महाभारत
Pūru-vaṃśa (The Detailed Genealogy)1.90.47–62
489 / 15823
महाभारत · 1.90.47–62
देवनागरी

देवापिः खलु बाल एवारण्यं प्रविवेश
शंतनुस् तु महीपालो ऽभवत्
अत्रानुवंशो भवति
यं यं कराभ्यां स्पृशति जीर्णं स सुखम् अश्नुते ॥
पुनर् युवा च भवति तस्मात् तं शंतनुं विदुः ॥
तद् अस्य शंतनुत्वम्
शंतनुः खलु गङ्गां भागीरथीम् उपयेमे
तस्याम् अस्य जज्ञे देवव्रतः
यम् आहुर् भीष्म इति
भीष्मः खलु पितुः प्रियचिकीर्षया सत्यवतीम् उदवहन् मातरम्
याम् आहुर् गन्धकालीति
तस्यां कानीनो गर्भः पराशराद् द्वैपायनः
तस्याम् एव शंतनोर् द्वौ पुत्रौ बभूवतुः
चित्राङ्गदो विचित्रवीर्यश् च
तयोर् अप्राप्तयौवन एव चित्राङ्गदो गन्धर्वेण हतः
विचित्रवीर्यस् तु राजा समभवत्
विचित्रवीर्यः खलु कौसल्यात्मजे ऽम्बिकाम्बालिके काशिराजदुहितराव् उपयेमे
विचित्रवीर्यस् त्व् अनपत्य एव विदेहत्वं प्राप्तः
ततः सत्यवती चिन्तयाम् आस
दौःषन्तो वंश उच्छिद्यते इति
सा द्वैपायनम् ऋषिं चिन्तयाम् आस
स तस्याः पुरतः स्थितः किं करवाणीति
सा तम् उवाच
भ्राता तवानपत्य एव स्वर्यातो विचित्रवीर्यः
साध्व् अपत्यं तस्योत्पादयेति
स परम् इत्य् उक्त्वा त्रीन् पुत्रान् उत्पादयाम् आस धृतराष्ट्रं पाण्डुं विदुरं चेति
तत्र धृतराष्ट्रस्य राज्ञः पुत्रशतं बभूव गान्धार्यां वरदानाद् द्वैपायनस्य
तेषां धृतराष्ट्रस्य पुत्राणां चत्वारः प्रधाना बभूवुर् दुर्योधनो दुःशासनो विकर्णश् चित्रसेन इति

लिप्यंतरण (IAST)

devāpiḥ khalu bāla evāraṇyaṃ praviveśa
śaṃtanus tu mahīpālo 'bhavat
atrānuvaṃśo bhavati
yaṃ yaṃ karābhyāṃ spṛśati jīrṇaṃ sa sukham aśnute ||
punar yuvā ca bhavati tasmāt taṃ śaṃtanuṃ viduḥ ||
tad asya śaṃtanutvam
śaṃtanuḥ khalu gaṅgāṃ bhāgīrathīm upayeme
tasyām asya jajñe devavrataḥ
yam āhur bhīṣma iti
bhīṣmaḥ khalu pituḥ priyacikīrṣayā satyavatīm udavahan mātaram
yām āhur gandhakālīti
tasyāṃ kānīno garbhaḥ parāśarād dvaipāyanaḥ
tasyām eva śaṃtanor dvau putrau babhūvatuḥ
citrāṅgado vicitravīryaś ca
tayor aprāptayauvana eva citrāṅgado gandharveṇa hataḥ
vicitravīryas tu rājā samabhavat
vicitravīryaḥ khalu kausalyātmaje 'mbikāmbālike kāśirājaduhitarāv upayeme
vicitravīryas tv anapatya eva videhatvaṃ prāptaḥ
tataḥ satyavatī cintayām āsa
dauḥṣanto vaṃśa ucchidyate iti
sā dvaipāyanam ṛṣiṃ cintayām āsa
sa tasyāḥ purataḥ sthitaḥ kiṃ karavāṇīti
sā tam uvāca
bhrātā tavānapatya eva svaryāto vicitravīryaḥ
sādhv apatyaṃ tasyotpādayeti
sa param ity uktvā trīn putrān utpādayām āsa dhṛtarāṣṭraṃ pāṇḍuṃ viduraṃ ceti
tatra dhṛtarāṣṭrasya rājñaḥ putraśataṃ babhūva gāndhāryāṃ varadānād dvaipāyanasya
teṣāṃ dhṛtarāṣṭrasya putrāṇāṃ catvāraḥ pradhānā babhūvur duryodhano duḥśāsano vikarṇaś citrasena iti

शब्दशः अर्थ
संस्कृतIASTअर्थ
