संजय उवाच
ततो युधिष्ठिरो वाक्यं भीष्मस्य कुरुनन्दन ॥
शिरसा प्रतिजग्राह भूयस् तम् अभिवाद्य च ॥
प्रायात् पुनर् महाबाहुर् आचार्यस्य रथं प्रति ॥
पश्यतां सर्वसैन्यानां मध्येन भ्रातृभिः सह ॥
स द्रोणम् अभिवाद्याथ कृत्वा चैव प्रदक्षिणम् ॥
उवाच वाचा दुर्धर्षम् आत्मनिःश्रेयसं वचः ॥
आमन्त्रये त्वां भगवन् योत्स्ये विगतकल्मषः ॥
जयेयं च रिपून् सर्वान् अनुज्ञातस् त्वया द्विज ॥
द्रोण उवाच
यदि मां नाभिगच्छेथा युद्धाय कृतनिश्चयः ॥
शपेयं त्वां महाराज पराभावाय सर्वशः ॥
तद् युधिष्ठिर तुष्टो ऽस्मि पूजितश् च त्वयानघ ॥
अनुजानामि युध्यस्व विजयं समवाप्नुहि ॥
करवाणि च ते कामं ब्रूहि यत् ते ऽभिकाङ्क्षितम् ॥
एवं गते महाराज युद्धाद् अन्यत् किम् इच्छसि ॥
अर्थस्य पुरुषो दासो दासस् त्व् अर्थो न कस्य चित् ॥
इति सत्यं महाराज बद्धो ऽस्म्य् अर्थेन कौरवैः ॥
अतस् त्वां क्लीबवद् ब्रूमो युद्धाद् अन्यत् किम् इच्छसि ॥
योत्स्यामि कौरवस्यार्थे तवाशास्यो जयो मया ॥
युधिष्ठिर उवाच
जयम् आशास्स्व मे ब्रह्मन् मन्त्रयस्व च मद्धितम् ॥
युध्यस्व कौरवस्यार्थे वर एष वृतो मया ॥
द्रोण उवाच
ध्रुवस् ते विजयो राजन् यस्य मन्त्री हरिस् तव ॥
अहं च त्वाभिजानामि रणे शत्रून् विजेष्यसि ॥
यतो धर्मस् ततः कृष्णो यतः कृष्णस् ततो जयः ॥
युध्यस्व गच्छ कौन्तेय पृच्छ मां किं ब्रवीमि ते ॥
युधिष्ठिर उवाच
पृच्छामि त्वां द्विजश्रेष्ठ शृणु मे यद् विवक्षितम् ॥
कथं जयेयं संग्रामे भवन्तम् अपराजितम् ॥
द्रोण उवाच
न ते ऽस्ति विजयस् तावद् यावद् युध्याम्य् अहं रणे ॥
ममाशु निधने राजन् यतस्व सह सोदरैः ॥
युधिष्ठिर उवाच
हन्त तस्मान् महाबाहो वधोपायं वदात्मनः ॥
आचार्य प्रणिपत्यैष पृच्छामि त्वां नमो ऽस्तु ते ॥
द्रोण उवाच
न शत्रुं तात पश्यामि यो मां हन्याद् रणे स्थितम् ॥
युध्यमानं सुसंरब्धं शरवर्षौघवर्षिणम् ॥
ऋते प्रायगतं राजन् न्यस्तशस्त्रम् अचेतनम् ॥
हन्यान् मां युधि योधानां सत्यम् एतद् ब्रवीमि ते ॥
शस्त्रं चाहं रणे जह्यां श्रुत्वा सुमहद् अप्रियम् ॥
श्रद्धेयवाक्यात् पुरुषाद् एतत् सत्यं ब्रवीमि ते ॥
saṃjaya uvāca
tato yudhiṣṭhiro vākyaṃ bhīṣmasya kurunandana ||
śirasā pratijagrāha bhūyas tam abhivādya ca ||
prāyāt punar mahābāhur ācāryasya rathaṃ prati ||
paśyatāṃ sarvasainyānāṃ madhyena bhrātṛbhiḥ saha ||
sa droṇam abhivādyātha kṛtvā caiva pradakṣiṇam ||
uvāca vācā durdharṣam ātmaniḥśreyasaṃ vacaḥ ||
āmantraye tvāṃ bhagavan yotsye vigatakalmaṣaḥ ||
jayeyaṃ ca ripūn sarvān anujñātas tvayā dvija ||
droṇa uvāca
yadi māṃ nābhigacchethā yuddhāya kṛtaniścayaḥ ||
śapeyaṃ tvāṃ mahārāja parābhāvāya sarvaśaḥ ||
tad yudhiṣṭhira tuṣṭo 'smi pūjitaś ca tvayānagha ||
anujānāmi yudhyasva vijayaṃ samavāpnuhi ||
karavāṇi ca te kāmaṃ brūhi yat te 'bhikāṅkṣitam ||
evaṃ gate mahārāja yuddhād anyat kim icchasi ||
arthasya puruṣo dāso dāsas tv artho na kasya cit ||
iti satyaṃ mahārāja baddho 'smy arthena kauravaiḥ ||
atas tvāṃ klībavad brūmo yuddhād anyat kim icchasi ||
yotsyāmi kauravasyārthe tavāśāsyo jayo mayā ||
yudhiṣṭhira uvāca
jayam āśāssva me brahman mantrayasva ca maddhitam ||
yudhyasva kauravasyārthe vara eṣa vṛto mayā ||
droṇa uvāca
dhruvas te vijayo rājan yasya mantrī haris tava ||
ahaṃ ca tvābhijānāmi raṇe śatrūn vijeṣyasi ||
yato dharmas tataḥ kṛṣṇo yataḥ kṛṣṇas tato jayaḥ ||
yudhyasva gaccha kaunteya pṛccha māṃ kiṃ bravīmi te ||
