Mahabharata
Arjuna-kirāta-mahādeva-darśana-parva (Arjuna and the Appearance of Mahādeva)3.163.46-53
3346 / 15823
Mahabharata · 3.163.46-53
Devanāgarī

ततः प्राञ्जलिर् एवाहम् अस्त्रेषु गतमानसः ॥
प्रणम्य शिरसा शर्वं ततो वचनम् आददे ॥
भगवान् मे प्रसन्नश् चेद् ईप्सितो ऽयं वरो मम ॥
अस्त्राणीच्छाम्य् अहं ज्ञातुं यानि देवेषु कानि चित् ॥
ददानीत्य् एव भगवान् अब्रवीत् त्र्यम्बकश् च माम् ॥
रौद्रम् अस्त्रं मदीयं त्वाम् उपस्थास्यति पाण्डव ॥
प्रददौ च मम प्रीतः सो ऽस्त्रं पाशुपतं प्रभुः ॥
उवाच च महादेवो दत्त्वा मे ऽस्त्रं सनातनम् ॥
न प्रयोज्यं भवेद् एतन् मानुषेषु कथं चन ॥
पीड्यमानेन बलवत् प्रयोज्यं ते धनंजय ॥
अस्त्राणां प्रतिघाते च सर्वथैव प्रयोजयेः ॥
तद् अप्रतिहतं दिव्यं सर्वास्त्रप्रतिषेधनम् ॥
मूर्तिमन् मे स्थितं पार्श्वे प्रसन्ने गोवृषध्वजे ॥
उत्सादनम् अमित्राणां परसेनानिकर्तनम् ॥
दुरासदं दुष्प्रहसं सुरदानवराक्षसैः ॥
अनुज्ञातस् त्व् अहं तेन तत्रैव समुपाविशम् ॥
प्रेक्षतश् चैव मे देवस् तत्रैवान्तरधीयत ॥

Transliteration (IAST)

tataḥ prāñjalir evāham astreṣu gatamānasaḥ ||
praṇamya śirasā śarvaṃ tato vacanam ādade ||
bhagavān me prasannaś ced īpsito 'yaṃ varo mama ||
astrāṇīcchāmy ahaṃ jñātuṃ yāni deveṣu kāni cit ||
dadānīty eva bhagavān abravīt tryambakaś ca mām ||
raudram astraṃ madīyaṃ tvām upasthāsyati pāṇḍava ||
pradadau ca mama prītaḥ so 'straṃ pāśupataṃ prabhuḥ ||
uvāca ca mahādevo dattvā me 'straṃ sanātanam ||
na prayojyaṃ bhaved etan mānuṣeṣu kathaṃ cana ||
pīḍyamānena balavat prayojyaṃ te dhanaṃjaya ||
astrāṇāṃ pratighāte ca sarvathaiva prayojayeḥ ||
tad apratihataṃ divyaṃ sarvāstrapratiṣedhanam ||
mūrtiman me sthitaṃ pārśve prasanne govṛṣadhvaje ||
utsādanam amitrāṇāṃ parasenānikartanam ||
durāsadaṃ duṣprahasaṃ suradānavarākṣasaiḥ ||
anujñātas tv ahaṃ tena tatraiva samupāviśam ||
prekṣataś caiva me devas tatraivāntaradhīyata ||

