摩诃婆罗多
Māndhātṛ-janma-māhātmya-parva (The Birth and Glory of Mandhatri)3.126.4-15
3220 / 15823
摩诃婆罗多 · 3.126.4-15
天城文

लोमश उवाच
शृणुष्वावहितो राजन् राज्ञस् तस्य महात्मनः ॥
यथा मान्धातृशब्दो वै लोकेषु परिगीयते ॥
इक्ष्वाकुवंशप्रभवो युवनाश्वो महीपतिः ॥
सो ऽयजत् पृथिवीपाल क्रतुभिर् भूरिदक्षिणैः ॥
अश्वमेधसहस्रं च प्राप्य धर्मभृतां वरः ॥
अन्यैश् च क्रतुभिर् मुख्यैर् विविधैर् आप्तदक्षिणैः ॥
अनपत्यस् तु राजर्षिः स महात्मा दृढव्रतः ॥
मन्त्रिष्व् आधाय तद् राज्यं वननित्यो बभूव ह ॥
शास्त्रदृष्टेन विधिना संयोज्यात्मानम् आत्मना ॥
पिपासाशुष्कहृदयः प्रविवेशाश्रमं भृगोः ॥
ताम् एव रात्रिं राजेन्द्र महात्मा भृगुनन्दनः ॥
इष्टिं चकार सौद्युम्नेर् महर्षिः पुत्रकारणात् ॥
संभृतो मन्त्रपूतेन वारिणा कलशो महान् ॥
तत्रातिष्ठत राजेन्द्र पूर्वम् एव समाहितः ॥
यत् प्राश्य प्रसवेत् तस्य पत्नी शक्रसमं सुतम् ॥
तं न्यस्य वेद्यां कलशं सुषुपुस् ते महर्षयः ॥
रात्रिजागरणश्रान्ताः सौद्युम्निः समतीत्य तान् ॥
शुष्ककण्ठः पिपासार्तः पाणीयार्थी भृशं नृपः ॥
तं प्रविश्याश्रमं श्रान्तः पाणीयं सो ऽभ्ययाचत ॥
तस्य श्रान्तस्य शुष्केण कण्ठेन क्रोशतस् तदा ॥
नाश्रौषीत् कश् चन तदा शकुनेर् इव वाशितम् ॥
ततस् तं कलशं दृष्ट्वा जलपूर्णं स पार्थिवः ॥
अभ्यद्रवत वेगेन पीत्वा चाम्भो व्यवासृजत् ॥
स पीत्वा शीतलं तोयं पिपासार्तो महीपतिः ॥
निर्वाणम् अगमद् धीमान् सुसुखी चाभवत् तदा ॥

转写 (IAST)

lomaśa uvāca
śṛṇuṣvāvahito rājan rājñas tasya mahātmanaḥ ||
yathā māndhātṛśabdo vai lokeṣu parigīyate ||
ikṣvākuvaṃśaprabhavo yuvanāśvo mahīpatiḥ ||
so 'yajat pṛthivīpāla kratubhir bhūridakṣiṇaiḥ ||
aśvamedhasahasraṃ ca prāpya dharmabhṛtāṃ varaḥ ||
anyaiś ca kratubhir mukhyair vividhair āptadakṣiṇaiḥ ||
anapatyas tu rājarṣiḥ sa mahātmā dṛḍhavrataḥ ||
mantriṣv ādhāya tad rājyaṃ vananityo babhūva ha ||
śāstradṛṣṭena vidhinā saṃyojyātmānam ātmanā ||
pipāsāśuṣkahṛdayaḥ praviveśāśramaṃ bhṛgoḥ ||
tām eva rātriṃ rājendra mahātmā bhṛgunandanaḥ ||
iṣṭiṃ cakāra saudyumner maharṣiḥ putrakāraṇāt ||
saṃbhṛto mantrapūtena vāriṇā kalaśo mahān ||
tatrātiṣṭhata rājendra pūrvam eva samāhitaḥ ||
yat prāśya prasavet tasya patnī śakrasamaṃ sutam ||
taṃ nyasya vedyāṃ kalaśaṃ suṣupus te maharṣayaḥ ||
rātrijāgaraṇaśrāntāḥ saudyumniḥ samatītya tān ||
śuṣkakaṇṭhaḥ pipāsārtaḥ pāṇīyārthī bhṛśaṃ nṛpaḥ ||
taṃ praviśyāśramaṃ śrāntaḥ pāṇīyaṃ so 'bhyayācata ||
tasya śrāntasya śuṣkeṇa kaṇṭhena krośatas tadā ||
nāśrauṣīt kaś cana tadā śakuner iva vāśitam ||
tatas taṃ kalaśaṃ dṛṣṭvā jalapūrṇaṃ sa pārthivaḥ ||
abhyadravata vegena pītvā cāmbho vyavāsṛjat ||
sa pītvā śītalaṃ toyaṃ pipāsārto mahīpatiḥ ||
nirvāṇam agamad dhīmān susukhī cābhavat tadā ||

