राजानं राजपुत्रं वा संवर्तयति यः सदा ॥
अमात्यः पण्डितो भूत्वा स चिरं तिष्ठति श्रियम् ॥
प्रगृहीतश् च यो ऽमात्यो निगृहीतश् च कारणैः ॥
न निर्बध्नाति राजानं लभते प्रग्रहं पुनः ॥
प्रत्यक्षं च परोक्षं च गुणवादी विचक्षणः ॥
उपजीवी भवेद् राज्ञो विषये चापि यो वसेत् ॥
अमात्यो हि बलाद् भोक्तुं राजानं प्रार्थयेत् तु यः ॥
न स तिष्ठेच् चिरं स्थानं गच्छेच् च प्राणसंशयम् ॥
श्रेयः सदात्मनो दृष्ट्वा परं राज्ञा न संवदेत् ॥
विशेषयेन् न राजानं योग्याभूमिषु सर्वदा ॥
अम्लानो बलवाञ् शूरश् छायेवानपगः सदा ॥
सत्यवादी मृदुर् दान्तः स राजवसतिं वसेत् ॥
अन्यस्मिन् प्रेष्यमाणे तु पुरस्ताद् यः समुत्पतेत् ॥
अहं किं करवाणीति स राजवसतिं वसेत् ॥
उष्णे वा यदि वा शीते रात्रौ वा यदि वा दिवा ॥
आदिष्टो न विकल्पेत स राजवसतिं वसेत् ॥
rājānaṃ rājaputraṃ vā saṃvartayati yaḥ sadā ||
amātyaḥ paṇḍito bhūtvā sa ciraṃ tiṣṭhati śriyam ||
pragṛhītaś ca yo 'mātyo nigṛhītaś ca kāraṇaiḥ ||
na nirbadhnāti rājānaṃ labhate pragrahaṃ punaḥ ||
pratyakṣaṃ ca parokṣaṃ ca guṇavādī vicakṣaṇaḥ ||
upajīvī bhaved rājño viṣaye cāpi yo vaset ||
amātyo hi balād bhoktuṃ rājānaṃ prārthayet tu yaḥ ||
na sa tiṣṭhec ciraṃ sthānaṃ gacchec ca prāṇasaṃśayam ||
śreyaḥ sadātmano dṛṣṭvā paraṃ rājñā na saṃvadet ||
viśeṣayen na rājānaṃ yogyābhūmiṣu sarvadā ||
amlāno balavāñ śūraś chāyevānapagaḥ sadā ||
satyavādī mṛdur dāntaḥ sa rājavasatiṃ vaset ||
anyasmin preṣyamāṇe tu purastād yaḥ samutpatet ||
ahaṃ kiṃ karavāṇīti sa rājavasatiṃ vaset ||
uṣṇe vā yadi vā śīte rātrau vā yadi vā divā ||
ādiṣṭo na vikalpeta sa rājavasatiṃ vaset ||
"Whoever always upholds the king or the prince, having become a wise minister, retains prosperity for a long time. If a minister has been favored or restrained for good reason, let him not press the king -- then he will regain favor again. Discerning and speaking of the king's virtues both openly and in private, he should live off the king and dwell in his realm. But a minister who wishes to overpower the king by force will not remain long in his position, and will go to mortal danger. Seeing his own true good, let him not argue with the king, nor try to outdo him where it is unfitting. Undiminished, strong, brave, ever inseparable like a shadow, truthful, gentle, and self-controlled -- such a man may live at a king's court. When another is being sent on an errand, and he rises first and says, 'What shall I do?' -- such a man may live at a king's court. Whether in heat or in cold, at night or by day, once commanded, let him not hesitate -- such a man may live at a king's court."
1acb85102674 · 发布于 2026年7月16日 17:58:59 UTC
可用语言RUEN用方向键翻颂
Here service is understood as attentive readiness, not as self-loss. Fidelity to one's place and task becomes a shield for those who have temporarily renounced their royal name.