Word-by-word
SanskritIASTMeaning
ततः प्राञ्जलिर् एवाहम् अस्त्रेषु गतमानसः ॥ प्रणम्य शिरसा शर्वं ततो वचनम् आददे ॥ भगवान् मे प्रसन्नश् चेद् ईप्सितो ऽयं वरो मम ॥ अस्त्राणीच्छाम्य् अहं ज्ञातुं यानि देवेषु कानि चित् ॥ ददानीत्य् एव भगवान् अब्रवीत् त्र्यम्बकश् च माम् ॥ रौद्रम् अस्त्रं मदीयं त्वाम् उपस्थास्यति पाण्डव ॥ प्रददौ च मम प्रीतः सो ऽस्त्रं पाशुपतं प्रभुः ॥ उवाच च महादेवो दत्त्वा मे ऽस्त्रं सनातनम् ॥ न प्रयोज्यं भवेद् एतन् मानुषेषु कथं चन ॥ पीड्यमानेन बलवत् प्रयोज्यं ते धनंजय ॥ अस्त्राणां प्रतिघाते च सर्वथैव प्रयोजयेः ॥ तद् अप्रतिहतं दिव्यं सर्वास्त्रप्रतिषेधनम् ॥ मूर्तिमन् मे स्थितं पार्श्वे प्रसन्ने गोवृषध्वजे ॥ उत्सादनम् अमित्राणां परसेनानिकर्तनम् ॥ दुरासदं दुष्प्रहसं सुरदानवराक्षसैः ॥ अनुज्ञातस् त्व् अहं तेन तत्रैव समुपाविशम् ॥ प्रेक्षतश् चैव मे देवस् तत्रैवान्तरधीयत ॥tataḥ prāñjalir evāham astreṣu gatamānasaḥ || praṇamya śirasā śarvaṃ tato vacanam ādade || bhagavān me prasannaś ced īpsito 'yaṃ varo mama || astrāṇīcchāmy ahaṃ jñātuṃ yāni deveṣu kāni cit || dadānīty eva bhagavān abravīt tryambakaś ca mām || raudram astraṃ madīyaṃ tvām upasthāsyati pāṇḍava || pradadau ca mama prītaḥ so 'straṃ pāśupataṃ prabhuḥ || uvāca ca mahādevo dattvā me 'straṃ sanātanam || na prayojyaṃ bhaved etan mānuṣeṣu kathaṃ cana || pīḍyamānena balavat prayojyaṃ te dhanaṃjaya || astrāṇāṃ pratighāte ca sarvathaiva prayojayeḥ || tad apratihataṃ divyaṃ sarvāstrapratiṣedhanam || mūrtiman me sthitaṃ pārśve prasanne govṛṣadhvaje || utsādanam amitrāṇāṃ parasenānikartanam || durāsadaṃ duṣprahasaṃ suradānavarākṣasaiḥ || anujñātas tv ahaṃ tena tatraiva samupāviśam || prekṣataś caiva me devas tatraivāntaradhīyata ||Arjuna, joining his palms, his mind fixed on the weapons, bowed to Sharva and asked to know all the weapons of the gods; Tryambaka agreed and gave him his Raudra weapon, the Pashupata; Mahadeva warned that it must not be used against men, but could be used under extreme duress and to repel other weapons; this invincible, divine weapon, which destroys enemies and cuts down hostile armies, is unattainable by gods, danavas, and rakshasas; after receiving Shiva's permission, Arjuna sat there, and the god vanished before his eyes.
Translation

"Then, with palms joined, my mind fixed on the weapons, I bowed my head to Sharva and spoke these words: 'If the blessed one is pleased with me, this is the boon I desire: I wish to know all the weapons that exist among the gods.' Tryambaka said to me: 'I shall give it' — and, pleased, the lord gave me his own Raudra weapon, the Pashupata. Having given me this eternal weapon, Mahadeva said: 'This must never, under any circumstance, be used against men, Dhananjaya. Only when hard pressed should it be used by you with full force; and for repelling other weapons you may use it in every case. This invincible, divine weapon, which repels every astra, stands embodied at your side as long as Govrishadhvaja is pleased. It destroys enemies, cuts down the armies of foes, is hard to approach and hard to withstand for suras, danavas, and rakshasas alike.' Having received his permission, I sat down there, and the god vanished before my very eyes."

Version

876eac15b885 · published Jul 16, 2026, 5:13:48 PM UTC

Available inRUEN

Page between verses with