Mahabharata
Draupadī-satyabhāmā-saṃvāda-parva (A Conversation about Fidelity and Home)3.222.17-35
3545 / 15823
Mahabharata · 3.222.17-35
Devanāgarī

वर्ताम्य् अहं तु यां वृत्तिं पाण्डवेषु महात्मसु ॥
तां सर्वां शृणु मे सत्यां सत्यभामे यशस्विनि ॥
अहंकारं विहायाहं कामक्रोधौ च सर्वदा ॥
सदारान् पाण्डवान् नित्यं प्रयतोपचराम्य् अहम् ॥
प्रणयं प्रतिसंगृह्य निधायात्मानम् आत्मनि ॥
शुश्रूषुर् निरभीमाना पतीनां चित्तरक्षिणी ॥
दुर्व्याहृताच् छङ्कमाना दुःस्थिताद् दुरवेक्षितात् ॥
दुरासिताद् दुर्व्रजिताद् इङ्गिताध्यासिताद् अपि ॥
सूर्यवैश्वानरनिभान् सोमकल्पान् महारथान् ॥
सेवे चक्षुर्हणः पार्थान् उग्रतेजःप्रतापिनः ॥
देवो मनुष्यो गन्धर्वो युवा चापि स्वलंकृतः ॥
द्रव्यवान् अभिरूपो वा न मे ऽन्यः पुरुषो मतः ॥
नाभुक्तवति नास्नाते नासंविष्टे च भर्तरि ॥
न संविशामि नाश्नामि सदा कर्मकरेष्व् अपि ॥
क्षेत्राद् वनाद् वा ग्रामाद् वा भर्तारं गृहम् आगतम् ॥
प्रत्युत्थायाभिनन्दामि आसनेनोदकेन च ॥
प्रमृष्टभाण्डा मृष्टान्ना काले भोजनदायिनी ॥
संयता गुप्तधान्या च सुसंमृष्टनिवेशना ॥
अतिरस्कृतसंभाषा दुःस्त्रियो नानुसेवती ॥
अनुकूलवती नित्यं भवाम्य् अनलसा सदा ॥
अनर्मे चापि हसनं द्वारि स्थानम् अभीक्ष्णशः ॥
अवस्करे चिरस्थानं निष्कुटेषु च वर्जये ॥
अतिहासातिरोषौ च क्रोधस्थानं च वर्जये ॥
निरताहं सदा सत्ये भर्तॄणाम् उपसेवने ॥
सर्वथा भर्तृरहितं न ममेष्टं कथं चन ॥
यदा प्रवसते भर्ता कुटुम्बार्थेन केन चित् ॥
सुमनोवर्णकापेता भवामि व्रतचारिणी ॥
यच् च भर्ता न पिबति यच् च भर्ता न खादति ॥
यच् च नाश्नाति मे भर्ता सर्वं तद् वर्जयाम्य् अहम् ॥
यथोपदेशं नियता वर्तमाना वराङ्गने ॥
स्वलंकृता सुप्रयता भर्तुः प्रियहिते रता ॥
ये च धर्माः कुटुम्बेषु श्वश्र्वा मे कथिताः पुरा ॥
भिक्षाबलिश्राद्धम् इति स्थालीपाकाश् च पर्वसु ॥
मान्यानां मानसत्कारा ये चान्ये विदिता मया ॥
तान् सर्वान् अनुवर्तामि दिवारात्रम् अतन्द्रिता ॥
विनयान् नियमांश् चापि सदा सर्वात्मना श्रिता ॥
मृदून् सतः सत्यशीलान् सत्यधर्मानुपालिनः ॥
आशीविषान् इव क्रुद्धान् पतीन् परिचराम्य् अहम् ॥
पत्याश्रयो हि मे धर्मो मतः स्त्रीणां सनातनः ॥
स देवः सा गतिर् नान्या तस्य का विप्रियं चरेत् ॥

