महाभारत
Vaiśravaṇa-rājadharma-arjuna-kuśala-parva (The Teaching of Kubera and News of Arjuna)3.159.1-9
3329 / 15823
महाभारत · 3.159.1-9
देवनागरी

वैश्रवण उवाच
युधिष्ठिर धृतिर् दाक्ष्यं देशकालौ पराक्रमः ॥
लोकतन्त्रविधानानाम् एष पञ्चविधो विधिः ॥
धृतिमन्तश् च दक्षाश् च स्वे स्वे कर्मणि भारत ॥
पराक्रमविधानज्ञा नराः कृतयुगे ऽभवन् ॥
धृतिमान् देशकालज्ञः सर्वधर्मविधानवित् ॥
क्षत्रियः क्षत्रियश्रेष्ठ पृथिवीम् अनुशास्ति वै ॥
य एवं वर्तते पार्थ पुरुषः सर्वकर्मसु ॥
स लोके लभते वीर यशः प्रेत्य च सद्गतिम् ॥
देशकालान्तरप्रेप्सुः कृत्वा शक्रः पराक्रमम् ॥
संप्राप्तस् त्रिदिवे राज्यं वृत्रहा वसुभिः सह ॥
पापात्मा पापबुद्धिर् यः पापम् एवानुवर्तते ॥
कर्मणाम् अविभागज्ञः प्रेत्य चेह च नश्यति ॥
अकालज्ञः सुदुर्मेधाः कार्याणाम् अविशेषवित् ॥
वृथाचारसमारम्भः प्रेत्य चेह च नश्यति ॥
साहसे वर्तमानानां निकृतीनां दुरात्मनाम् ॥
सर्वसामर्थ्यलिप्सूनां पापो भवति निश्चयः ॥
अधर्मज्ञो ऽवलिप्तश् च बालबुद्धिर् अमर्षणः ॥
निर्भयो भीमसेनो ऽयं तं शाधि पुरुषर्षभ ॥

लिप्यंतरण (IAST)

vaiśravaṇa uvāca
yudhiṣṭhira dhṛtir dākṣyaṃ deśakālau parākramaḥ ||
lokatantravidhānānām eṣa pañcavidho vidhiḥ ||
dhṛtimantaś ca dakṣāś ca sve sve karmaṇi bhārata ||
parākramavidhānajñā narāḥ kṛtayuge 'bhavan ||
dhṛtimān deśakālajñaḥ sarvadharmavidhānavit ||
kṣatriyaḥ kṣatriyaśreṣṭha pṛthivīm anuśāsti vai ||
ya evaṃ vartate pārtha puruṣaḥ sarvakarmasu ||
sa loke labhate vīra yaśaḥ pretya ca sadgatim ||
deśakālāntaraprepsuḥ kṛtvā śakraḥ parākramam ||
saṃprāptas tridive rājyaṃ vṛtrahā vasubhiḥ saha ||
pāpātmā pāpabuddhir yaḥ pāpam evānuvartate ||
karmaṇām avibhāgajñaḥ pretya ceha ca naśyati ||
akālajñaḥ sudurmedhāḥ kāryāṇām aviśeṣavit ||
vṛthācārasamārambhaḥ pretya ceha ca naśyati ||
sāhase vartamānānāṃ nikṛtīnāṃ durātmanām ||
sarvasāmarthyalipsūnāṃ pāpo bhavati niścayaḥ ||
adharmajño 'valiptaś ca bālabuddhir amarṣaṇaḥ ||
nirbhayo bhīmaseno 'yaṃ taṃ śādhi puruṣarṣabha ||

