Mahabharata
Karma-gati-jñāna-upadeśa-parva (Mārkaṇḍeya on the Fruits of Action)3.181.33-41
3408 / 15823
Mahabharata · 3.181.33-41
Devanāgarī

इमाम् अत्रोपमां चापि निबोध वदतां वर ॥
मनुष्यलोके यच् छ्रेयः परं मन्ये युधिष्ठिर ॥
इह वैकस्य नामुत्र अमुत्रैकस्य नो इह ॥
इह चामुत्र चैकस्य नामुत्रैकस्य नो इह ॥
धनानि येषां विपुलानि सन्ति; नित्यं रमन्ते सुविभूषिताङ्गाः ॥
तेषाम् अयं शत्रुवरघ्न लोको; नासौ सदा देहसुखे रतानाम् ॥
ये योगयुक्तास् तपसि प्रसक्ताः; स्वाध्यायशीला जरयन्ति देहान् ॥
जितेन्द्रिया भूतहिते निविष्टास्; तेषाम् असौ नायम् अरिघ्न लोकः ॥
ये धर्मम् एव प्रथमं चरन्ति; धर्मेण लब्ध्वा च धनानि काले ॥
दारान् अवाप्य क्रतुभिर् यजन्ते; तेषाम् अयं चैव परश् च लोकः ॥
ये नैव विद्यां न तपो न दानं; न चापि मूढाः प्रजने यतन्ते ॥
न चाधिगच्छन्ति सुखान्य् अभाग्यास्; तेषाम् अयं चैव परश् च नास्ति ॥
सर्वे भवन्तस् त्व् अतिवीर्यसत्त्वा; दिव्यौजसः संहननोपपन्नाः ॥
लोकाद् अमुष्माद् अवनिं प्रपन्नाः; स्वधीतविद्याः सुरकार्यहेतोः ॥
कृत्वैव कर्माणि महान्ति शूरास्; तपोदमाचारविहारशीलाः ॥
देवान् ऋषीन् प्रेतगणांश् च सर्वान्; संतर्पयित्वा विधिना परेण ॥
स्वर्गं परं पुण्यकृतां निवासं; क्रमेण संप्राप्स्यथ कर्मभिः स्वैः ॥
मा भूद् विशङ्का तव कौरवेन्द्र; दृष्ट्वात्मनः क्लेशम् इमं सुखार्ह ॥

Transliteration (IAST)

imām atropamāṃ cāpi nibodha vadatāṃ vara ||
manuṣyaloke yac chreyaḥ paraṃ manye yudhiṣṭhira ||
iha vaikasya nāmutra amutraikasya no iha ||
iha cāmutra caikasya nāmutraikasya no iha ||
dhanāni yeṣāṃ vipulāni santi; nityaṃ ramante suvibhūṣitāṅgāḥ ||
teṣām ayaṃ śatruvaraghna loko; nāsau sadā dehasukhe ratānām ||
ye yogayuktās tapasi prasaktāḥ; svādhyāyaśīlā jarayanti dehān ||
jitendriyā bhūtahite niviṣṭās; teṣām asau nāyam arighna lokaḥ ||
ye dharmam eva prathamaṃ caranti; dharmeṇa labdhvā ca dhanāni kāle ||
dārān avāpya kratubhir yajante; teṣām ayaṃ caiva paraś ca lokaḥ ||
ye naiva vidyāṃ na tapo na dānaṃ; na cāpi mūḍhāḥ prajane yatante ||
na cādhigacchanti sukhāny abhāgyās; teṣām ayaṃ caiva paraś ca nāsti ||
sarve bhavantas tv ativīryasattvā; divyaujasaḥ saṃhananopapannāḥ ||
lokād amuṣmād avaniṃ prapannāḥ; svadhītavidyāḥ surakāryahetoḥ ||
kṛtvaiva karmāṇi mahānti śūrās; tapodamācāravihāraśīlāḥ ||
devān ṛṣīn pretagaṇāṃś ca sarvān; saṃtarpayitvā vidhinā pareṇa ||
svargaṃ paraṃ puṇyakṛtāṃ nivāsaṃ; krameṇa saṃprāpsyatha karmabhiḥ svaiḥ ||
mā bhūd viśaṅkā tava kauravendra; dṛṣṭvātmanaḥ kleśam imaṃ sukhārha ||