Transliteration (IAST)

vartāmy ahaṃ tu yāṃ vṛttiṃ pāṇḍaveṣu mahātmasu ||
tāṃ sarvāṃ śṛṇu me satyāṃ satyabhāme yaśasvini ||
ahaṃkāraṃ vihāyāhaṃ kāmakrodhau ca sarvadā ||
sadārān pāṇḍavān nityaṃ prayatopacarāmy aham ||
praṇayaṃ pratisaṃgṛhya nidhāyātmānam ātmani ||
śuśrūṣur nirabhīmānā patīnāṃ cittarakṣiṇī ||
durvyāhṛtāc chaṅkamānā duḥsthitād duravekṣitāt ||
durāsitād durvrajitād iṅgitādhyāsitād api ||
sūryavaiśvānaranibhān somakalpān mahārathān ||
seve cakṣurhaṇaḥ pārthān ugratejaḥpratāpinaḥ ||
devo manuṣyo gandharvo yuvā cāpi svalaṃkṛtaḥ ||
dravyavān abhirūpo vā na me 'nyaḥ puruṣo mataḥ ||
nābhuktavati nāsnāte nāsaṃviṣṭe ca bhartari ||
na saṃviśāmi nāśnāmi sadā karmakareṣv api ||
kṣetrād vanād vā grāmād vā bhartāraṃ gṛham āgatam ||
pratyutthāyābhinandāmi āsanenodakena ca ||
pramṛṣṭabhāṇḍā mṛṣṭānnā kāle bhojanadāyinī ||
saṃyatā guptadhānyā ca susaṃmṛṣṭaniveśanā ||
atiraskṛtasaṃbhāṣā duḥstriyo nānusevatī ||
anukūlavatī nityaṃ bhavāmy analasā sadā ||
anarme cāpi hasanaṃ dvāri sthānam abhīkṣṇaśaḥ ||
avaskare cirasthānaṃ niṣkuṭeṣu ca varjaye ||
atihāsātiroṣau ca krodhasthānaṃ ca varjaye ||
niratāhaṃ sadā satye bhartṝṇām upasevane ||
sarvathā bhartṛrahitaṃ na mameṣṭaṃ kathaṃ cana ||
yadā pravasate bhartā kuṭumbārthena kena cit ||
sumanovarṇakāpetā bhavāmi vratacāriṇī ||
yac ca bhartā na pibati yac ca bhartā na khādati ||
yac ca nāśnāti me bhartā sarvaṃ tad varjayāmy aham ||
yathopadeśaṃ niyatā vartamānā varāṅgane ||
svalaṃkṛtā suprayatā bhartuḥ priyahite ratā ||
ye ca dharmāḥ kuṭumbeṣu śvaśrvā me kathitāḥ purā ||
bhikṣābaliśrāddham iti sthālīpākāś ca parvasu ||
mānyānāṃ mānasatkārā ye cānye viditā mayā ||
tān sarvān anuvartāmi divārātram atandritā ||
vinayān niyamāṃś cāpi sadā sarvātmanā śritā ||
mṛdūn sataḥ satyaśīlān satyadharmānupālinaḥ ||
āśīviṣān iva kruddhān patīn paricarāmy aham ||
patyāśrayo hi me dharmo mataḥ strīṇāṃ sanātanaḥ ||
sa devaḥ sā gatir nānyā tasya kā vipriyaṃ caret ||

