महाभारत
Kirmīravadha-parva (Bhīma Slays Kirmīra)3.12.51–68
2835 / 15823
महाभारत · 3.12.51–68
देवनागरी

ततः शिलां समुत्क्षिप्य भीमस्य युधि तिष्ठतः ॥
प्राहिणोद् राक्षसः क्रुद्धो भीमसेनश् चचाल ह ॥
तं शिलाताडनजडं पर्यधावत् स राक्षसः ॥
बाहुविक्षिप्तकिरणः स्वर्भानुर् इव भास्करम् ॥
ताव् अन्योन्यं समाश्लिष्य प्रकर्षन्तौ परस्परम् ॥
उभाव् अपि चकाशेते प्रयुद्धौ वृषभाव् इव ॥
तयोर् आसीत् सुतुमुलः संप्रहारः सुदारुणः ॥
नखदंष्ट्रायुधवतोर् व्याघ्रयोर् इव दृप्तयोः ॥
दुर्योधननिकाराच् च बाहुवीर्याच् च दर्पितः ॥
कृष्णानयनदृष्टश् च व्यवर्धत वृकोदरः ॥
अभिपत्याथ बाहुभ्यां प्रत्यगृह्णाद् अमर्षितः ॥
मातङ्ग इव मातङ्गं प्रभिन्नकरटामुखः ॥
तं चाप्य् आथ ततो रक्षः प्रतिजग्राह वीर्यवान् ॥
तम् आक्षिपद् भीमसेनो बलेन बलिनां वरः ॥
तयोर् भुजविनिष्पेषाद् उभयोर् बलिनोस् तदा ॥
शब्दः समभवद् घोरो वेणुस्फोटसमो युधि ॥
अथैनम् आक्षिप्य बलाद् गृह्य मध्ये वृकोदरः ॥
धूनयाम् आस वेगेन वायुश् चण्ड इव द्रुमम् ॥
स भीमेन परामृष्टो दुर्बलो बलिना रणे ॥
व्यस्पन्दत यथाप्राणं विचकर्ष च पाण्डवम् ॥
तत एनं परिश्रान्तम् उपलभ्य वृकोदरः ॥
योक्त्रयाम् आस बाहुभ्यां पशुं रशनया यथा ॥
विनदन्तं महानादं भिन्नभेरीसमस्वनम् ॥
भ्रामयाम् आस सुचिरं विस्फुरन्तम् अचेतसम् ॥
तं विषीदन्तम् आज्ञाय राक्षसं पाण्डुनन्दनः ॥
प्रगृह्य तरसा दोर्भ्यां पशुमारम् अमारयत् ॥
आक्रम्य स कटीदेशे जानुना राक्षसाधमम् ॥
अपीडयत बाहुभ्यां कण्ठं तस्य वृकोदरः ॥
अथ तं जडसर्वाङ्गं व्यावृत्तनयनोल्बणम् ॥
भूतले पातयाम् आस वाक्यं चेदम् उवाच ह ॥
हिडिम्बबकयोः पाप न त्वम् अश्रुप्रमार्जनम् ॥
करिष्यसि गतश् चासि यमस्य सदनं प्रति ॥
इत्य् एवम् उक्त्वा पुरुषप्रवीरस्; तं राक्षसं क्रोधविवृत्तनेत्रः ॥
प्रस्रस्तवस्त्राभरणं स्फुरन्तम्; उद्भ्रान्तचित्तं व्यसुम् उत्ससर्ज ॥
तस्मिन् हते तोयदतुल्यरूपे; कृष्णां पुरस्कृत्य नरेन्द्रपुत्राः ॥
भीमं प्रशस्याथ गुणैर् अनेकैर्; हृष्टास् ततो द्वैतवनाय जग्मुः ॥

लिप्यंतरण (IAST)

