मार्कण्डेय उवाच
ततश् चोरक्षयं कृत्वा द्विजेभ्यः पृथिवीम् इमाम् ॥
वाजिमेधे महायज्ञे विधिवत् कल्पयिष्यति ॥
स्थापयित्वा स मर्यादाः स्वयम्भुविहिताः शुभाः ॥
वनं पुण्ययशःकर्मा जरावान् संश्रयिष्यति ॥
तच्छीलम् अनुवर्त्स्यन्ते मनुष्या लोकवासिनः ॥
विप्रैश् चोरक्शये चैव कृते क्षेमं भविष्यति ॥
कृष्णाजिनानि शक्तीश् च त्रिशूलान्य् आयुधानि च ॥
स्थापयन् विप्रशार्दूलो देशेषु विजितेषु च ॥
संस्तूयमानो विप्रेन्द्रैर् मानयानो द्विजोत्तमान् ॥
कल्किश् चरिष्यति महीं सदा दस्युवधे रतः ॥
हा तात हा सुतेत्य् एवं तास् ता वाचः सुदारुणाः ॥
विक्रोशमानान् सुभृशं दस्यून् नेष्यति संक्षयम् ॥
ततो ऽधर्मविनाशो वै धर्मवृद्धिश् च भारत ॥
भविष्यति कृते प्राप्ते क्रियावांश् च जनस् तथा ॥
आरामाश् चैव चैत्याश् च तटाकान्य् अवटास् तथा ॥
यज्ञक्रियाश् च विविधा भविष्यन्ति कृते युगे ॥
ब्राह्मणाः साधवश् चैव मुनयश् च तपस्विनः ॥
आश्रमाः सहपाषण्डाः स्थिताः सत्ये जनाः प्रजाः ॥
जास्यन्ति सर्वबीजानि उप्यमानानि चैव ह ॥
सर्वेष्व् ऋतुषु राजेन्द्र सर्वं सस्यं भविष्यति ॥
नरा दानेषु निरता व्रतेषु नियमेषु च ॥
जपयज्ञपरा विप्रा धर्मकामा मुदा युताः ॥
पालयिष्यन्ति राजानो धर्मेणेमां वसुंधराम् ॥
व्यवहाररता वैश्या भविष्यन्ति कृते युगे ॥
षट्कर्मनिरता विप्राः क्षत्रिया रक्षणे रताः ॥
शुश्रूषायां रताः शूद्रास् तथा वर्णत्रयस्य च ॥
एष धर्मः कृतयुगे त्रेतायां द्वापरे तथा ॥
पश्चिमे युगकाले च यः स ते संप्रकीर्तितः ॥
mārkaṇḍeya uvāca
tataś corakṣayaṃ kṛtvā dvijebhyaḥ pṛthivīm imām ||
vājimedhe mahāyajñe vidhivat kalpayiṣyati ||
sthāpayitvā sa maryādāḥ svayambhuvihitāḥ śubhāḥ ||
vanaṃ puṇyayaśaḥkarmā jarāvān saṃśrayiṣyati ||
tacchīlam anuvartsyante manuṣyā lokavāsinaḥ ||
vipraiś corakśaye caiva kṛte kṣemaṃ bhaviṣyati ||
kṛṣṇājināni śaktīś ca triśūlāny āyudhāni ca ||
sthāpayan vipraśārdūlo deśeṣu vijiteṣu ca ||
saṃstūyamāno viprendrair mānayāno dvijottamān ||
kalkiś cariṣyati mahīṃ sadā dasyuvadhe rataḥ ||
hā tāta hā sutety evaṃ tās tā vācaḥ sudāruṇāḥ ||
vikrośamānān subhṛśaṃ dasyūn neṣyati saṃkṣayam ||
tato 'dharmavināśo vai dharmavṛddhiś ca bhārata ||
bhaviṣyati kṛte prāpte kriyāvāṃś ca janas tathā ||
ārāmāś caiva caityāś ca taṭākāny avaṭās tathā ||
yajñakriyāś ca vividhā bhaviṣyanti kṛte yuge ||
brāhmaṇāḥ sādhavaś caiva munayaś ca tapasvinaḥ ||
āśramāḥ sahapāṣaṇḍāḥ sthitāḥ satye janāḥ prajāḥ ||
jāsyanti sarvabījāni upyamānāni caiva ha ||
sarveṣv ṛtuṣu rājendra sarvaṃ sasyaṃ bhaviṣyati ||
narā dāneṣu niratā vrateṣu niyameṣu ca ||
japayajñaparā viprā dharmakāmā mudā yutāḥ ||
pālayiṣyanti rājāno dharmeṇemāṃ vasuṃdharām ||
vyavahāraratā vaiśyā bhaviṣyanti kṛte yuge ||
ṣaṭkarmaniratā viprāḥ kṣatriyā rakṣaṇe ratāḥ ||
śuśrūṣāyāṃ ratāḥ śūdrās tathā varṇatrayasya ca ||
eṣa dharmaḥ kṛtayuge tretāyāṃ dvāpare tathā ||
paścime yugakāle ca yaḥ sa te saṃprakīrtitaḥ ||
Markandeya said: "Having destroyed the thieves, Kalki will prepare the earth for the twice-born through the ashvamedha, will establish the ordinances of the Self-Existent One, and will depart into the forest. People will follow his conduct. Once the thieves are destroyed, peace will come; unrighteousness will vanish, righteousness will increase, and the Krita age will dawn. Gardens, shrines, and ponds will appear once more, along with the hermitages of the sages. People will be established in truth; every seed will sprout, and harvests will come in every season. People will devote themselves to giving, to vows, and to restraints; the brahmins to japa and sacrifice."
e77120045e3b · 发布于 2026年7月16日 17:19:46 UTC
可用语言RUEN用方向键翻颂
The restoration of dharma does not end with the punishment of the wicked. Its purpose is to make sacrifice, the garden, the hermitage, truth, and the peaceful life of beings possible once again.