महाभारत
Sarasvatī-tārkṣya-gīta-parva (The Song of Sarasvatī)3.184.1-4
3417 / 15823
महाभारत · 3.184.1-4
देवनागरी

मार्कण्डेय उवाच
अत्रैव च सरस्वत्या गीतं परपुरंजय ॥
पृष्टया मुनिना वीर शृणु तार्क्ष्येण धीमता ॥
तार्क्ष्य उवाच
किं नु श्रेयः पुरुषस्येह भद्रे; कथं कुर्वन् न च्यवते स्वधर्मात् ॥
आचक्ष्व मे चारुसर्वाङ्गि सर्वं; त्वयानुशिष्टो न च्यवेयं स्वधर्मात् ॥
कथं चाग्निं जुहुयां पूजये वा; कस्मिन् काले केन धर्मो न नश्येत् ॥
एतत् सर्वं सुभगे प्रब्रवीहि; यथा लोकान् विरजाः संचरेयम् ॥
मार्कण्डेय उवाच
एवं पृष्टा प्रीतियुक्तेन तेन; शुश्रूषुम् ईक्ष्योत्तमबुद्धियुक्तम् ॥
तार्क्ष्यं विप्रं धर्मयुक्तं हितं च; सरस्वती वाक्यम् इदं बभाषे ॥

लिप्यंतरण (IAST)

mārkaṇḍeya uvāca
atraiva ca sarasvatyā gītaṃ parapuraṃjaya ||
pṛṣṭayā muninā vīra śṛṇu tārkṣyeṇa dhīmatā ||
tārkṣya uvāca
kiṃ nu śreyaḥ puruṣasyeha bhadre; kathaṃ kurvan na cyavate svadharmāt ||
ācakṣva me cārusarvāṅgi sarvaṃ; tvayānuśiṣṭo na cyaveyaṃ svadharmāt ||
kathaṃ cāgniṃ juhuyāṃ pūjaye vā; kasmin kāle kena dharmo na naśyet ||
etat sarvaṃ subhage prabravīhi; yathā lokān virajāḥ saṃcareyam ||
mārkaṇḍeya uvāca
evaṃ pṛṣṭā prītiyuktena tena; śuśrūṣum īkṣyottamabuddhiyuktam ||
tārkṣyaṃ vipraṃ dharmayuktaṃ hitaṃ ca; sarasvatī vākyam idaṃ babhāṣe ||

शब्दशः अर्थ
संस्कृतIASTअर्थ
मार्कण्डेय उवाच अत्रैव च सरस्वत्या गीतं परपुरंजय ॥ पृष्टया मुनिना वीर शृणु तार्क्ष्येण धीमता ॥ तार्क्ष्य उवाच किं नु श्रेयः पुरुषस्येह भद्रे; कथं कुर्वन् न च्यवते स्वधर्मात् ॥ आचक्ष्व मे चारुसर्वाङ्गि सर्वं; त्वयानुशिष्टो न च्यवेयं स्वधर्मात् ॥ कथं चाग्निं जुहुयां पूजये वा; कस्मिन् काले केन धर्मो न नश्येत् ॥ एतत् सर्वं सुभगे प्रब्रवीहि; यथा लोकान् विरजाः संचरेयम् ॥ मार्कण्डेय उवाच एवं पृष्टा प्रीतियुक्तेन तेन; शुश्रूषुम् ईक्ष्योत्तमबुद्धियुक्तम् ॥ तार्क्ष्यं विप्रं धर्मयुक्तं हितं च; सरस्वती वाक्यम् इदं बभाषे ॥mārkaṇḍeya uvāca atraiva ca sarasvatyā gītaṃ parapuraṃjaya || pṛṣṭayā muninā vīra śṛṇu tārkṣyeṇa dhīmatā || tārkṣya uvāca kiṃ nu śreyaḥ puruṣasyeha bhadre; kathaṃ kurvan na cyavate svadharmāt || ācakṣva me cārusarvāṅgi sarvaṃ; tvayānuśiṣṭo na cyaveyaṃ svadharmāt || kathaṃ cāgniṃ juhuyāṃ pūjaye vā; kasmin kāle kena dharmo na naśyet || etat sarvaṃ subhage prabravīhi; yathā lokān virajāḥ saṃcareyam || mārkaṇḍeya uvāca evaṃ pṛṣṭā prītiyuktena tena; śuśrūṣum īkṣyottamabuddhiyuktam || tārkṣyaṃ vipraṃ dharmayuktaṃ hitaṃ ca; sarasvatī vākyam idaṃ babhāṣe ||Markandeya invites Tarkshya to hear the song of Sarasvati, spoken to the wise Tarkshya; Tarkshya asks what the highest good is, how not to fall away from one's dharma, and how to perform the agnihotra and worship so that dharma is not lost.
अनुवाद

Markandeya said: "Listen to the song of Sarasvati, which she uttered when the wise Tarkshya questioned her. Tarkshya said: 'What is the highest good? How may a man not fall away from his own dharma? How should one perform the agnihotra and worship, so that dharma is not lost?'"

संस्करण

05c033be7c0b · प्रकाशित 16 जुल॰ 2026, 5:19:46 pm UTC

उपलब्ध भाषाएँRUEN

श्लोक बदलें इन कुंजियों से