Mahabharata
Saṃbhava-parva (ākāśavāṇī, bharata-abhiṣeka) (The Heavenly Voice and the Enthronement of Bharata)1.69.1–14
423 / 15823
Mahabharata · 1.69.1–14
Devanāgarī

शकुन्तलोवाच
राजन् सर्षपमात्राणि परच्छिद्राणि पश्यसि ॥
आत्मनो बिल्वमात्राणि पश्यन्न् अपि न पश्यसि ॥
मेनका त्रिदशेष्व् एव त्रिदशाश् चानु मेनकाम् ॥
ममैवोद्रिच्यते जन्म दुःषन्त तव जन्मतः ॥
क्षिताव् अटसि राजंस् त्वम् अन्तरिक्षे चराम्य् अहम् ॥
आवयोर् अन्तरं पश्य मेरुसर्षपयोर् इव ॥
महेन्द्रस्य कुबेरस्य यमस्य वरुणस्य च ॥
भवनान्य् अनुसंयामि प्रभावं पश्य मे नृप ॥
सत्यश् चापि प्रवादो ऽयं यं प्रवक्ष्यामि ते ऽनघ ॥
निदर्शनार्थं न द्वेषात् तच् छ्रुत्वा क्षन्तुम् अर्हसि ॥
विरूपो यावद् आदर्शे नात्मनः पश्यते मुखम् ॥
मन्यते तावद् आत्मानम् अन्येभ्यो रूपवत्तरम् ॥
यदा तु मुखम् आदर्शे विकृतं सो ऽभिवीक्षते ॥
तदेतरं विजानाति आत्मानं नेतरं जनम् ॥
अतीव रूपसंपन्नो न किं चिद् अवमन्यते ॥
अतीव जल्पन् दुर्वाचो भवतीह विहेठकः ॥
मूर्खो हि जल्पतां पुंसां श्रुत्वा वाचः शुभाशुभाः ॥
अशुभं वाक्यम् आदत्ते पुरीषम् इव सूकरः ॥
प्राज्ञस् तु जल्पतां पुंसां श्रुत्वा वाचः शुभाशुभाः ॥
गुणवद् वाक्यम् आदत्ते हंसः क्षीरम् इवाम्भसः ॥
अन्यान् परिवदन् साधुर् यथा हि परितप्यते ॥
तथा परिवदन्न् अन्यांस् तुष्टो भवति दुर्जनः ॥
अभिवाद्य यथा वृद्धान् सन्तो गच्छन्ति निर्वृतिम् ॥
एवं सज्जनम् आक्रुश्य मूर्खो भवति निर्वृतः ॥
सुखं जीवन्त्य् अदोषज्ञा मूर्खा दोषानुदर्शिनः ॥
यत्र वाच्याः परैः सन्तः परान् आहुस् तथाविधान् ॥
अतो हास्यतरं लोके किं चिद् अन्यन् न विद्यते ॥
यत्र दुर्जन इत्य् आह दुर्जनः सज्जनं स्वयम् ॥

Transliteration (IAST)

śakuntalovāca
rājan sarṣapamātrāṇi paracchidrāṇi paśyasi ||
ātmano bilvamātrāṇi paśyann api na paśyasi ||
menakā tridaśeṣv eva tridaśāś cānu menakām ||
mamaivodricyate janma duḥṣanta tava janmataḥ ||
kṣitāv aṭasi rājaṃs tvam antarikṣe carāmy aham ||
āvayor antaraṃ paśya merusarṣapayor iva ||
mahendrasya kuberasya yamasya varuṇasya ca ||
bhavanāny anusaṃyāmi prabhāvaṃ paśya me nṛpa ||
satyaś cāpi pravādo 'yaṃ yaṃ pravakṣyāmi te 'nagha ||
nidarśanārthaṃ na dveṣāt tac chrutvā kṣantum arhasi ||
virūpo yāvad ādarśe nātmanaḥ paśyate mukham ||
manyate tāvad ātmānam anyebhyo rūpavattaram ||
yadā tu mukham ādarśe vikṛtaṃ so 'bhivīkṣate ||
tadetaraṃ vijānāti ātmānaṃ netaraṃ janam ||
atīva rūpasaṃpanno na kiṃ cid avamanyate ||
atīva jalpan durvāco bhavatīha viheṭhakaḥ ||
mūrkho hi jalpatāṃ puṃsāṃ śrutvā vācaḥ śubhāśubhāḥ ||
aśubhaṃ vākyam ādatte purīṣam iva sūkaraḥ ||
prājñas tu jalpatāṃ puṃsāṃ śrutvā vācaḥ śubhāśubhāḥ ||
guṇavad vākyam ādatte haṃsaḥ kṣīram ivāmbhasaḥ ||
anyān parivadan sādhur yathā hi paritapyate ||
tathā parivadann anyāṃs tuṣṭo bhavati durjanaḥ ||
abhivādya yathā vṛddhān santo gacchanti nirvṛtim ||
evaṃ sajjanam ākruśya mūrkho bhavati nirvṛtaḥ ||
sukhaṃ jīvanty adoṣajñā mūrkhā doṣānudarśinaḥ ||
yatra vācyāḥ paraiḥ santaḥ parān āhus tathāvidhān ||
ato hāsyataraṃ loke kiṃ cid anyan na vidyate ||
yatra durjana ity āha durjanaḥ sajjanaṃ svayam ||