tataḥ śilāṃ samutkṣipya bhīmasya yudhi tiṣṭhataḥ ||
prāhiṇod rākṣasaḥ kruddho bhīmasenaś cacāla ha ||
taṃ śilātāḍanajaḍaṃ paryadhāvat sa rākṣasaḥ ||
bāhuvikṣiptakiraṇaḥ svarbhānur iva bhāskaram ||
tāv anyonyaṃ samāśliṣya prakarṣantau parasparam ||
ubhāv api cakāśete prayuddhau vṛṣabhāv iva ||
tayor āsīt sutumulaḥ saṃprahāraḥ sudāruṇaḥ ||
nakhadaṃṣṭrāyudhavator vyāghrayor iva dṛptayoḥ ||
duryodhananikārāc ca bāhuvīryāc ca darpitaḥ ||
kṛṣṇānayanadṛṣṭaś ca vyavardhata vṛkodaraḥ ||
abhipatyātha bāhubhyāṃ pratyagṛhṇād amarṣitaḥ ||
mātaṅga iva mātaṅgaṃ prabhinnakaraṭāmukhaḥ ||
taṃ cāpy ātha tato rakṣaḥ pratijagrāha vīryavān ||
tam ākṣipad bhīmaseno balena balināṃ varaḥ ||
tayor bhujaviniṣpeṣād ubhayor balinos tadā ||
śabdaḥ samabhavad ghoro veṇusphoṭasamo yudhi ||
athainam ākṣipya balād gṛhya madhye vṛkodaraḥ ||
dhūnayām āsa vegena vāyuś caṇḍa iva drumam ||
sa bhīmena parāmṛṣṭo durbalo balinā raṇe ||
vyaspandata yathāprāṇaṃ vicakarṣa ca pāṇḍavam ||
tata enaṃ pariśrāntam upalabhya vṛkodaraḥ ||
yoktrayām āsa bāhubhyāṃ paśuṃ raśanayā yathā ||
vinadantaṃ mahānādaṃ bhinnabherīsamasvanam ||
bhrāmayām āsa suciraṃ visphurantam acetasam ||
taṃ viṣīdantam ājñāya rākṣasaṃ pāṇḍunandanaḥ ||
pragṛhya tarasā dorbhyāṃ paśumāram amārayat ||
ākramya sa kaṭīdeśe jānunā rākṣasādhamam ||
apīḍayata bāhubhyāṃ kaṇṭhaṃ tasya vṛkodaraḥ ||
atha taṃ jaḍasarvāṅgaṃ vyāvṛttanayanolbaṇam ||
bhūtale pātayām āsa vākyaṃ cedam uvāca ha ||
hiḍimbabakayoḥ pāpa na tvam aśrupramārjanam ||
kariṣyasi gataś cāsi yamasya sadanaṃ prati ||
ity evam uktvā puruṣapravīras; taṃ rākṣasaṃ krodhavivṛttanetraḥ ||
prasrastavastrābharaṇaṃ sphurantam; udbhrāntacittaṃ vyasum utsasarja ||
tasmin hate toyadatulyarūpe; kṛṣṇāṃ puraskṛtya narendraputrāḥ ||
bhīmaṃ praśasyātha guṇair anekair; hṛṣṭās tato dvaitavanāya jagmuḥ ||