देवापिः बालः एव अरण्यं प्रविवेश शंतनुः तु महीपालः अभवत् अत्र अनुवंशः भवतिdevāpiḥ bālaḥ eva araṇyaṃ praviveśa śaṃtanuḥ tu mahīpālaḥ abhavat atra anuvaṃśaḥ bhavatiDevapi, while still a boy, withdrew into the forest, and Shantanu became king; concerning this there is a verse of genealogy
यं यं कराभ्यां जीर्णं स्पृशति सः सुखम् अश्नुते पुनः युवा च भवति तस्मात् तं शंतनुं विदुः तत् अस्य शंतनुत्वंyaṃ yaṃ karābhyāṃ jīrṇaṃ spṛśati saḥ sukham aśnute punaḥ yuvā ca bhavati tasmāt taṃ śaṃtanuṃ viduḥ tat asya śaṃtanutvaṃwhomever he touches with his hands, though aged, that one gains happiness and becomes young again; therefore they know him as Shantanu (the Pacifier); such is the meaning of the name "Shantanu"
शंतनुः गङ्गां भागीरथीं उपयेमे तस्यां अस्य देवव्रतः जज्ञे यं भीष्मः इति आहुःśaṃtanuḥ gaṅgāṃ bhāgīrathīṃ upayeme tasyāṃ asya devavrataḥ jajñe yaṃ bhīṣmaḥ iti āhuḥShantanu took Ganga Bhagirathi as his wife; by her was born Devavrata, who is called Bhishma
भीष्मः पितुः प्रियचिकीर्षया सत्यवतीं यां गन्धकाली इति आहुः मातरं उदवहत्bhīṣmaḥ pituḥ priyacikīrṣayā satyavatīṃ yāṃ gandhakālī iti āhuḥ mātaraṃ udavahatBhishma, wishing to please his father, took as wife for him Satyavati, who is called Gandhakali, who thus became his mother [— stepmother]
तस्यां कानीनः गर्भः पराशरात् द्वैपायनः [आसीत्] तस्यां एव शंतनोः द्वौ पुत्रौ बभूवतुः चित्राङ्गदः विचित्रवीर्यः चtasyāṃ kānīnaḥ garbhaḥ parāśarāt dvaipāyanaḥ [āsīt] tasyāṃ eva śaṃtanoḥ dvau putrau babhūvatuḥ citrāṅgadaḥ vicitravīryaḥ cain her was a maiden's child by Parashara — Dvaipayana [Vyasa]; and by her also Shantanu had two sons — Chitrangada and Vichitravirya
तयोः अप्राप्तयौवने एव चित्राङ्गदः गन्धर्वेण हतः विचित्रवीर्यः तु राजा समभवत्tayoḥ aprāptayauvane eva citrāṅgadaḥ gandharveṇa hataḥ vicitravīryaḥ tu rājā samabhavatof these, Chitrangada, not yet having reached youth, was slain by a gandharva, and Vichitravirya became king
विचित्रवीर्यः कौसल्यात्मजे काशिराजदुहितरौ अम्बिकाम्बालिके उपयेमेvicitravīryaḥ kausalyātmaje kāśirājaduhitarau ambikāmbālike upayemeVichitravirya took as wives the daughters of the king of Kashi, [born of Kausalya] — Ambika and Ambalika
विचित्रवीर्यः तु अनपत्यः एव विदेहत्वं प्राप्तःvicitravīryaḥ tu anapatyaḥ eva videhatvaṃ prāptaḥbut Vichitravirya, childless, attained disembodiment [— died]
ततः सत्यवती दौःषन्तः वंशः उच्छिद्यते इति चिन्तयाम् आस सा द्वैपायनं ऋषिं चिन्तयाम् आस सः तस्याः पुरतः स्थितः किं करवाणि इतिtataḥ satyavatī dauḥṣantaḥ vaṃśaḥ ucchidyate iti cintayām āsa sā dvaipāyanaṃ ṛṣiṃ cintayām āsa saḥ tasyāḥ purataḥ sthitaḥ kiṃ karavāṇi itithen Satyavati thought: "the line of Dushyanta is being cut off"; she thought of the sage Dvaipayana; he stood before her: "what shall I do?"
