भरद्वाजस्य भार्या तु वीरा वीरश् च पिण्डदः ॥
प्राहुर् आज्येन तस्येज्यां सोमस्येव द्विजाः शनैः ॥
हविषा यो द्वितीयेन सोमेन सह युज्यते ॥
रथप्रभू रथध्वानः कुम्भरेताः स उच्यते ॥
सरय्वां जनयत् सिद्धिं भानुं भाभिः समावृणोत् ॥
आग्नेयम् आनयन् नित्यम् आह्वानेष्व् एष कथ्यते ॥
यस् तु न च्यवते नित्यं यशसा वर्चसा श्रिया ॥
अग्निर् निश्च्यवनो नाम पृथिवीं स्तौति केवलम् ॥
विपाप्मा कलुषैर् मुक्तो विशुद्धश् चार्चिषा ज्वलन् ॥
विपापो ऽग्निः सुतस् तस्य सत्यः समयकर्मसु ॥
आक्रोशतां हि भूतानां यः करोति हि निष्कृतिम् ॥
अग्निः स निष्कृतिर् नाम शोभयत्य् अभिसेवितः ॥
अनुकूजन्ति येनेह वेदनार्ताः स्वयं जनाः ॥
तस्य पुत्रः स्वनो नाम पावकः स रुजस्करः ॥
यस् तु विश्वस्य जगतो बुद्धिम् आक्रम्य तिष्ठति ॥
तं प्राहुर् अध्यात्मविदो विश्वजिन् नाम पावकम् ॥
अन्तराग्निः श्रितो यो हि भुक्तं पचति देहिनाम् ॥
स यज्ञे विश्वभुङ् नाम सर्वलोकेषु भारत ॥
ब्रह्मचारी यतात्मा च सततं विपुलव्रतः ॥
ब्राह्मणाः पूजयन्त्य् एनं पाकयज्ञेषु पावकम् ॥
bharadvājasya bhāryā tu vīrā vīraś ca piṇḍadaḥ ||
prāhur ājyena tasyejyāṃ somasyeva dvijāḥ śanaiḥ ||
haviṣā yo dvitīyena somena saha yujyate ||
rathaprabhū rathadhvānaḥ kumbharetāḥ sa ucyate ||
sarayvāṃ janayat siddhiṃ bhānuṃ bhābhiḥ samāvṛṇot ||
āgneyam ānayan nityam āhvāneṣv eṣa kathyate ||
yas tu na cyavate nityaṃ yaśasā varcasā śriyā ||
agnir niścyavano nāma pṛthivīṃ stauti kevalam ||
vipāpmā kaluṣair mukto viśuddhaś cārciṣā jvalan ||
vipāpo 'gniḥ sutas tasya satyaḥ samayakarmasu ||
ākrośatāṃ hi bhūtānāṃ yaḥ karoti hi niṣkṛtim ||
agniḥ sa niṣkṛtir nāma śobhayaty abhisevitaḥ ||
anukūjanti yeneha vedanārtāḥ svayaṃ janāḥ ||
tasya putraḥ svano nāma pāvakaḥ sa rujaskaraḥ ||
yas tu viśvasya jagato buddhim ākramya tiṣṭhati ||
taṃ prāhur adhyātmavido viśvajin nāma pāvakam ||
antarāgniḥ śrito yo hi bhuktaṃ pacati dehinām ||
sa yajñe viśvabhuṅ nāma sarvalokeṣu bhārata ||
brahmacārī yatātmā ca satataṃ vipulavrataḥ ||
brāhmaṇāḥ pūjayanty enaṃ pākayajñeṣu pāvakam ||
Next Markandeya named the fires: Bharadvaja's wife is Vira, and his son, called Pindada; his worship the brahmins perform with ajya. The fire joined with the second havis and soma is called Kumbharetas, Rathaprabhu, and Rathadhvana. Bhanu is connected with the Sarayu, covers all with light, and is always brought forth at invocations as the agneya. Nishchyavana does not fall away from glory, splendor, and beauty, and glorifies the earth. Vipapa is free of impurity and shines pure with flame. Nishkritti brings liberation to crying beings and adorns whoever serves him. His son Svana, Pavaka, makes people groan with pain. Vishvajit, according to the knowers of adhyatma, governs the mind of the entire world. Vishvabhuk is the inner fire that digests what embodied beings have eaten; in sacrifice he is known throughout all the worlds. Gopati, a brahmacharin, master of himself and of a great vow, is honored by brahmins in the pakayajnas.
f91b90fb3560 · प्रकाशित 16 जुल॰ 2026, 5:21:11 pm UTC
उपलब्ध भाषाएँRUENश्लोक बदलें इन कुंजियों से
This catalogue of fires binds together the cosmos, the body, and the sacrifice: one fire digests food, another brings liberation, another stands in the sacrificial portion.