摩诃婆罗多
Mudgala-durvāsas-parīkṣā-parva (The Testing of Mudgala)3.246.1-10
3599 / 15823
摩诃婆罗多 · 3.246.1-10
天城文

युधिष्ठिर उवाच
व्रीहिद्रोणः परित्यक्तः कथं तेन महात्मना ॥
कस्मै दत्तश् च भगवन् विधिना केन चात्थ मे ॥
प्रत्यक्षधर्मा भगवान् यस्य तुष्टो हि कर्मभिः ॥
सफलं तस्य जन्माहं मन्ये सद्धर्मचारिणः ॥
व्यास उवाच
शिलोञ्छवृत्तिर् धर्मात्मा मुद्गलः संशितव्रतः ॥
आसीद् राजन् कुरुक्षेत्रे सत्यवाग् अनसूयकः ॥
अतिथिव्रती क्रियावांश् च कापोतीं वृत्तिम् आस्थितः ॥
सत्रम् इष्टीकृतं नाम समुपास्ते महातपाः ॥
सपुत्रदारो हि मुनिः पक्षाहारो बभूव सः ॥
कपोतवृत्त्या पक्षेण व्रीहिद्रोणम् उपार्जयत् ॥
दर्शं च पौर्णमासं च कुर्वन् विगतमत्सरः ॥
देवतातिथिशेषेण कुरुते देहयापनम् ॥
तस्येन्द्रः सहितो देवैः साक्षात् त्रिभुवनेश्वरः ॥
प्रत्यगृह्णान् महाराज भागं पर्वणि पर्वणि ॥
स पर्वकालं कृत्वा तु मुनिवृत्त्या समन्वितः ॥
अतिथिभ्यो ददाव् अन्नं प्रहृष्टेनान्तरात्मना ॥
व्रीहिद्रोणस्य तदहो ददतो ऽन्नं महात्मनः ॥
शिष्टं मात्सर्यहीनस्य वर्धत्य् अतिथिदर्शनात् ॥
तच् छतान्य् अपि भुञ्जन्ति ब्राह्मणानां मनीषिणाम् ॥
मुनेस् त्यागविशुद्ध्या तु तदन्नं वृद्धिम् ऋच्छति ॥

转写 (IAST)

yudhiṣṭhira uvāca
vrīhidroṇaḥ parityaktaḥ kathaṃ tena mahātmanā ||
kasmai dattaś ca bhagavan vidhinā kena cāttha me ||
pratyakṣadharmā bhagavān yasya tuṣṭo hi karmabhiḥ ||
saphalaṃ tasya janmāhaṃ manye saddharmacāriṇaḥ ||
vyāsa uvāca
śiloñchavṛttir dharmātmā mudgalaḥ saṃśitavrataḥ ||
āsīd rājan kurukṣetre satyavāg anasūyakaḥ ||
atithivratī kriyāvāṃś ca kāpotīṃ vṛttim āsthitaḥ ||
satram iṣṭīkṛtaṃ nāma samupāste mahātapāḥ ||
saputradāro hi muniḥ pakṣāhāro babhūva saḥ ||
kapotavṛttyā pakṣeṇa vrīhidroṇam upārjayat ||
darśaṃ ca paurṇamāsaṃ ca kurvan vigatamatsaraḥ ||
devatātithiśeṣeṇa kurute dehayāpanam ||
tasyendraḥ sahito devaiḥ sākṣāt tribhuvaneśvaraḥ ||
pratyagṛhṇān mahārāja bhāgaṃ parvaṇi parvaṇi ||
sa parvakālaṃ kṛtvā tu munivṛttyā samanvitaḥ ||
atithibhyo dadāv annaṃ prahṛṣṭenāntarātmanā ||
vrīhidroṇasya tadaho dadato 'nnaṃ mahātmanaḥ ||
śiṣṭaṃ mātsaryahīnasya vardhaty atithidarśanāt ||
tac chatāny api bhuñjanti brāhmaṇānāṃ manīṣiṇām ||
munes tyāgaviśuddhyā tu tadannaṃ vṛddhim ṛcchati ||

