奥义书
Kauṣītaki UpaniṣadKauṣītaki 3.7
1756 / 5341
奥义书 · Kauṣītaki 3.7
天城文

न हि प्रज्ञापेता वाङ्नाम किञ्चन प्रज्ञपयेदन्यत्र मे मनोऽभूदित्याह । नाहमेतन्नाम प्राज्ञासिषमिति । न हि प्रज्ञापेतः प्राणो गन्धं कञ्चन प्रज्ञपयेदन्यत्र मे मनोऽभूदित्याह नाहमेतं गन्धं प्राज्ञासिषमिति । न हि प्रज्ञापेतं चक्षू रूपं किञ्चन प्रज्ञपयेदन्यत्र मे मनोऽभूदित्याह । नाहमेतद्रूपं प्राज्ञासिषमिति न प्रज्ञापेतं श्रोत्रं शब्दं कञ्चन प्रज्ञपयेदन्यत्र मे मनोऽभूदित्याह । नाहमेतं शब्दं प्राज्ञासिषमिति न हि प्रज्ञापेता जिह्वान्नरसं कञ्चन प्रज्ञपयेदन्यत्र मे मनोऽभूदित्याह । नाहमेतमन्नरसं प्राज्ञासिषमिति न प्रज्ञापेतौ हतौ कर्म किञ्चन प्रज्ञपयेतामन्यत्र मे मनोऽभूदित्याह नाहमेतत्कर्म प्राज्ञासिषमिति न हि प्रज्ञापेतं शरीरं सुखदुःखं किञ्चन प्रज्ञपयेदन्यत्र मे मनोऽभूदित्याह नाहमेतत्सुखदुःखं प्राज्ञासिषमिति न हि प्रज्ञापेत उपस्थ आनन्दं रतिं प्रजातिं काञ्चन प्रज्ञपयेदन्यत्र मे मनोऽभूदित्याह । नाहमेतमानन्दं न रतिं प्रजातिं प्राज्ञासिषमिति न हि प्रज्ञापेतौ पादावित्यां काञ्चन प्रज्ञापयेतामन्यत्र मे मनोऽभूदित्याह । नाहमेतामित्यां प्राज्ञसिषमिति न हि प्रज्ञापेता धीः काचन सिद्ध्येन्न प्रज्ञातव्यं प्रज्ञायेत्

转写 (IAST)

na hi prajñāpetā vāṅnāma kiñcana prajñapayedanyatra me mano'bhūdityāha | nāhametannāma prājñāsiṣamiti | na hi prajñāpetaḥ prāṇo gandhaṃ kañcana prajñapayedanyatra me mano'bhūdityāha nāhametaṃ gandhaṃ prājñāsiṣamiti | na hi prajñāpetaṃ cakṣū rūpaṃ kiñcana prajñapayedanyatra me mano'bhūdityāha | nāhametadrūpaṃ prājñāsiṣamiti na prajñāpetaṃ śrotraṃ śabdaṃ kañcana prajñapayedanyatra me mano'bhūdityāha | nāhametaṃ śabdaṃ prājñāsiṣamiti na hi prajñāpetā jihvānnarasaṃ kañcana prajñapayedanyatra me mano'bhūdityāha | nāhametamannarasaṃ prājñāsiṣamiti na prajñāpetau hatau karma kiñcana prajñapayetāmanyatra me mano'bhūdityāha nāhametatkarma prājñāsiṣamiti na hi prajñāpetaṃ śarīraṃ sukhaduḥkhaṃ kiñcana prajñapayedanyatra me mano'bhūdityāha nāhametatsukhaduḥkhaṃ prājñāsiṣamiti na hi prajñāpeta upastha ānandaṃ ratiṃ prajātiṃ kāñcana prajñapayedanyatra me mano'bhūdityāha | nāhametamānandaṃ na ratiṃ prajātiṃ prājñāsiṣamiti na hi prajñāpetau pādāvityāṃ kāñcana prajñāpayetāmanyatra me mano'bhūdityāha | nāhametāmityāṃ prājñasiṣamiti na hi prajñāpetā dhīḥ kācana siddhyenna prajñātavyaṃ prajñāyet