逐字释义
梵语IAST释义
लोमश उवाच शृणुष्वावहितो राजन् राज्ञस् तस्य महात्मनः ॥ यथा मान्धातृशब्दो वै लोकेषु परिगीयते ॥ इक्ष्वाकुवंशप्रभवो युवनाश्वो महीपतिः ॥ सो ऽयजत् पृथिवीपाल क्रतुभिर् भूरिदक्षिणैः ॥ अश्वमेधसहस्रं च प्राप्य धर्मभृतां वरः ॥ अन्यैश् च क्रतुभिर् मुख्यैर् विविधैर् आप्तदक्षिणैः ॥ अनपत्यस् तु राजर्षिः स महात्मा दृढव्रतः ॥ मन्त्रिष्व् आधाय तद् राज्यं वननित्यो बभूव ह ॥ शास्त्रदृष्टेन विधिना संयोज्यात्मानम् आत्मना ॥ पिपासाशुष्कहृदयः प्रविवेशाश्रमं भृगोः ॥ ताम् एव रात्रिं राजेन्द्र महात्मा भृगुनन्दनः ॥ इष्टिं चकार सौद्युम्नेर् महर्षिः पुत्रकारणात् ॥ संभृतो मन्त्रपूतेन वारिणा कलशो महान् ॥ तत्रातिष्ठत राजेन्द्र पूर्वम् एव समाहितः ॥ यत् प्राश्य प्रसवेत् तस्य पत्नी शक्रसमं सुतम् ॥ तं न्यस्य वेद्यां कलशं सुषुपुस् ते महर्षयः ॥ रात्रिजागरणश्रान्ताः सौद्युम्निः समतीत्य तान् ॥ शुष्ककण्ठः पिपासार्तः पाणीयार्थी भृशं नृपः ॥ तं प्रविश्याश्रमं श्रान्तः पाणीयं सो ऽभ्ययाचत ॥ तस्य श्रान्तस्य शुष्केण कण्ठेन क्रोशतस् तदा ॥ नाश्रौषीत् कश् चन तदा शकुनेर् इव वाशितम् ॥ ततस् तं कलशं दृष्ट्वा जलपूर्णं स पार्थिवः ॥ अभ्यद्रवत वेगेन पीत्वा चाम्भो व्यवासृजत् ॥ स पीत्वा शीतलं तोयं पिपासार्तो महीपतिः ॥ निर्वाणम् अगमद् धीमान् सुसुखी चाभवत् तदा ॥lomaśa uvāca śṛṇuṣvāvahito rājan rājñas tasya mahātmanaḥ || yathā māndhātṛśabdo vai lokeṣu parigīyate || ikṣvākuvaṃśaprabhavo yuvanāśvo mahīpatiḥ || so 'yajat pṛthivīpāla kratubhir bhūridakṣiṇaiḥ || aśvamedhasahasraṃ ca prāpya dharmabhṛtāṃ varaḥ || anyaiś ca kratubhir mukhyair vividhair āptadakṣiṇaiḥ || anapatyas tu rājarṣiḥ sa mahātmā dṛḍhavrataḥ || mantriṣv ādhāya tad rājyaṃ vananityo babhūva ha || śāstradṛṣṭena vidhinā saṃyojyātmānam ātmanā || pipāsāśuṣkahṛdayaḥ praviveśāśramaṃ bhṛgoḥ || tām eva rātriṃ rājendra mahātmā bhṛgunandanaḥ || iṣṭiṃ cakāra saudyumner maharṣiḥ putrakāraṇāt || saṃbhṛto mantrapūtena vāriṇā kalaśo mahān || tatrātiṣṭhata rājendra pūrvam eva samāhitaḥ || yat prāśya prasavet tasya patnī śakrasamaṃ sutam || taṃ nyasya vedyāṃ kalaśaṃ suṣupus te maharṣayaḥ || rātrijāgaraṇaśrāntāḥ saudyumniḥ samatītya tān || śuṣkakaṇṭhaḥ pipāsārtaḥ pāṇīyārthī bhṛśaṃ nṛpaḥ || taṃ praviśyāśramaṃ śrāntaḥ pāṇīyaṃ so 'bhyayācata || tasya śrāntasya śuṣkeṇa kaṇṭhena krośatas tadā || nāśrauṣīt kaś cana tadā śakuner iva vāśitam || tatas taṃ kalaśaṃ dṛṣṭvā jalapūrṇaṃ sa pārthivaḥ || abhyadravata vegena pītvā cāmbho vyavāsṛjat || sa pītvā śītalaṃ toyaṃ pipāsārto mahīpatiḥ || nirvāṇam agamad dhīmān susukhī cābhavat tadā ||Lomasha asks him to listen attentively to how the name Mandhatri is celebrated in the worlds; King Yuvanashva of the line of Ikshvaku performed sacrifices with great gifts, a thousand ashvamedhas and other principal rites with full dakshinas; childless, great of soul, firm in his vow, he handed the kingdom to his ministers and took to living in the forest; restraining himself according to the rule prescribed by the shastra, with his heart parched by thirst, he entered the ashram of Bhrigu; that same night Bhrigunandana was performing an ishti for the sake of a son for Saudyumni; a large vessel with water purified by mantras stood on the vedi, and whichever wife drank it would bear a son equal to Shakra; the sages, tired from their night-long vigil, fell asleep, and Saudyumni, passing by them, his throat dry, tormented by thirst, entered the ashram and asked for water; no one heard his cry; seeing the full vessel, the king rushed to it quickly, drank the water, and emptied the vessel; having drunk the cold water, the thirsty wise king found relief and became happy.
译文