शब्दशः अर्थ
संस्कृतIASTअर्थ
ततः शिलां समुत्क्षिप्य भीमस्य युधि तिष्ठतःtataḥ śilāṃ samutkṣipya bhīmasya yudhi tiṣṭhataḥthen, having lifted a boulder against Bhima, standing in battle
प्राहिणोत् राक्षसः क्रुद्धः भीमसेनः चचाल हprāhiṇot rākṣasaḥ kruddhaḥ bhīmasenaḥ cacāla hathe enraged rakshasa hurled it, and Bhimasena staggered
तं शिलाताडनजडं पर्यधावत् स राक्षसःtaṃ śilātāḍanajaḍaṃ paryadhāvat sa rākṣasaḥthe rakshasa circled around him, dazed by the blow of the boulder
बाहुविक्षिप्तकिरणः स्वर्भानुः इव भास्करम्bāhuvikṣiptakiraṇaḥ svarbhānuḥ iva bhāskaramspreading his arms like rays, as Svarbhanu circles the sun
तौ अन्योन्यं समाश्लिष्य प्रकर्षन्तौ परस्परम्tau anyonyaṃ samāśliṣya prakarṣantau parasparamthe two, grappling with each other and dragging one another
उभौ अपि चकाशेते प्रयुद्धौ वृषभौ इवubhau api cakāśete prayuddhau vṛṣabhau ivaboth blazed forth in that fight, like two bulls
तयोः आसीत् सुतुमुलः संप्रहारः सुदारुणःtayoḥ āsīt sutumulaḥ saṃprahāraḥ sudāruṇaḥtheir clash was exceedingly tumultuous and terrible
नखदंष्ट्रायुधवतोः व्याघ्रयोः इव दृप्तयोःnakhadaṃṣṭrāyudhavatoḥ vyāghrayoḥ iva dṛptayoḥlike two proud tigers armed with claws and fangs
दुर्योधननिकारात् च बाहुवीर्यात् च दर्पितःduryodhananikārāt ca bāhuvīryāt ca darpitaḥroused by Duryodhana's insult and proud in the strength of his arms
कृष्णानयनदृष्टः च व्यवर्धत वृकोदरःkṛṣṇānayanadṛṣṭaḥ ca vyavardhata vṛkodaraḥand watched by the eyes of Krishna, Vrikodara grew mightier
अभिपत्य अथ बाहुभ्यां प्रत्यगृह्णात् अमर्षितःabhipatya atha bāhubhyāṃ pratyagṛhṇāt amarṣitaḥthen, springing forward, he seized him with both arms, filled with fury
मातङ्गः इव मातङ्गं प्रभिन्नकरटामुखःmātaṅgaḥ iva mātaṅgaṃ prabhinnakaraṭāmukhaḥas an elephant with streaming temples seizes another elephant
तं च अपि अथ ततः रक्षः प्रतिजग्राह वीर्यवान्taṃ ca api atha tataḥ rakṣaḥ pratijagrāha vīryavānand then the mighty rakshasa in turn seized him
तम् आक्षिपत् भीमसेनः बलेन बलिनां वरःtam ākṣipat bhīmasenaḥ balena balināṃ varaḥhim Bhimasena, best of the strong, wrenched by force
तयोः भुजविनिष्पेषात् उभयोः बलिनोः तदाtayoḥ bhujaviniṣpeṣāt ubhayoḥ balinoḥ tadāthen, from the crushing grip of the arms of these two mighty ones
शब्दः समभवत् घोरः वेणुस्फोटसमः युधिśabdaḥ samabhavat ghoraḥ veṇusphoṭasamaḥ yudhia terrible sound arose in the battle, like the splitting of bamboo
अथ एनम् आक्षिप्य बलात् गृह्य मध्ये वृकोदरःatha enam ākṣipya balāt gṛhya madhye vṛkodaraḥthen Vrikodara, wrenching him by force and seizing him about the middle
धूनयाम् आस वेगेन वायुः चण्डः इव द्रुमम्dhūnayām āsa vegena vāyuḥ caṇḍaḥ iva drumambegan to shake him swiftly, as a fierce wind shakes a tree
स भीमेन परामृष्टः दुर्बलः बलिना रणेsa bhīmena parāmṛṣṭaḥ durbalaḥ balinā raṇeseized by mighty Bhima in that battle, he grew weak
व्यस्पन्दत यथाप्राणं विचकर्ष च पाण्डवम्vyaspandata yathāprāṇaṃ vicakarṣa ca pāṇḍavamand struggled with what strength remained, dragging at the Pandava
ततः एनम् परिश्रान्तम् उपलभ्य वृकोदरःtataḥ enam pariśrāntam upalabhya vṛkodaraḥthen Vrikodara, perceiving that he was exhausted
योक्त्रयाम् आस बाहुभ्यां पशुं रशनया यथाyoktrayām āsa bāhubhyāṃ paśuṃ raśanayā yathābound him with his arms, as one binds a beast with a rope
विनदन्तं महानादं भिन्नभेरीसमस्वनम्vinadantaṃ mahānādaṃ bhinnabherīsamasvanambellowing his great roar, which sounded like a shattered drum
भ्रामयाम् आस सुचिरं विस्फुरन्तम् अचेतसम्bhrāmayām āsa suciraṃ visphurantam acetasamhe whirled him about for a long while, thrashing and senseless
तं विषीदन्तम् आज्ञाय राक्षसं पाण्डुनन्दनःtaṃ viṣīdantam ājñāya rākṣasaṃ pāṇḍunandanaḥperceiving that the rakshasa was sinking, the son of Pandu
प्रगृह्य तरसा दोर्भ्यां पशुमारम् अमारयत्pragṛhya tarasā dorbhyāṃ paśumāram amārayatseizing him swiftly with both arms, slew him with the killing-stroke used on beasts
आक्रम्य स कटीदेशे जानुना राक्षसाधमम्ākramya sa kaṭīdeśe jānunā rākṣasādhamamsetting his knee upon the loins of that vilest of rakshasas
अपीडयत बाहुभ्यां कण्ठं तस्य वृकोदरःapīḍayata bāhubhyāṃ kaṇṭhaṃ tasya vṛkodaraḥVrikodara pressed his throat with both arms
अथ तं जडसर्वाङ्गं व्यावृत्तनयनोल्बणम्atha taṃ jaḍasarvāṅgaṃ vyāvṛttanayanolbaṇamthen him, with his whole body grown rigid and his eyes rolled back terribly
भूतले पातयाम् आस वाक्यं च इदम् उवाच हbhūtale pātayām āsa vākyaṃ ca idam uvāca hahe cast down upon the ground and spoke this word
हिडिम्बबकयोः पाप न त्वम् अश्रुप्रमार्जनम्hiḍimbabakayoḥ pāpa na tvam aśrupramārjanamsinner, the tears of Hidimba and Baka you shall not
करिष्यसि गतः च असि यमस्य सदनं प्रतिkariṣyasi gataḥ ca asi yamasya sadanaṃ pratiwipe away, and you have gone now to the abode of Yama
इति एवम् उक्त्वा पुरुषप्रवीरःiti evam uktvā puruṣapravīraḥhaving spoken thus, that hero among men