Word-by-word
SanskritIASTMeaning
शकुन्तला उवाच राजन् परच्छिद्राणि सर्षपमात्राणि पश्यसि आत्मनः बिल्वमात्राणि पश्यन् अपि न पश्यसिśakuntalā uvāca rājan paracchidrāṇi sarṣapamātrāṇi paśyasi ātmanaḥ bilvamātrāṇi paśyan api na paśyasiShakuntala said: O king, you see the faults of others as small as a mustard seed, but your own, as large as a bilva fruit, you do not see even while seeing them
मेनका त्रिदशेषु एव त्रिदशाः च मेनकाम् अनु मम जन्म दुःषन्त तव जन्मतः उद्रिच्यतेmenakā tridaśeṣu eva tridaśāḥ ca menakām anu mama janma duḥṣanta tava janmataḥ udricyateMenaka is among the gods, and the gods honor Menaka; my birth, O Dushyanta, is higher than your birth
राजन् त्वं क्षितौ अटसि अहं अन्तरिक्षे चरामि आवयोः अन्तरं मेरुसर्षपयोः इव पश्यrājan tvaṃ kṣitau aṭasi ahaṃ antarikṣe carāmi āvayoḥ antaraṃ merusarṣapayoḥ iva paśyaO king, you walk upon the earth, I walk through the sky; behold the difference between us, as between Meru and a mustard seed
नृप अहं महेन्द्रस्य कुबेरस्य यमस्य वरुणस्य च भवनानि अनुसंयामि मे प्रभावं पश्यnṛpa ahaṃ mahendrasya kuberasya yamasya varuṇasya ca bhavanāni anusaṃyāmi me prabhāvaṃ paśyaO king, I walk into the halls of Mahendra, Kubera, Yama and Varuna; behold my power
अनघ अयं प्रवादः सत्यः यं ते प्रवक्ष्यामि निदर्शनार्थं न द्वेषात् तत् श्रुत्वा क्षन्तुम् अर्हसिanagha ayaṃ pravādaḥ satyaḥ yaṃ te pravakṣyāmi nidarśanārthaṃ na dveṣāt tat śrutvā kṣantum arhasiO sinless one, there is a true saying which I shall tell you for instruction, not out of enmity; having heard it, forgive me
विरूपः आदर्शे आत्मनः मुखं यावत् न पश्यते तावत् आत्मानं अन्येभ्यः रूपवत्तरं मन्यतेvirūpaḥ ādarśe ātmanaḥ mukhaṃ yāvat na paśyate tāvat ātmānaṃ anyebhyaḥ rūpavattaraṃ manyateAn ugly man, until he sees his own face in a mirror, imagines himself more handsome than others
यदा तु आदर्शे विकृतं मुखं अभिवीक्षते तदा इतरं आत्मानं विजानाति न इतरं जनम्yadā tu ādarśe vikṛtaṃ mukhaṃ abhivīkṣate tadā itaraṃ ātmānaṃ vijānāti na itaraṃ janambut when he sees his ugly face in the mirror, then he learns the difference between himself and another person
अतीव रूपसंपन्नः न किंचित् अवमन्यते अतीव जल्पन् दुर्वाचः इह विहेठकः भवतिatīva rūpasaṃpannaḥ na kiṃcit avamanyate atīva jalpan durvācaḥ iha viheṭhakaḥ bhavatiOne who is truly handsome despises no one; but one who is excessively talkative and abusive becomes here an offender
मूर्खः जल्पतां पुंसां शुभाशुभाः वाचः श्रुत्वा अशुभं वाक्यं आदत्ते सूकरः पुरीषम् इवmūrkhaḥ jalpatāṃ puṃsāṃ śubhāśubhāḥ vācaḥ śrutvā aśubhaṃ vākyaṃ ādatte sūkaraḥ purīṣam ivaA fool, hearing good and bad words from those who speak, takes the bad word, as a pig takes filth
प्राज्ञः तु जल्पतां पुंसां शुभाशुभाः वाचः श्रुत्वा गुणवत् वाक्यं आदत्ते हंसः अम्भसः क्षीरम् इवprājñaḥ tu jalpatāṃ puṃsāṃ śubhāśubhāḥ vācaḥ śrutvā guṇavat vākyaṃ ādatte haṃsaḥ ambhasaḥ kṣīram ivaBut the wise man, hearing good and bad words from those who speak, takes the worthy word, as a swan separates milk from water
साधुः अन्यान् परिवदन् यथा परितप्यते तथा दुर्जनः अन्यान् परिवदन् तुष्टः भवतिsādhuḥ anyān parivadan yathā paritapyate tathā durjanaḥ anyān parivadan tuṣṭaḥ bhavatiAs a good man, speaking ill of others, himself suffers, so an evildoer, speaking ill of others, is pleased
सन्तः वृद्धान् अभिवाद्य यथा निर्वृतिं गच्छन्ति एवं मूर्खः सज्जनं आक्रुश्य निर्वृतः भवतिsantaḥ vṛddhān abhivādya yathā nirvṛtiṃ gacchanti evaṃ mūrkhaḥ sajjanaṃ ākruśya nirvṛtaḥ bhavatiAs good men, having honored their elders, attain contentment, so a fool, having reviled a good man, is pleased
अदोषज्ञाः सुखं जीवन्ति दोषानुदर्शिनः मूर्खाः यत्र सन्तः परैः वाच्याः परान् तथाविधान् आहुःadoṣajñāḥ sukhaṃ jīvanti doṣānudarśinaḥ mūrkhāḥ yatra santaḥ paraiḥ vācyāḥ parān tathāvidhān āhuḥThose who do not seek out faults live happily; but fools who seek out faults and are reviled by the good, themselves revile others in the same way
लोके अतः हास्यतरं किंचित् अन्यत् न विद्यते यत्र दुर्जनः स्वयं सज्जनं दुर्जनः इति आहloke ataḥ hāsyataraṃ kiṃcit anyat na vidyate yatra durjanaḥ svayaṃ sajjanaṃ durjanaḥ iti āhaThere is nothing in the world more laughable than when an evildoer himself calls a good man an evildoer
शकुन्तलोवाचśakuntalovācaoriginal form "śakuntalovāca", added to complete the word-by-word coverage
आत्मनोātmanooriginal form "ātmano", added to complete the word-by-word coverage
पश्यन्न्paśyannoriginal form "paśyann", added to complete the word-by-word coverage
त्रिदशेष्व्tridaśeṣvoriginal form "tridaśeṣv", added to complete the word-by-word coverage
त्रिदशाश्tridaśāśoriginal form "tridaśāś", added to complete the word-by-word coverage
चानुcānuoriginal form "cānu", added to complete the word-by-word coverage
ममैवोद्रिच्यतेmamaivodricyateoriginal form "mamaivodricyate", added to complete the word-by-word coverage
क्षिताव्kṣitāvoriginal form "kṣitāv", added to complete the word-by-word coverage