Word-by-word
SanskritIASTMeaning
वर्ताम्य् अहं तु यां वृत्तिं पाण्डवेषु महात्मसु ॥ तां सर्वां शृणु मे सत्यां सत्यभामे यशस्विनि ॥ अहंकारं विहायाहं कामक्रोधौ च सर्वदा ॥ सदारान् पाण्डवान् नित्यं प्रयतोपचराम्य् अहम् ॥ प्रणयं प्रतिसंगृह्य निधायात्मानम् आत्मनि ॥ शुश्रूषुर् निरभीमाना पतीनां चित्तरक्षिणी ॥ दुर्व्याहृताच् छङ्कमाना दुःस्थिताद् दुरवेक्षितात् ॥ दुरासिताद् दुर्व्रजिताद् इङ्गिताध्यासिताद् अपि ॥ सूर्यवैश्वानरनिभान् सोमकल्पान् महारथान् ॥ सेवे चक्षुर्हणः पार्थान् उग्रतेजःप्रतापिनः ॥ देवो मनुष्यो गन्धर्वो युवा चापि स्वलंकृतः ॥ द्रव्यवान् अभिरूपो वा न मे ऽन्यः पुरुषो मतः ॥ नाभुक्तवति नास्नाते नासंविष्टे च भर्तरि ॥ न संविशामि नाश्नामि सदा कर्मकरेष्व् अपि ॥ क्षेत्राद् वनाद् वा ग्रामाद् वा भर्तारं गृहम् आगतम् ॥ प्रत्युत्थायाभिनन्दामि आसनेनोदकेन च ॥ प्रमृष्टभाण्डा मृष्टान्ना काले भोजनदायिनी ॥ संयता गुप्तधान्या च सुसंमृष्टनिवेशना ॥ अतिरस्कृतसंभाषा दुःस्त्रियो नानुसेवती ॥ अनुकूलवती नित्यं भवाम्य् अनलसा सदा ॥ अनर्मे चापि हसनं द्वारि स्थानम् अभीक्ष्णशः ॥ अवस्करे चिरस्थानं निष्कुटेषु च वर्जये ॥ अतिहासातिरोषौ च क्रोधस्थानं च वर्जये ॥ निरताहं सदा सत्ये भर्तॄणाम् उपसेवने ॥ सर्वथा भर्तृरहितं न ममेष्टं कथं चन ॥ यदा प्रवसते भर्ता कुटुम्बार्थेन केन चित् ॥ सुमनोवर्णकापेता भवामि व्रतचारिणी ॥ यच् च भर्ता न पिबति यच् च भर्ता न खादति ॥ यच् च नाश्नाति मे भर्ता सर्वं तद् वर्जयाम्य् अहम् ॥ यथोपदेशं नियता वर्तमाना वराङ्गने ॥ स्वलंकृता सुप्रयता भर्तुः प्रियहिते रता ॥ ये च धर्माः कुटुम्बेषु श्वश्र्वा मे कथिताः पुरा ॥ भिक्षाबलिश्राद्धम् इति स्थालीपाकाश् च पर्वसु ॥ मान्यानां मानसत्कारा ये चान्ये विदिता मया ॥ तान् सर्वान् अनुवर्तामि दिवारात्रम् अतन्द्रिता ॥ विनयान् नियमांश् चापि सदा सर्वात्मना श्रिता ॥ मृदून् सतः सत्यशीलान् सत्यधर्मानुपालिनः ॥ आशीविषान् इव क्रुद्धान् पतीन् परिचराम्य् अहम् ॥ पत्याश्रयो हि मे धर्मो मतः स्त्रीणां सनातनः ॥ स देवः सा गतिर् नान्या तस्य का विप्रियं चरेत् ॥vartāmy ahaṃ tu yāṃ vṛttiṃ pāṇḍaveṣu mahātmasu || tāṃ sarvāṃ śṛṇu me satyāṃ satyabhāme yaśasvini || ahaṃkāraṃ vihāyāhaṃ kāmakrodhau ca sarvadā || sadārān pāṇḍavān nityaṃ prayatopacarāmy aham || praṇayaṃ pratisaṃgṛhya nidhāyātmānam ātmani || śuśrūṣur nirabhīmānā patīnāṃ cittarakṣiṇī || durvyāhṛtāc chaṅkamānā duḥsthitād duravekṣitāt || durāsitād durvrajitād iṅgitādhyāsitād api || sūryavaiśvānaranibhān somakalpān mahārathān || seve cakṣurhaṇaḥ pārthān ugratejaḥpratāpinaḥ || devo manuṣyo gandharvo yuvā cāpi svalaṃkṛtaḥ || dravyavān abhirūpo vā na me 'nyaḥ puruṣo mataḥ || nābhuktavati nāsnāte nāsaṃviṣṭe ca bhartari || na saṃviśāmi nāśnāmi sadā karmakareṣv api || kṣetrād vanād vā grāmād vā bhartāraṃ gṛham āgatam || pratyutthāyābhinandāmi āsanenodakena ca || pramṛṣṭabhāṇḍā mṛṣṭānnā kāle bhojanadāyinī || saṃyatā guptadhānyā ca susaṃmṛṣṭaniveśanā || atiraskṛtasaṃbhāṣā duḥstriyo nānusevatī || anukūlavatī nityaṃ bhavāmy analasā sadā || anarme cāpi hasanaṃ dvāri sthānam abhīkṣṇaśaḥ || avaskare cirasthānaṃ niṣkuṭeṣu ca varjaye || atihāsātiroṣau ca krodhasthānaṃ ca varjaye || niratāhaṃ sadā satye bhartṝṇām upasevane || sarvathā bhartṛrahitaṃ na mameṣṭaṃ kathaṃ cana || yadā pravasate bhartā kuṭumbārthena kena cit || sumanovarṇakāpetā bhavāmi vratacāriṇī || yac ca bhartā na pibati yac ca bhartā na khādati || yac ca nāśnāti me bhartā sarvaṃ tad varjayāmy aham || yathopadeśaṃ niyatā vartamānā varāṅgane || svalaṃkṛtā suprayatā bhartuḥ priyahite ratā || ye ca dharmāḥ kuṭumbeṣu śvaśrvā me kathitāḥ purā || bhikṣābaliśrāddham iti sthālīpākāś ca parvasu || mānyānāṃ mānasatkārā ye cānye viditā mayā || tān sarvān anuvartāmi divārātram atandritā || vinayān niyamāṃś cāpi sadā sarvātmanā śritā || mṛdūn sataḥ satyaśīlān satyadharmānupālinaḥ || āśīviṣān iva kruddhān patīn paricarāmy aham || patyāśrayo hi me dharmo mataḥ strīṇāṃ sanātanaḥ || sa devaḥ sā gatir nānyā tasya kā vipriyaṃ caret ||Draupadi describes her practice among the Pandavas: she sets aside pride, desire, and anger, always serves them purely together with their wives, guards their hearts, and is wary of harsh speech, poor posture, an unseemly glance, an unseemly way of sitting, walking, or gesturing; for her there is no other man, be he even a god, a human, or a gandharva; she does not lie down, eat, or bathe before her husband, greets him with a seat and water, keeps the house clean, provides timely food, and maintains restraint and provisions; she avoids wicked women, excessive laughter, anger, and idle standing at doors and in courtyards; when her husband is away, she lives as one keeping a vow; she does not accept what her husband does not accept; she follows the family duties taught by her mother-in-law, including alms-giving, offerings, shraddha rites, sthalipaka offerings, honoring the worthy, humility, and discipline.
Translation