तं राक्षसं क्रोधविवृत्तनेत्रःtaṃ rākṣasaṃ krodhavivṛttanetraḥthat rakshasa, his eyes rolling with rage
प्रस्रस्तवस्त्राभरणं स्फुरन्तम्prasrastavastrābharaṇaṃ sphurantamhis garments and ornaments fallen loose, still twitching
उद्भ्रान्तचित्तं व्यसुम् उत्ससर्जudbhrāntacittaṃ vyasum utsasarjahis mind reeling, he released him, now lifeless
तस्मिन् हते तोयदतुल्यरूपेtasmin hate toyadatulyarūpewhen he who in form resembled a raincloud had been slain
कृष्णां पुरस्कृत्य नरेन्द्रपुत्राःkṛṣṇāṃ puraskṛtya narendraputrāḥthe princes, placing Krishna before them
भीमं प्रशस्य अथ गुणैः अनेकैःbhīmaṃ praśasya atha guṇaiḥ anekaiḥhaving praised Bhima for his many virtues
हृष्टाः ततः द्वैतवनाय जग्मुःhṛṣṭāḥ tataḥ dvaitavanāya jagmuḥrejoicing, then set out for Dvaitavana
प्राहिणोद्prāhiṇodoriginal form "prāhiṇod", added to complete the word-by-word coverage
क्रुद्धोkruddhooriginal form "kruddho", added to complete the word-by-word coverage
भीमसेनश्bhīmasenaśoriginal form "bhīmasenaś", added to complete the word-by-word coverage
स्वर्भानुर्svarbhānuroriginal form "svarbhānur", added to complete the word-by-word coverage
ताव्tāvoriginal form "tāv", added to complete the word-by-word coverage
उभाव्ubhāvoriginal form "ubhāv", added to complete the word-by-word coverage
वृषभाव्vṛṣabhāvoriginal form "vṛṣabhāv", added to complete the word-by-word coverage
तयोर्tayororiginal form "tayor", added to complete the word-by-word coverage
नखदंष्ट्रायुधवतोर्nakhadaṃṣṭrāyudhavatororiginal form "nakhadaṃṣṭrāyudhavator", added to complete the word-by-word coverage
व्याघ्रयोर्vyāghrayororiginal form "vyāghrayor", added to complete the word-by-word coverage
दुर्योधननिकाराच्duryodhananikārācoriginal form "duryodhananikārāc", added to complete the word-by-word coverage
बाहुवीर्याच्bāhuvīryācoriginal form "bāhuvīryāc", added to complete the word-by-word coverage
कृष्णानयनदृष्टश्kṛṣṇānayanadṛṣṭaśoriginal form "kṛṣṇānayanadṛṣṭaś", added to complete the word-by-word coverage
अभिपत्याथabhipatyāthaoriginal form "abhipatyātha", added to complete the word-by-word coverage
प्रत्यगृह्णाद्pratyagṛhṇādoriginal form "pratyagṛhṇād", added to complete the word-by-word coverage
मातङ्गmātaṅgaoriginal form "mātaṅga", added to complete the word-by-word coverage
चाप्य्cāpyoriginal form "cāpy", added to complete the word-by-word coverage
आथāthaoriginal form "ātha", added to complete the word-by-word coverage
ततोtatooriginal form "tato", added to complete the word-by-word coverage
आक्षिपद्ākṣipadoriginal form "ākṣipad", added to complete the word-by-word coverage
भीमसेनोbhīmasenooriginal form "bhīmaseno", added to complete the word-by-word coverage
तयोर्tayororiginal form "tayor", added to complete the word-by-word coverage
भुजविनिष्पेषाद्bhujaviniṣpeṣādoriginal form "bhujaviniṣpeṣād", added to complete the word-by-word coverage
उभयोर्ubhayororiginal form "ubhayor", added to complete the word-by-word coverage
बलिनोस्balinosoriginal form "balinos", added to complete the word-by-word coverage
समभवद्samabhavadoriginal form "samabhavad", added to complete the word-by-word coverage
घोरोghorooriginal form "ghoro", added to complete the word-by-word coverage
वेणुस्फोटसमोveṇusphoṭasamooriginal form "veṇusphoṭasamo", added to complete the word-by-word coverage
अथैनम्athainamoriginal form "athainam", added to complete the word-by-word coverage
बलाद्balādoriginal form "balād", added to complete the word-by-word coverage
वायुश्vāyuśoriginal form "vāyuś", added to complete the word-by-word coverage
चण्डcaṇḍaoriginal form "caṇḍa", added to complete the word-by-word coverage
परामृष्टोparāmṛṣṭooriginal form "parāmṛṣṭo", added to complete the word-by-word coverage
दुर्बलोdurbalooriginal form "durbalo", added to complete the word-by-word coverage
ततtataoriginal form "tata", added to complete the word-by-word coverage
एनंenaṃoriginal form "enaṃ", added to complete the word-by-word coverage
चेदम्cedamoriginal form "cedam", added to complete the word-by-word coverage
गतश्gataśoriginal form "gataś", added to complete the word-by-word coverage
चासिcāsioriginal form "cāsi", added to complete the word-by-word coverage
इत्य्ityoriginal form "ity", added to complete the word-by-word coverage
पुरुषप्रवीरस्puruṣapravīrasoriginal form "puruṣapravīras", added to complete the word-by-word coverage
प्रशस्याथpraśasyāthaoriginal form "praśasyātha", added to complete the word-by-word coverage
गुणैर्guṇairoriginal form "guṇair", added to complete the word-by-word coverage
अनेकैर्anekairoriginal form "anekair", added to complete the word-by-word coverage
हृष्टास्hṛṣṭāsoriginal form "hṛṣṭās", added to complete the word-by-word coverage
ततोtatooriginal form "tato", added to complete the word-by-word coverage
अनुवाद