राजंस्rājaṃsoriginal form "rājaṃs", added to complete the word-by-word coverage
त्वम्tvamoriginal form "tvam", added to complete the word-by-word coverage
चराम्य्carāmyoriginal form "carāmy", added to complete the word-by-word coverage
अहम्ahamoriginal form "aham", added to complete the word-by-word coverage
आवयोर्āvayororiginal form "āvayor", added to complete the word-by-word coverage
मेरुसर्षपयोर्merusarṣapayororiginal form "merusarṣapayor", added to complete the word-by-word coverage
भवनान्य्bhavanānyoriginal form "bhavanāny", added to complete the word-by-word coverage
सत्यश्satyaśoriginal form "satyaś", added to complete the word-by-word coverage
चापिcāpioriginal form "cāpi", added to complete the word-by-word coverage
प्रवादोpravādooriginal form "pravādo", added to complete the word-by-word coverage
ऽयं'yaṃoriginal form "'yaṃ", added to complete the word-by-word coverage
ऽनघ'naghaoriginal form "'nagha", added to complete the word-by-word coverage
तच्tacoriginal form "tac", added to complete the word-by-word coverage
छ्रुत्वाchrutvāoriginal form "chrutvā", added to complete the word-by-word coverage
विरूपोvirūpooriginal form "virūpo", added to complete the word-by-word coverage
यावद्yāvadoriginal form "yāvad", added to complete the word-by-word coverage
नात्मनःnātmanaḥoriginal form "nātmanaḥ", added to complete the word-by-word coverage
मुखम्mukhamoriginal form "mukham", added to complete the word-by-word coverage
तावद्tāvadoriginal form "tāvad", added to complete the word-by-word coverage
आत्मानम्ātmānamoriginal form "ātmānam", added to complete the word-by-word coverage
अन्येभ्योanyebhyooriginal form "anyebhyo", added to complete the word-by-word coverage
रूपवत्तरम्rūpavattaramoriginal form "rūpavattaram", added to complete the word-by-word coverage
मुखम्mukhamoriginal form "mukham", added to complete the word-by-word coverage
सोsooriginal form "so", added to complete the word-by-word coverage
ऽभिवीक्षते'bhivīkṣateoriginal form "'bhivīkṣate", added to complete the word-by-word coverage
तदेतरंtadetaraṃoriginal form "tadetaraṃ", added to complete the word-by-word coverage
नेतरंnetaraṃoriginal form "netaraṃ", added to complete the word-by-word coverage
रूपसंपन्नोrūpasaṃpannooriginal form "rūpasaṃpanno", added to complete the word-by-word coverage
किंkiṃoriginal form "kiṃ", added to complete the word-by-word coverage
चिद्cidoriginal form "cid", added to complete the word-by-word coverage
दुर्वाचोdurvācooriginal form "durvāco", added to complete the word-by-word coverage
भवतीहbhavatīhaoriginal form "bhavatīha", added to complete the word-by-word coverage
मूर्खोmūrkhooriginal form "mūrkho", added to complete the word-by-word coverage
हिhioriginal form "hi", added to complete the word-by-word coverage
वाक्यम्vākyamoriginal form "vākyam", added to complete the word-by-word coverage
प्राज्ञस्prājñasoriginal form "prājñas", added to complete the word-by-word coverage
गुणवद्guṇavadoriginal form "guṇavad", added to complete the word-by-word coverage
वाक्यम्vākyamoriginal form "vākyam", added to complete the word-by-word coverage
इवाम्भसःivāmbhasaḥoriginal form "ivāmbhasaḥ", added to complete the word-by-word coverage
साधुर्sādhuroriginal form "sādhur", added to complete the word-by-word coverage
हिhioriginal form "hi", added to complete the word-by-word coverage
परिवदन्न्parivadannoriginal form "parivadann", added to complete the word-by-word coverage
अन्यांस्anyāṃsoriginal form "anyāṃs", added to complete the word-by-word coverage
तुष्टोtuṣṭooriginal form "tuṣṭo", added to complete the word-by-word coverage
सन्तोsantooriginal form "santo", added to complete the word-by-word coverage
निर्वृतिम्nirvṛtimoriginal form "nirvṛtim", added to complete the word-by-word coverage
सज्जनम्sajjanamoriginal form "sajjanam", added to complete the word-by-word coverage
मूर्खोmūrkhooriginal form "mūrkho", added to complete the word-by-word coverage
जीवन्त्य्jīvantyoriginal form "jīvanty", added to complete the word-by-word coverage
अदोषज्ञाadoṣajñāoriginal form "adoṣajñā", added to complete the word-by-word coverage
मूर्खाmūrkhāoriginal form "mūrkhā", added to complete the word-by-word coverage
आहुस्āhusoriginal form "āhus", added to complete the word-by-word coverage
अतोatooriginal form "ato", added to complete the word-by-word coverage
किंkiṃoriginal form "kiṃ", added to complete the word-by-word coverage
चिद्cidoriginal form "cid", added to complete the word-by-word coverage
अन्यन्anyanoriginal form "anyan", added to complete the word-by-word coverage
दुर्जनdurjanaoriginal form "durjana", added to complete the word-by-word coverage
इत्य्ityoriginal form "ity", added to complete the word-by-word coverage
स्वयम्svayamoriginal form "svayam", added to complete the word-by-word coverage
Translation

