धृष्टद्युम्नस् ततो द्रोणम् अभ्यद्रवत भारत ॥
तस्य द्रोणः सुसंक्रुद्धः परासुकरणं दृढम् ॥
त्रिधा चिच्छेद समरे यतमानस्य कार्मुकम् ॥
शरं चैव महाघोरं कालदण्डम् इवापरम् ॥
प्रेषयाम् आस समरे सो ऽस्य काये न्यमज्जत ॥
अथान्यद् धनुर् आदाय सायकांश् च चतुर्दश ॥
द्रोणं द्रुपदपुत्रस् तु प्रतिविव्याध संयुगे ॥
ताव् अन्योन्यं सुसंक्रुद्धौ चक्रतुः सुभृशं रणम् ॥
सौमदत्तिं रणे शङ्खो रभसं रभसो युधि ॥
प्रत्युद्ययौ महाराज तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥
तस्य वै दक्षिणं वीरो निर्बिभेद रणे भुजम् ॥
सौमदत्तिस् तथा शङ्खं जत्रुदेशे समाहनत् ॥
तयोः समभवद् युद्धं घोररूपं विशां पते ॥
दृप्तयोः समरे तूर्णं वृत्रवासवयोर् इव ॥
बाह्लीकं तु रणे क्रुद्धं क्रुद्धरूपो विशां पते ॥
अभ्यद्रवद् अमेयात्मा धृष्टकेतुर् महारथः ॥
बाह्लीकस् तु ततो राजन् धृष्टकेतुम् अमर्षणम् ॥
शरैर् बहुभिर् आनर्छत् सिंहनादम् अथानदत् ॥
चेदिराजस् तु संक्रुद्धो बाह्लीकं नवभिः शरैः ॥
विव्याध समरे तूर्णं मत्तो मत्तम् इव द्विपम् ॥
तौ तत्र समरे क्रुद्धौ नर्दन्तौ च मुहुर् मुहुः ॥
समीयतुः सुसंक्रुद्धाव् अङ्गारकबुधाव् इव ॥
dhṛṣṭadyumnas tato droṇam abhyadravata bhārata ||
tasya droṇaḥ susaṃkruddhaḥ parāsukaraṇaṃ dṛḍham ||
tridhā ciccheda samare yatamānasya kārmukam ||
śaraṃ caiva mahāghoraṃ kāladaṇḍam ivāparam ||
preṣayām āsa samare so 'sya kāye nyamajjata ||
athānyad dhanur ādāya sāyakāṃś ca caturdaśa ||
droṇaṃ drupadaputras tu prativivyādha saṃyuge ||
tāv anyonyaṃ susaṃkruddhau cakratuḥ subhṛśaṃ raṇam ||
saumadattiṃ raṇe śaṅkho rabhasaṃ rabhaso yudhi ||
pratyudyayau mahārāja tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt ||
tasya vai dakṣiṇaṃ vīro nirbibheda raṇe bhujam ||
saumadattis tathā śaṅkhaṃ jatrudeśe samāhanat ||
tayoḥ samabhavad yuddhaṃ ghorarūpaṃ viśāṃ pate ||
dṛptayoḥ samare tūrṇaṃ vṛtravāsavayor iva ||
bāhlīkaṃ tu raṇe kruddhaṃ kruddharūpo viśāṃ pate ||
abhyadravad ameyātmā dhṛṣṭaketur mahārathaḥ ||
bāhlīkas tu tato rājan dhṛṣṭaketum amarṣaṇam ||
śarair bahubhir ānarchat siṃhanādam athānadat ||
cedirājas tu saṃkruddho bāhlīkaṃ navabhiḥ śaraiḥ ||
vivyādha samare tūrṇaṃ matto mattam iva dvipam ||
tau tatra samare kruddhau nardantau ca muhur muhuḥ ||
samīyatuḥ susaṃkruddhāv aṅgārakabudhāv iva ||
Then, O Bharata, Dhrishtadyumna charged at Drona. Drona, greatly enraged, cut in three the sturdy, life-destroying bow of his striving foe, and loosed a most terrible arrow, like another rod of time; it sank into his body. Then the son of Drupada took up another bow and fourteen arrows, and in the fight struck Drona in return. Both, mutually enraged, waged a most fierce battle. The fierce Shankha, in battle, went forth to meet the fierce Saumadatti, O great king, crying, "Stand! Stand!" The hero pierced his right arm in the fight, and Saumadatti struck Shankha near the collarbone. Their battle, O lord of men, became terrible, like the swift clash of the proud Vritra and Indra. The great charioteer Dhrishtaketu, himself of fierce aspect and boundless in spirit, charged at the enraged Bahlika. Bahlika showered the intolerant Dhrishtaketu with many arrows and let out a lion's roar. But the enraged king of Chedi swiftly pierced Bahlika with nine arrows, as a rutting elephant strikes a rutting elephant. These two, enraged, roaring again and again, closed in upon each other in battle, like Angaraka and Budha."
1e17f299c9d9 · 发布于 2026年7月17日 21:12:34 UTC
可用语言RUEN用方向键翻颂
In each duel Sanjaya marks not only strength but wrath. War becomes an arena where old enmity and personal valor intertwine with cosmic images — Indra, Vritra, the planets themselves.