महाभारत
Amarāvatī-praveśa-parva (Arjuna Enters the City of the Gods)3.44.16-27
2971 / 15823
महाभारत · 3.44.16-27
देवनागरी

ततः पार्थो महाबाहुर् अवतीर्य रथोत्तमात् ॥
ददर्श साक्षाद् देवेन्द्रं पितरं पाकशासनम् ॥
पाण्डुरेणातपत्रेण हेमदण्डेन चारुणा ॥
दिव्यगन्धाधिवासेन व्यजनेन विधूयता ॥
विश्वावसुप्रभृतिभिर् गन्धर्वैः स्तुतिवन्दनैः ॥
स्तूयमानं द्विजाग्र्यैश् च ऋग्यजुःसामसंस्तवैः ॥
ततो ऽभिगम्य कौन्तेयः शिरसाभ्यनमद् बली ॥
स चैनम् अनुवृत्ताभ्यां भुजाभ्यां प्रत्यगृह्णत ॥
ततः शक्रासने पुण्ये देवराजर्षिपूजिते ॥
शक्रः पाणौ गृहीत्वैनम् उपावेशयद् अन्तिके ॥
मूर्ध्नि चैनम् उपाघ्राय देवेन्द्रः परवीरहा ॥
अङ्कम् आरोपयाम् आस प्रश्रयावनतं तदा ॥
सहस्राक्षनियोगात् स पार्थः शक्रासनं तदा ॥
अध्यक्रामद् अमेयात्मा द्वितीय इव वासवः ॥
ततः प्रेम्णा वृत्रशत्रुर् अर्जुनस्य शुभं मुखम् ॥
पस्पर्श पुण्यगन्धेन करेण परिसान्त्वयन् ॥
परिमार्जमानः शनकैर् बाहू चास्यायतौ शुभौ ॥
ज्याशरक्षेपकठिनौ स्तम्भाव् इव हिरण्मयौ ॥
वज्रग्रहणचिह्नेन करेण बलसूदनः ॥
मुहुर् मुहुर् वज्रधरो बाहू संस्फालयञ् शनैः ॥
स्मयन्न् इव गुडाकेशं प्रेक्षमाणः सहस्रदृक् ॥
हर्षेणोत्फुल्लनयनो न चातृप्यत वृत्रहा ॥
एकासनोपविष्टौ तौ शोभयां चक्रतुः सभाम् ॥
सूर्याचन्द्रमसौ व्योम्नि चतुर्दश्याम् इवोदितौ ॥

लिप्यंतरण (IAST)

tataḥ pārtho mahābāhur avatīrya rathottamāt ||
dadarśa sākṣād devendraṃ pitaraṃ pākaśāsanam ||
pāṇḍureṇātapatreṇa hemadaṇḍena cāruṇā ||
divyagandhādhivāsena vyajanena vidhūyatā ||
viśvāvasuprabhṛtibhir gandharvaiḥ stutivandanaiḥ ||
stūyamānaṃ dvijāgryaiś ca ṛgyajuḥsāmasaṃstavaiḥ ||
tato 'bhigamya kaunteyaḥ śirasābhyanamad balī ||
sa cainam anuvṛttābhyāṃ bhujābhyāṃ pratyagṛhṇata ||
tataḥ śakrāsane puṇye devarājarṣipūjite ||
śakraḥ pāṇau gṛhītvainam upāveśayad antike ||
mūrdhni cainam upāghrāya devendraḥ paravīrahā ||
aṅkam āropayām āsa praśrayāvanataṃ tadā ||
sahasrākṣaniyogāt sa pārthaḥ śakrāsanaṃ tadā ||
adhyakrāmad ameyātmā dvitīya iva vāsavaḥ ||
tataḥ premṇā vṛtraśatrur arjunasya śubhaṃ mukham ||
pasparśa puṇyagandhena kareṇa parisāntvayan ||
parimārjamānaḥ śanakair bāhū cāsyāyatau śubhau ||
jyāśarakṣepakaṭhinau stambhāv iva hiraṇmayau ||
vajragrahaṇacihnena kareṇa balasūdanaḥ ||
muhur muhur vajradharo bāhū saṃsphālayañ śanaiḥ ||
smayann iva guḍākeśaṃ prekṣamāṇaḥ sahasradṛk ||
harṣeṇotphullanayano na cātṛpyata vṛtrahā ||
ekāsanopaviṣṭau tau śobhayāṃ cakratuḥ sabhām ||
sūryācandramasau vyomni caturdaśyām ivoditau ||