शब्दशः अर्थ
संस्कृतIASTअर्थ
वैश्रवण उवाच युधिष्ठिर धृतिर् दाक्ष्यं देशकालौ पराक्रमः ॥ लोकतन्त्रविधानानाम् एष पञ्चविधो विधिः ॥ धृतिमन्तश् च दक्षाश् च स्वे स्वे कर्मणि भारत ॥ पराक्रमविधानज्ञा नराः कृतयुगे ऽभवन् ॥ धृतिमान् देशकालज्ञः सर्वधर्मविधानवित् ॥ क्षत्रियः क्षत्रियश्रेष्ठ पृथिवीम् अनुशास्ति वै ॥ य एवं वर्तते पार्थ पुरुषः सर्वकर्मसु ॥ स लोके लभते वीर यशः प्रेत्य च सद्गतिम् ॥ देशकालान्तरप्रेप्सुः कृत्वा शक्रः पराक्रमम् ॥ संप्राप्तस् त्रिदिवे राज्यं वृत्रहा वसुभिः सह ॥ पापात्मा पापबुद्धिर् यः पापम् एवानुवर्तते ॥ कर्मणाम् अविभागज्ञः प्रेत्य चेह च नश्यति ॥ अकालज्ञः सुदुर्मेधाः कार्याणाम् अविशेषवित् ॥ वृथाचारसमारम्भः प्रेत्य चेह च नश्यति ॥ साहसे वर्तमानानां निकृतीनां दुरात्मनाम् ॥ सर्वसामर्थ्यलिप्सूनां पापो भवति निश्चयः ॥ अधर्मज्ञो ऽवलिप्तश् च बालबुद्धिर् अमर्षणः ॥ निर्भयो भीमसेनो ऽयं तं शाधि पुरुषर्षभ ॥vaiśravaṇa uvāca yudhiṣṭhira dhṛtir dākṣyaṃ deśakālau parākramaḥ || lokatantravidhānānām eṣa pañcavidho vidhiḥ || dhṛtimantaś ca dakṣāś ca sve sve karmaṇi bhārata || parākramavidhānajñā narāḥ kṛtayuge 'bhavan || dhṛtimān deśakālajñaḥ sarvadharmavidhānavit || kṣatriyaḥ kṣatriyaśreṣṭha pṛthivīm anuśāsti vai || ya evaṃ vartate pārtha puruṣaḥ sarvakarmasu || sa loke labhate vīra yaśaḥ pretya ca sadgatim || deśakālāntaraprepsuḥ kṛtvā śakraḥ parākramam || saṃprāptas tridive rājyaṃ vṛtrahā vasubhiḥ saha || pāpātmā pāpabuddhir yaḥ pāpam evānuvartate || karmaṇām avibhāgajñaḥ pretya ceha ca naśyati || akālajñaḥ sudurmedhāḥ kāryāṇām aviśeṣavit || vṛthācārasamārambhaḥ pretya ceha ca naśyati || sāhase vartamānānāṃ nikṛtīnāṃ durātmanām || sarvasāmarthyalipsūnāṃ pāpo bhavati niścayaḥ || adharmajño 'valiptaś ca bālabuddhir amarṣaṇaḥ || nirbhayo bhīmaseno 'yaṃ taṃ śādhi puruṣarṣabha ||Kubera instructs Yudhishthira: the governance of the world rests on five things — patience, skill, knowledge of place and time, and valor; a kshatriya who knows place and time rules the earth; Indra won heaven through valor, choosing the right place and the right time; the wicked, the foolish, and the hasty perish; Bhima is fearless, blunt, and does not always discern dharma, and therefore must be restrained.
अनुवाद

Kubera said: "Five things matter in governing the world: patience, skill, knowledge of place, knowledge of time, and valor. The kshatriya who knows place and time rules the earth. Indra won heaven through valor, but he sought the right place and the right time. The wicked, the foolish, and the hasty perish. Bhima is fearless and impetuous, but he does not always discern dharma; therefore restrain him."

संस्करण

2228d74ea31a · प्रकाशित 16 जुल॰ 2026, 5:09:16 pm UTC

उपलब्ध भाषाएँRUEN

श्लोक बदलें इन कुंजियों से