्citor, indeed
नातिगाढंnātigāḍhaṃform of nātigāḍhaṃ
प्रहृष्येतprahṛṣyetaform of prahṛṣyeta
nanot
चाप्य्cāpyand also
उन्मत्तवद्unmattavadto say
धसेत्dhasetform of dhaset
nanot
चातिधैर्येणcātidhairyeṇaform of cātidhairyeṇa
चरेद्caredform of cared
गुरुतांgurutāṃguru, elder
हिhiindeed
व्रजेत्vrajetform of vrajet
तथाtathāthus, also
स्मितंsmitaṃform of smitaṃ
तुtubut, however
मृदुपूर्वेणmṛdupūrveṇaformer, prior
दर्शयेतdarśayetato see
प्रसादजम्prasādajamform of prasādajam
लाभेlābheform of lābhe
nanot
हर्षयेद्harṣayedform of harṣayed
यस्yaswho, which
तुtubut, however
nanot
व्यथेद्vyathedform of vyathed
योyowho, which
ऽवमानितः'vamānitaḥform of 'vamānitaḥ
असंमूढश्asaṃmūḍhaśform of asaṃmūḍhaś
caand
योyowho, which
नित्यंnityaṃconstantly
sahe, this one
राजवसतिंrājavasatiṃking
वसेत्vasetlet him dwell
Translation

"Let him not become arrogant, thinking, 'I am brave,' or again, 'I am wise.' By doing what is pleasing to the king, a man becomes beloved and gains prosperity. Having attained a position hard to attain, and the king's favor, let him be attentive to what is pleasing and beneficial to the king. Who, being counted wise, would wish harm even in his mind to one whose anger brings great affliction and whose favor bears great fruit? Let him never twist his lips nor interrupt speech; sneezing, passing wind, and spitting he should always do quietly. When something laughable occurs, let him not rejoice too boisterously, nor laugh like a madman. Yet he should not act with excessive stiffness either, for that would make him seem burdensome; rather, he should show a gentle smile born of goodwill. He who does not exult at gain, does not grieve when insulted, and never loses his composure -- such a man may live at a king's court."

Version

c400f89daa1a · published Jul 16, 2026, 5:58:59 PM UTC

Available inRUEN

Page between verses with