Word-by-word
SanskritIASTMeaning
इमाम् अत्रोपमां चापि निबोध वदतां वर ॥ मनुष्यलोके यच् छ्रेयः परं मन्ये युधिष्ठिर ॥ इह वैकस्य नामुत्र अमुत्रैकस्य नो इह ॥ इह चामुत्र चैकस्य नामुत्रैकस्य नो इह ॥ धनानि येषां विपुलानि सन्ति; नित्यं रमन्ते सुविभूषिताङ्गाः ॥ तेषाम् अयं शत्रुवरघ्न लोको; नासौ सदा देहसुखे रतानाम् ॥ ये योगयुक्तास् तपसि प्रसक्ताः; स्वाध्यायशीला जरयन्ति देहान् ॥ जितेन्द्रिया भूतहिते निविष्टास्; तेषाम् असौ नायम् अरिघ्न लोकः ॥ ये धर्मम् एव प्रथमं चरन्ति; धर्मेण लब्ध्वा च धनानि काले ॥ दारान् अवाप्य क्रतुभिर् यजन्ते; तेषाम् अयं चैव परश् च लोकः ॥ ये नैव विद्यां न तपो न दानं; न चापि मूढाः प्रजने यतन्ते ॥ न चाधिगच्छन्ति सुखान्य् अभाग्यास्; तेषाम् अयं चैव परश् च नास्ति ॥ सर्वे भवन्तस् त्व् अतिवीर्यसत्त्वा; दिव्यौजसः संहननोपपन्नाः ॥ लोकाद् अमुष्माद् अवनिं प्रपन्नाः; स्वधीतविद्याः सुरकार्यहेतोः ॥ कृत्वैव कर्माणि महान्ति शूरास्; तपोदमाचारविहारशीलाः ॥ देवान् ऋषीन् प्रेतगणांश् च सर्वान्; संतर्पयित्वा विधिना परेण ॥ स्वर्गं परं पुण्यकृतां निवासं; क्रमेण संप्राप्स्यथ कर्मभिः स्वैः ॥ मा भूद् विशङ्का तव कौरवेन्द्र; दृष्ट्वात्मनः क्लेशम् इमं सुखार्ह ॥imām atropamāṃ cāpi nibodha vadatāṃ vara || manuṣyaloke yac chreyaḥ paraṃ manye yudhiṣṭhira || iha vaikasya nāmutra amutraikasya no iha || iha cāmutra caikasya nāmutraikasya no iha || dhanāni yeṣāṃ vipulāni santi; nityaṃ ramante suvibhūṣitāṅgāḥ || teṣām ayaṃ śatruvaraghna loko; nāsau sadā dehasukhe ratānām || ye yogayuktās tapasi prasaktāḥ; svādhyāyaśīlā jarayanti dehān || jitendriyā bhūtahite niviṣṭās; teṣām asau nāyam arighna lokaḥ || ye dharmam eva prathamaṃ caranti; dharmeṇa labdhvā ca dhanāni kāle || dārān avāpya kratubhir yajante; teṣām ayaṃ caiva paraś ca lokaḥ || ye naiva vidyāṃ na tapo na dānaṃ; na cāpi mūḍhāḥ prajane yatante || na cādhigacchanti sukhāny abhāgyās; teṣām ayaṃ caiva paraś ca nāsti || sarve bhavantas tv ativīryasattvā; divyaujasaḥ saṃhananopapannāḥ || lokād amuṣmād avaniṃ prapannāḥ; svadhītavidyāḥ surakāryahetoḥ || kṛtvaiva karmāṇi mahānti śūrās; tapodamācāravihāraśīlāḥ || devān ṛṣīn pretagaṇāṃś ca sarvān; saṃtarpayitvā vidhinā pareṇa || svargaṃ paraṃ puṇyakṛtāṃ nivāsaṃ; krameṇa saṃprāpsyatha karmabhiḥ svaiḥ || mā bhūd viśaṅkā tava kauravendra; dṛṣṭvātmanaḥ kleśam imaṃ sukhārha ||Markandeya distinguishes those who have only this world, only the other world, both worlds, or neither; wealth without dharma yields only an earthly fruit, tapas without earthly prosperity yields the other world, dharma joined with righteous wealth and sacrifices yields both; the Pandavas are born for the work of the gods and after great feats will attain heaven, so Yudhishthira should not doubt because of his present sorrow.
Translation

'Some have only this world, others only the next; some obtain both, while some receive neither. Whoever enjoys wealth without dharma has this world but not the next. Whoever is strong in yogic tapas may have the next world, even without possessing wealth here. Whoever first establishes dharma, then acquires wealth through dharma, enters marriage, and performs sacrifices, obtains both worlds. But one devoid of knowledge, tapas, giving, and offspring holds neither. You, the Pandavas, are of divine origin and have come for the work of the gods. Having performed great deeds and satisfied the gods, the sages, and the ancestors, you will attain heaven. Do not doubt because of your present suffering, O king.'

Version

2b7ff363fc1e · published Jul 16, 2026, 5:19:46 PM UTC

Available inRUEN

Page between verses with