Shakuntala said: “O king, you see the faults of others as small as a mustard seed, but your own, as large as a bilva fruit, you do not see even while seeing them. Menaka is among the gods, and the gods honor Menaka; my birth, O Dushyanta, is higher than yours. O king, you walk upon the earth, I walk through the sky; behold the difference between us, as between Meru and a mustard seed. O king, I walk into the halls of Mahendra, Kubera, Yama, and Varuna; behold my power. O sinless one, there is a true saying which I shall tell you for instruction, not out of enmity; having heard it, forgive me. An ugly man, until he sees his own face in a mirror, imagines himself more handsome than others; but when he sees his ugly face in the mirror, then he learns the difference between himself and another person. One who is truly handsome despises no one; but one who is excessively talkative and abusive becomes here an offender. A fool, hearing good and bad words from those who speak, takes the bad word, as a pig takes filth. But the wise man, hearing good and bad words from those who speak, takes the worthy word, as a swan separates milk from water. As a good man, speaking ill of others, himself suffers, so an evildoer, speaking ill of others, is pleased. As good men, having honored their elders, attain contentment, so a fool, having reviled a good man, is pleased. Those who do not seek out faults live happily; but fools who seek out faults and are reviled by the good, themselves revile others in the same way. There is nothing in the world more laughable than when an evildoer himself calls a good man an evildoer.”

Version

94095cb512ef · published Jul 12, 2026, 3:37:30 PM UTC

Available inRUEN

Page between verses with