यद् अस्माकं विभो वृत्तं पुरा वै मन्त्रनिश्चये ॥
अर्धराज्यस्य गोविन्द विदितं सर्वराजसु ॥
तच् चेद् दद्याद् असङ्गेन सत्कृत्यानवमन्य च ॥
प्रियं मे स्यान् महाबाहो मुच्येरन् महतो भयात् ॥
अतश् चेद् अन्यथा कर्ता धार्तराष्ट्रो ऽनुपायवित् ॥
अन्तं नूनं करिष्यामि क्षत्रियाणां जनार्दन ॥
एवम् उक्ते पाण्डवेन पर्यहृष्यद् वृकोदरः ॥
मुहुर् मुहुः क्रोधवशात् प्रावेपत च पाण्डवः ॥
वेपमानश् च कौन्तेयः प्राक्रोशन् महतो रवान् ॥
धनंजयवचः श्रुत्वा हर्षोत्सिक्तमना भृशम् ॥
yad asmākaṃ vibho vṛttaṃ purā vai mantraniścaye ||
ardharājyasya govinda viditaṃ sarvarājasu ||
tac ced dadyād asaṅgena satkṛtyānavamanya ca ||
priyaṃ me syān mahābāho mucyeran mahato bhayāt ||
ataś ced anyathā kartā dhārtarāṣṭro 'nupāyavit ||
antaṃ nūnaṃ kariṣyāmi kṣatriyāṇāṃ janārdana ||
evam ukte pāṇḍavena paryahṛṣyad vṛkodaraḥ ||
muhur muhuḥ krodhavaśāt prāvepata ca pāṇḍavaḥ ||
vepamānaś ca kaunteyaḥ prākrośan mahato ravān ||
dhanaṃjayavacaḥ śrutvā harṣotsiktamanā bhṛśam ||
O foremost of men, all the warriors gathered here unanimously support what the heroic son
d0ed6b1fcb2c · publicado 17 jul 2026, 5:02:03 UTC
Disponible enRUENPasa de verso en verso con
This passage (5.81.51-55) develops the central theme of the Udyoga-parva: the effort for peace unfolds against the backdrop of an already inevitable war. Key themes: the Pandavas. Dharma is revealed here through speech, the choice of embassy, faithfulness to promises, and the responsibility of kings for the consequences of their decisions.