शब्दशः अर्थ
संस्कृतIASTअर्थ
ततः पार्थो महाबाहुर् अवतीर्य रथोत्तमात् ॥ ददर्श साक्षाद् देवेन्द्रं पितरं पाकशासनम् ॥ पाण्डुरेणातपत्रेण हेमदण्डेन चारुणा ॥ दिव्यगन्धाधिवासेन व्यजनेन विधूयता ॥ विश्वावसुप्रभृतिभिर् गन्धर्वैः स्तुतिवन्दनैः ॥ स्तूयमानं द्विजाग्र्यैश् च ऋग्यजुःसामसंस्तवैः ॥ ततो ऽभिगम्य कौन्तेयः शिरसाभ्यनमद् बली ॥ स चैनम् अनुवृत्ताभ्यां भुजाभ्यां प्रत्यगृह्णत ॥ ततः शक्रासने पुण्ये देवराजर्षिपूजिते ॥ शक्रः पाणौ गृहीत्वैनम् उपावेशयद् अन्तिके ॥ मूर्ध्नि चैनम् उपाघ्राय देवेन्द्रः परवीरहा ॥ अङ्कम् आरोपयाम् आस प्रश्रयावनतं तदा ॥ सहस्राक्षनियोगात् स पार्थः शक्रासनं तदा ॥ अध्यक्रामद् अमेयात्मा द्वितीय इव वासवः ॥ ततः प्रेम्णा वृत्रशत्रुर् अर्जुनस्य शुभं मुखम् ॥ पस्पर्श पुण्यगन्धेन करेण परिसान्त्वयन् ॥ परिमार्जमानः शनकैर् बाहू चास्यायतौ शुभौ ॥ ज्याशरक्षेपकठिनौ स्तम्भाव् इव हिरण्मयौ ॥ वज्रग्रहणचिह्नेन करेण बलसूदनः ॥ मुहुर् मुहुर् वज्रधरो बाहू संस्फालयञ् शनैः ॥ स्मयन्न् इव गुडाकेशं प्रेक्षमाणः सहस्रदृक् ॥ हर्षेणोत्फुल्लनयनो न चातृप्यत वृत्रहा ॥ एकासनोपविष्टौ तौ शोभयां चक्रतुः सभाम् ॥ सूर्याचन्द्रमसौ व्योम्नि चतुर्दश्याम् इवोदितौ ॥tataḥ pārtho mahābāhur avatīrya rathottamāt || dadarśa sākṣād devendraṃ pitaraṃ pākaśāsanam || pāṇḍureṇātapatreṇa hemadaṇḍena cāruṇā || divyagandhādhivāsena vyajanena vidhūyatā || viśvāvasuprabhṛtibhir gandharvaiḥ stutivandanaiḥ || stūyamānaṃ dvijāgryaiś ca ṛgyajuḥsāmasaṃstavaiḥ || tato 'bhigamya kaunteyaḥ śirasābhyanamad balī || sa cainam anuvṛttābhyāṃ bhujābhyāṃ pratyagṛhṇata || tataḥ śakrāsane puṇye devarājarṣipūjite || śakraḥ pāṇau gṛhītvainam upāveśayad antike || mūrdhni cainam upāghrāya devendraḥ paravīrahā || aṅkam āropayām āsa praśrayāvanataṃ tadā || sahasrākṣaniyogāt sa pārthaḥ śakrāsanaṃ tadā || adhyakrāmad ameyātmā dvitīya iva vāsavaḥ || tataḥ premṇā vṛtraśatrur arjunasya śubhaṃ mukham || pasparśa puṇyagandhena kareṇa parisāntvayan || parimārjamānaḥ śanakair bāhū cāsyāyatau śubhau || jyāśarakṣepakaṭhinau stambhāv iva hiraṇmayau || vajragrahaṇacihnena kareṇa balasūdanaḥ || muhur muhur vajradharo bāhū saṃsphālayañ śanaiḥ || smayann iva guḍākeśaṃ prekṣamāṇaḥ sahasradṛk || harṣeṇotphullanayano na cātṛpyata vṛtrahā || ekāsanopaviṣṭau tau śobhayāṃ cakratuḥ sabhām || sūryācandramasau vyomni caturdaśyām ivoditau ||Arjuna descends from his chariot, sees Indra, and bows to him; Indra receives his son, seats him beside himself on his throne, embraces him, kisses his head, and tenderly touches his face and arms.
अनुवाद

Then the mighty-armed Partha descended from the finest of chariots and saw Devendra himself, his father Pakashasana: over him was held a white parasol with a beautiful golden handle, he was fanned with a fragrant fan, gandharvas headed by Vishvavasu sang his praises in hymns of adoration, and the foremost twice-born glorified him with the chants of the Rig, Yajur, and Sama Veda. The mighty son of Kunti approached and bowed his head. Indra received him with outstretched arms, took him by the hand, and seated him beside himself on the sacred throne of Shakra, honored by gods, kings, and sages; he smelled the top of his head and set him upon his lap. At the command of the Thousand-eyed one, the boundless Partha ascended the throne of Shakra, like a second Vasava. Then Vritrashatru, with love, touched Arjuna's radiant face, stroking with his fragrant hand, gently caressing his long, beautiful arms, hardened by the bowstring and arrows, like two golden pillars. With the hand that bore the mark of grasping the thunderbolt, the slayer of Bala again and again gently patted those arms; the thousand-eyed wielder of the thunderbolt, smiling as he gazed upon Gudakesha, his eyes wide with joy, could not have his fill. Seated together on a single throne, the two of them adorned the assembly like the sun and the moon risen together in the sky on the fourteenth day.

संस्करण

d5c311f7bf58 · प्रकाशित 16 जुल॰ 2026, 4:51:20 pm UTC

उपलब्ध भाषाएँRUEN

श्लोक बदलें इन कुंजियों से