'Now, glorious Satyabhama, hear the whole life that I live among the great Pandavas. Setting aside pride, desire, and anger, I always serve the Pandavas purely, together with their wives. Restraining attachment and holding myself within myself, I strive to serve without vanity and to guard the hearts of my husbands. I am wary of harsh speech, of poor posture, of an unseemly glance, of unseemly sitting, of unseemly walking, and even of gesture. I serve the sons of Pritha, radiant as the sun and as Vaishvanara, like Soma, great charioteers, formidable in splendor and power; for me there is no other man -- be he a god, a human, a gandharva, a youth, adorned, wealthy, or handsome. Until my husband has eaten, bathed, and lain down, I do not lie down or eat, even if the servants have already finished their work. When my husband returns from the field, from the forest, or from the village, I rise, greet him, and give him a seat and water. My vessels are cleaned, the food is prepared, I give food at the proper time, I am restrained, I keep the grain stores, and I keep the house clean. I do not speak with contempt, I do not consort with wicked women, I am always agreeable and never idle. I avoid laughter without cause, frequent standing at the door, lingering long near refuse or in the inner courtyards; I avoid excessive laughter, excessive anger, and occasions for anger. I am always devoted to truth and to the service of my husbands; any condition without a husband is not dear to me. When my husband travels away on family business, I give up flowers and cosmetics and live as one keeping a vow. Whatever my husband does not drink, does not eat, and does not taste, that I avoid. I live according to instruction, adorned, pure, devoted to what is pleasing and beneficial to my husband. All the family duties that my mother-in-law once taught me -- alms-giving, offerings, shraddha rites, sthalipaka offerings on festival days, the honoring of the worthy, and all else that I have learned -- I observe day and night without laziness. Humility and discipline I always embrace with my whole being. My husbands, who are gentle, truthful, followers of truth and dharma, yet like venomous serpents when angry, I honor and serve. For women the eternal dharma, as I hold it, is reliance upon the husband; he is her deity, her path, and how could she ever do him anything unpleasant?'

Version

c7beb17c3ffe · published Jul 16, 2026, 5:23:49 PM UTC

Available inRUEN

Page between verses with