逐字释义
梵语IAST释义
न हि प्रज्ञापेता वाक्na hi prajñāpetā vākfor speech without insight; for the word bereft of prajñā
नाम किञ्चन प्रज्ञपयेत्nāma kiñcana prajñapayetwould make known no name at all; would signify not a single name
अन्यत्र मे मनः अभूत्anyatra me manaḥ abhūt“my mind was elsewhere”; “my thought was not here”
इति आहiti āha— he says; so he speaks
न अहम् एतत् नामna aham etat nāma“I did not recognise this name”; “this name I did not apprehend”
प्राज्ञासिषम् इतिprājñāsiṣam iti“— recognise”; “— apprehend”
न हि प्रज्ञापेतः प्राणःna hi prajñāpetaḥ prāṇaḥfor smell without insight; for the nose bereft of prajñā
गन्धम् कञ्चन प्रज्ञपयेत्gandham kañcana prajñapayetwould make known no odour at all; would signify not a single fragrance
अन्यत्र मे मनः अभूत्anyatra me manaḥ abhūt“my mind was elsewhere”; “my thought was not here”
इति आहiti āha— he says; so he speaks
न अहम् एतम् गन्धम्na aham etam gandham“I did not recognise this odour”; “this fragrance I did not apprehend”
प्राज्ञासिषम् इतिprājñāsiṣam iti“— recognise”; “— apprehend”
न हि प्रज्ञापेतम् चक्षुःna hi prajñāpetam cakṣuḥfor the eye without insight; for the eye bereft of prajñā
रूपम् किञ्चन प्रज्ञपयेत्rūpam kiñcana prajñapayetwould make known no form at all; would signify not a single shape
अन्यत्र मे मनः अभूत्anyatra me manaḥ abhūt“my mind was elsewhere”; “my thought was not here”
इति आहiti āha— he says; so he speaks
न अहम् एतत् रूपम्na aham etat rūpam“I did not recognise this form”; “this shape I did not apprehend”
प्राज्ञासिषम् इतिprājñāsiṣam iti“— recognise”; “— apprehend”
न प्रज्ञापेतम् श्रोत्रम्na prajñāpetam śrotramfor the ear without insight; for hearing bereft of prajñā
शब्दम् कञ्चन प्रज्ञपयेत्śabdam kañcana prajñapayetwould make known no sound at all; would signify not a single voice
न अहम् एतम् शब्दम्na aham etam śabdam“I did not recognise this sound”; “this voice I did not apprehend”
प्राज्ञासिषम् इतिprājñāsiṣam iti“— recognise”; “— apprehend”
न हि प्रज्ञापेता जिह्वाna hi prajñāpetā jihvāfor the tongue without insight; for the tongue bereft of prajñā
अन्नरसम् कञ्चन प्रज्ञपयेत्annarasam kañcana prajñapayetwould make known no taste at all; would signify not a single savour
न अहम् एतम् अन्नरसम्na aham etam annarasam“I did not recognise this taste”; “this savour I did not apprehend”
प्राज्ञासिषम् इतिprājñāsiṣam iti“— recognise”; “— apprehend”
न प्रज्ञापेतौ हस्तौna prajñāpetau hastaufor the hands without insight; for the hands bereft of prajñā
कर्म किञ्चन प्रज्ञपयेताम्karma kiñcana prajñapayetāmwould make known no deed at all; would signify not a single act
न अहम् एतत् कर्मna aham etat karma“I did not recognise this deed”; “this act I did not apprehend”
प्राज्ञासिषम् इतिprājñāsiṣam iti“— recognise”; “— apprehend”
न हि प्रज्ञापेतम् शरीरम्na hi prajñāpetam śarīramfor the body without insight; for the body bereft of prajñā
सुखदुःखम् किञ्चन प्रज्ञपयेत्sukhaduḥkham kiñcana prajñapayetwould make known neither pleasure nor pain; would signify neither happiness nor sorrow
न अहम् एतत् सुखदुःखम्na aham etat sukhaduḥkham“I did not recognise this pleasure and pain”; “this happiness and sorrow I did not apprehend”
प्राज्ञासिषम् इतिprājñāsiṣam iti“— recognise”; “— apprehend”
न हि प्रज्ञापेतः उपस्थःna hi prajñāpetaḥ upasthaḥfor the organ of generation without insight; for the loins bereft of prajñā
आनन्दम् रतिम् प्रजातिम् काञ्चन प्रज्ञपयेत्ānandam ratim prajātim kāñcana prajñapayetwould make known neither bliss nor delight; would signify neither joy nor passion
न अहम् एतम् आनन्दम्na aham etam ānandam“I did not recognise this bliss”; “this joy I did not apprehend”
न रतिम् प्रजातिम् प्राज्ञासिषम् इतिna ratim prajātim prājñāsiṣam iti“nor the delight, nor the procreation”; “nor the passion, nor the begetting”
न हि प्रज्ञापेतौ पादौna hi prajñāpetau pādaufor the feet without insight; for the feet bereft of prajñā
इत्याम् काञ्चन प्रज्ञापयेताम्ityām kāñcana prajñāpayetāmwould make known no going at all; would signify no gait whatever
न अहम् एताम् इत्याम्na aham etām ityām“I did not recognise this going”; “this gait I did not apprehend”
प्राज्ञासिषम् इतिprājñāsiṣam iti“— recognise”; “— apprehend”
न हि प्रज्ञापेता धीःna hi prajñāpetā dhīḥfor thought without insight; for the musing bereft of prajñā
काचन सिध्येत्kācana sidhyetwould succeed in nothing; would come true in nothing
न प्रज्ञातव्यम् प्रज्ञायेत्na prajñātavyam prajñāyetand the knowable would not be known; and the object of knowledge would go unapprehended
译文

For speech without insight would make known no name: “my mind was elsewhere”, he says, “I did not recognise this name”. Smell without insight would make known no odour: “my mind was elsewhere, I did not recognise this odour”. The eye without insight would make known no form: “my mind was elsewhere, I did not recognise this form”. The ear without insight would make known no sound: “I did not recognise this sound”. The tongue without insight would make known no taste of food: “I did not recognise this taste”. The hands without insight would make known no deed: “I did not recognise this deed”. The body without insight would make known neither pleasure nor pain: “I did not recognise this pleasure and pain”. The organ of generation without insight would make known neither bliss, nor delight, nor procreation: “I recognised neither this bliss, nor the delight, nor the procreation”. The feet without insight would make known no going: “I did not recognise this going”. And thought without insight would succeed in nothing, and the knowable would not be known.

版本

c5d28265d4a3 · 发布于 2026年7月29日 03:43:45 UTC

可用语言RUEN

用方向键翻颂