Then Kirmira lifted a boulder and hurled it at Bhima as he stood in battle; Bhimasena staggered. The rakshasa circled around him as he reeled from the blow, like the eclipse-demon Svarbhanu circling the sun, spreading his arms like rays. The two grappled with each other, each dragging the other, and both blazed in combat like two bulls. Their clash was tumultuous and terrible, like that of two proud tigers armed with claws and fangs. Roused by Duryodhana's insult, proud in the strength of his arms, and watched by the eyes of Krishna-Draupadi, Vrikodara grew ever mightier. He sprang forward and seized him with both arms, filled with fury, as one rutting elephant seizes another, its temples streaming with musth. The mighty rakshasa in turn seized him back, but Bhimasena, best of the strong, wrenched him with his strength. From the crushing grip of their two mighty arms there arose in that battle a terrible sound, like the splitting of bamboo. Then Vrikodara, wrenching him by force and seizing him about the middle, began to shake him swiftly, as a fierce wind shakes a tree. Overpowered by the strength of mighty Bhima in that battle, the rakshasa grew weak, yet still he struggled with what strength remained, dragging at the Pandava. Then, perceiving that he was exhausted, Vrikodara bound him with his arms, as one binds a beast with a rope, and for a long while whirled him about, bellowing his great roar like a shattered drum, thrashing and senseless. Perceiving the rakshasa sinking, the son of Pandu seized him swiftly with both arms and slew him with the killing-stroke used on beasts. Setting his knee upon the loins of that vilest of rakshasas, Vrikodara pressed his throat with both arms. Then, when his whole body had grown rigid and his eyes rolled back in a ghastly stare, Bhima cast him to the ground and spoke this word: "Sinner, you shall not wipe away the tears of Hidimba and Baka -- and you shall not, for you have gone now to the abode of Yama." Having spoken thus, that hero among men, his eyes rolling with rage, released the rakshasa -- his garments and ornaments fallen loose, still twitching, his mind reeling -- now lifeless. When he who resembled a raincloud in form had been slain, the princes, placing Krishna before them, praised Bhima for his many virtues, and, rejoicing, set out for Dvaitavana.

संस्करण

c37642d9c65a · प्रकाशित 16 जुल॰ 2026, 4:44:34 pm UTC

उपलब्ध भाषाएँRUEN

श्लोक बदलें इन कुंजियों से