yudhiṣṭhira uvāca
pṛcchāmi tvāṃ dvijaśreṣṭha śṛṇu me yad vivakṣitam ||
kathaṃ jayeyaṃ saṃgrāme bhavantam aparājitam ||
droṇa uvāca
na te 'sti vijayas tāvad yāvad yudhyāmy ahaṃ raṇe ||
mamāśu nidhane rājan yatasva saha sodaraiḥ ||
yudhiṣṭhira uvāca
hanta tasmān mahābāho vadhopāyaṃ vadātmanaḥ ||
ācārya praṇipatyaiṣa pṛcchāmi tvāṃ namo 'stu te ||
droṇa uvāca
na śatruṃ tāta paśyāmi yo māṃ hanyād raṇe sthitam ||
yudhyamānaṃ susaṃrabdhaṃ śaravarṣaughavarṣiṇam ||
ṛte prāyagataṃ rājan nyastaśastram acetanam ||
hanyān māṃ yudhi yodhānāṃ satyam etad bravīmi te ||
śastraṃ cāhaṃ raṇe jahyāṃ śrutvā sumahad apriyam ||
śraddheyavākyāt puruṣād etat satyaṃ bravīmi te ||
Yudhishthira received Bhishma's words with reverence, bowed to him once more, and, before the eyes of all the armies, went together with his brothers through the middle of the forces to Drona's chariot. Having saluted Drona and walked around him respectfully, he spoke to the unassailable teacher a word aimed at his own highest good: "O blessed twice-born one, I ask your leave. With your permission may I fight free of sin and conquer all my enemies." Drona replied: "Had you not come to me, resolved on battle, I would have cursed you to utter defeat. I am satisfied, O Yudhishthira; you have honored me. I give my leave: fight and win victory. Tell me what wish I should grant you; what do you desire besides battle? This is the truth: man is the slave of wealth, but wealth is no one's slave. I am bound by the maintenance of the Kauravas. Therefore I speak to you as a powerless man: I shall fight for the Kaurava's sake, but I wish you victory." Yudhishthira said: "O brahmin, wish me victory and counsel me for my good. Fight for the Kaurava's sake: this boon I have chosen." Drona said: "Your victory is certain, O king, for Hari is your counselor. I know you: in battle you will conquer your enemies. Where dharma is, there is Krishna; where Krishna is, there is victory. Fight, go, O Kaunteya, and ask me what I should tell you." Yudhishthira asked how he might conquer the unconquered teacher. Drona answered: "As long as I fight, you will have no victory; strive together with your brothers to bring about my swift death." Asked to name the means of his own death, Drona said: "I see no enemy who could slay me while I stand in battle, fighting in fury and pouring forth torrents of arrows. But should I enter renunciation, lay down my weapon, and become senseless, then I might be slain. I shall cast aside my weapon in battle if I hear some exceedingly grievous and unwelcome news from a man whose word is trusted. This is the truth I tell you."
bf57f411e676 · publicado 17 jul 2026, 21:12:34 UTC
Disponible enRUENPasa de verso en verso con
Drona, like Bhishma, knows where the truth lies: "where Krishna is, there is victory." Yet he too is bound by his position. In this scene it becomes clear that knowledge of the truth must be sustained by inner freedom, or else a man may bless dharma and still fight against it.