逐字释义
梵语IAST释义
युधिष्ठिर उवाच व्रीहिद्रोणः परित्यक्तः कथं तेन महात्मना ॥ कस्मै दत्तश् च भगवन् विधिना केन चात्थ मे ॥ प्रत्यक्षधर्मा भगवान् यस्य तुष्टो हि कर्मभिः ॥ सफलं तस्य जन्माहं मन्ये सद्धर्मचारिणः ॥ व्यास उवाच शिलोञ्छवृत्तिर् धर्मात्मा मुद्गलः संशितव्रतः ॥ आसीद् राजन् कुरुक्षेत्रे सत्यवाग् अनसूयकः ॥ अतिथिव्रती क्रियावांश् च कापोतीं वृत्तिम् आस्थितः ॥ सत्रम् इष्टीकृतं नाम समुपास्ते महातपाः ॥ सपुत्रदारो हि मुनिः पक्षाहारो बभूव सः ॥ कपोतवृत्त्या पक्षेण व्रीहिद्रोणम् उपार्जयत् ॥ दर्शं च पौर्णमासं च कुर्वन् विगतमत्सरः ॥ देवतातिथिशेषेण कुरुते देहयापनम् ॥ तस्येन्द्रः सहितो देवैः साक्षात् त्रिभुवनेश्वरः ॥ प्रत्यगृह्णान् महाराज भागं पर्वणि पर्वणि ॥ स पर्वकालं कृत्वा तु मुनिवृत्त्या समन्वितः ॥ अतिथिभ्यो ददाव् अन्नं प्रहृष्टेनान्तरात्मना ॥ व्रीहिद्रोणस्य तदहो ददतो ऽन्नं महात्मनः ॥ शिष्टं मात्सर्यहीनस्य वर्धत्य् अतिथिदर्शनात् ॥ तच् छतान्य् अपि भुञ्जन्ति ब्राह्मणानां मनीषिणाम् ॥ मुनेस् त्यागविशुद्ध्या तु तदन्नं वृद्धिम् ऋच्छति ॥yudhiṣṭhira uvāca vrīhidroṇaḥ parityaktaḥ kathaṃ tena mahātmanā || kasmai dattaś ca bhagavan vidhinā kena cāttha me || pratyakṣadharmā bhagavān yasya tuṣṭo hi karmabhiḥ || saphalaṃ tasya janmāhaṃ manye saddharmacāriṇaḥ || vyāsa uvāca śiloñchavṛttir dharmātmā mudgalaḥ saṃśitavrataḥ || āsīd rājan kurukṣetre satyavāg anasūyakaḥ || atithivratī kriyāvāṃś ca kāpotīṃ vṛttim āsthitaḥ || satram iṣṭīkṛtaṃ nāma samupāste mahātapāḥ || saputradāro hi muniḥ pakṣāhāro babhūva saḥ || kapotavṛttyā pakṣeṇa vrīhidroṇam upārjayat || darśaṃ ca paurṇamāsaṃ ca kurvan vigatamatsaraḥ || devatātithiśeṣeṇa kurute dehayāpanam || tasyendraḥ sahito devaiḥ sākṣāt tribhuvaneśvaraḥ || pratyagṛhṇān mahārāja bhāgaṃ parvaṇi parvaṇi || sa parvakālaṃ kṛtvā tu munivṛttyā samanvitaḥ || atithibhyo dadāv annaṃ prahṛṣṭenāntarātmanā || vrīhidroṇasya tadaho dadato 'nnaṃ mahātmanaḥ || śiṣṭaṃ mātsaryahīnasya vardhaty atithidarśanāt || tac chatāny api bhuñjanti brāhmaṇānāṃ manīṣiṇām || munes tyāgaviśuddhyā tu tadannaṃ vṛddhim ṛcchati ||Yudhishthira asks how the magnanimous Mudgala gave away a drona of rice, to whom, and by what rule, and declares fruitful the birth of one whose deeds please the manifest Dharma himself; Vyasa tells how in Kurukshetra there lived a truthful, envy-free Mudgala, firm in his vow, who lived on grain gleaned from the fields and kept the vow of hospitality and the pigeon's way of life (kapoti vritti); with his wife and sons he ate once every half-month, gathering a drona of rice over that time, performing the darsha and paurnamasa rites without envy and sustaining his body on what remained after the gods and guests; Indra himself, together with the gods, accepted his share at every festival; on feast days Mudgala joyfully gave food to guests, and as he distributed the drona of rice the remainder, since he was free of miserliness, grew larger at the sight of guests, so that hundreds of wise brahmins ate, for the food increased through the purity of his giving.
译文

Yudhishthira said: 'How was a drona of rice given away by that great soul? To whom was it given, blessed one, and by what rule? Tell me. I consider fruitful the birth of one who follows the good dharma and whose deeds please the blessed Dharma himself, visible to the eye.' Vyasa said: 'In Kurukshetra, O king, there lived Mudgala, a soul devoted to dharma, firm in his vow, truthful and free from envy. He lived on grains gleaned after the harvest, kept the vow of hospitality, performed rites, and followed the way of the pigeon (kapoti vritti). This great ascetic, a sage with sons and wife, ate only once a fortnight; over a fortnight, living like a pigeon, he gathered a drona of rice. Performing the darsha and paurnamasa rites, free from envy, he sustained his body on what remained after the gods and guests had been served. Indra himself, lord of the three worlds, together with the gods, accepted his share at every festival, great king. Having performed the festival rite, preserving the sage's way of life, he gave food to guests with a joyful heart. On the day when that great soul gave away food from his drona of rice, the remainder — for he was free of miserliness — only grew at the sight of guests. Hundreds of wise brahmins ate that food, for through the purity of the sage's giving it kept increasing.'

版本

b06a1b728429 · 发布于 2026年7月16日 17:28:43 UTC

可用语言RUEN

用方向键翻颂