Lomasha said: 'Listen attentively, king, to the great deed of this king and to how the name Mandhatri is celebrated in the worlds. King Yuvanashva, descended from the line of Ikshvaku, performed, lord of the earth, sacrifices with abundant gifts. Best among the upholders of dharma, he performed a thousand ashvamedhas and other principal, varied sacrifices with full dakshinas. But this royal sage, great of soul and firm in his vow, was childless; entrusting the kingdom to his ministers, he took to living in the forest. Restraining himself according to the rule set forth in the shastras, with his heart parched by thirst, he entered the ashram of Bhrigu. That very night, king, the great Bhrigunandana was performing an ishti for Saudyumni for the sake of begetting a son. A large vessel, filled with water sanctified by mantras, had already been placed on the vedi by the focused sages. Whichever wife drank it would bear him a son equal to Shakra. Having set the vessel upon the vedi, the maharishis fell asleep, exhausted from their night-long vigil. Saudyumni, passing by them, his throat dry, tormented by thirst, entered the ashram and earnestly asked for water. But no one heard the cry of the weary king with his parched throat; it sounded like the cry of a bird. Then the lord of the earth, seeing the vessel full of water, rushed to it swiftly, drank the water, and emptied it. Having drunk the cool water, the thirst-stricken king, the wise lord of the earth, found relief and became joyful.'

版本

4b91740e0a6d · 发布于 2026年7月16日 17:06:19 UTC

可用语言RUEN

用方向键翻颂