सा तं उवाच तव भ्राता विचित्रवीर्यः अनपत्यः एव स्वर्यातः तस्य साधु अपत्यं उत्पादय इतिsā taṃ uvāca tava bhrātā vicitravīryaḥ anapatyaḥ eva svaryātaḥ tasya sādhu apatyaṃ utpādaya itishe said to him: "your brother Vichitravirya has gone to heaven childless; it would be good if you begot offspring for him"
सः परं इति उक्त्वा त्रीन् पुत्रान् उत्पादयाम् आस धृतराष्ट्रं पाण्डुं विदुरं च इतिsaḥ paraṃ iti uktvā trīn putrān utpādayām āsa dhṛtarāṣṭraṃ pāṇḍuṃ viduraṃ ca itihe, saying "so be it," begot three sons — Dhritarashtra, Pandu, and Vidura
तत्र धृतराष्ट्रस्य राज्ञः गान्धार्यां द्वैपायनस्य वरदानात् पुत्रशतं बभूवtatra dhṛtarāṣṭrasya rājñaḥ gāndhāryāṃ dvaipāyanasya varadānāt putraśataṃ babhūvathere, King Dhritarashtra had a hundred sons by Gandhari, through the boon granted by Dvaipayana
तेषां धृतराष्ट्रस्य पुत्राणां चत्वारः प्रधानाः बभूवुः दुर्योधनः दुःशासनः विकर्णः चित्रसेनः इतिteṣāṃ dhṛtarāṣṭrasya putrāṇāṃ catvāraḥ pradhānāḥ babhūvuḥ duryodhanaḥ duḥśāsanaḥ vikarṇaḥ citrasenaḥ itiof those sons of Dhritarashtra, four were foremost: Duryodhana, Duhshasana, Vikarna, and Chitrasena
खलुkhaluoriginal form "khalu", added to complete the word-by-word coverage
बालbālaoriginal form "bāla", added to complete the word-by-word coverage
एवारण्यंevāraṇyaṃoriginal form "evāraṇyaṃ", added to complete the word-by-word coverage
शंतनुस्śaṃtanusoriginal form "śaṃtanus", added to complete the word-by-word coverage
महीपालोmahīpālooriginal form "mahīpālo", added to complete the word-by-word coverage
ऽभवत्'bhavatoriginal form "'bhavat", added to complete the word-by-word coverage
अत्रानुवंशोatrānuvaṃśooriginal form "atrānuvaṃśo", added to complete the word-by-word coverage
saoriginal form "sa", added to complete the word-by-word coverage
पुनर्punaroriginal form "punar", added to complete the word-by-word coverage
तद्tadoriginal form "tad", added to complete the word-by-word coverage
शंतनुत्वम्śaṃtanutvamoriginal form "śaṃtanutvam", added to complete the word-by-word coverage
खलुkhaluoriginal form "khalu", added to complete the word-by-word coverage
भागीरथीम्bhāgīrathīmoriginal form "bhāgīrathīm", added to complete the word-by-word coverage
तस्याम्tasyāmoriginal form "tasyām", added to complete the word-by-word coverage
यम्yamoriginal form "yam", added to complete the word-by-word coverage
आहुर्āhuroriginal form "āhur", added to complete the word-by-word coverage
भीष्मbhīṣmaoriginal form "bhīṣma", added to complete the word-by-word coverage
खलुkhaluoriginal form "khalu", added to complete the word-by-word coverage
सत्यवतीम्satyavatīmoriginal form "satyavatīm", added to complete the word-by-word coverage
उदवहन्udavahanoriginal form "udavahan", added to complete the word-by-word coverage
मातरम्mātaramoriginal form "mātaram", added to complete the word-by-word coverage
याम्yāmoriginal form "yām", added to complete the word-by-word coverage
आहुर्āhuroriginal form "āhur", added to complete the word-by-word coverage
गन्धकालीतिgandhakālītioriginal form "gandhakālīti", added to complete the word-by-word coverage
कानीनोkānīnooriginal form "kānīno", added to complete the word-by-word coverage
पराशराद्parāśarādoriginal form "parāśarād", added to complete the word-by-word coverage
तस्याम्tasyāmoriginal form "tasyām", added to complete the word-by-word coverage
शंतनोर्śaṃtanororiginal form "śaṃtanor", added to complete the word-by-word coverage
चित्राङ्गदोcitrāṅgadooriginal form "citrāṅgado", added to complete the word-by-word coverage
विचित्रवीर्यश्vicitravīryaśoriginal form "vicitravīryaś", added to complete the word-by-word coverage
तयोर्tayororiginal form "tayor", added to complete the word-by-word coverage
अप्राप्तयौवनaprāptayauvanaoriginal form "aprāptayauvana", added to complete the word-by-word coverage
चित्राङ्गदोcitrāṅgadooriginal form "citrāṅgado", added to complete the word-by-word coverage
विचित्रवीर्यस्vicitravīryasoriginal form "vicitravīryas", added to complete the word-by-word coverage
खलुkhaluoriginal form "khalu", added to complete the word-by-word coverage
ऽम्बिकाम्बालिके'mbikāmbālikeoriginal form "'mbikāmbālike", added to complete the word-by-word coverage
काशिराजदुहितराव्kāśirājaduhitarāvoriginal form "kāśirājaduhitarāv", added to complete the word-by-word coverage
विचित्रवीर्यस्vicitravīryasoriginal form "vicitravīryas", added to complete the word-by-word coverage
त्व्tvoriginal form "tv", added to complete the word-by-word coverage
अनपत्यanapatyaoriginal form "anapatya", added to complete the word-by-word coverage
दौःषन्तोdauḥṣantooriginal form "dauḥṣanto", added to complete the word-by-word coverage
वंशvaṃśaoriginal form "vaṃśa", added to complete the word-by-word coverage
द्वैपायनम्dvaipāyanamoriginal form "dvaipāyanam", added to complete the word-by-word coverage
saoriginal form "sa", added to complete the word-by-word coverage
करवाणीतिkaravāṇītioriginal form "karavāṇīti", added to complete the word-by-word coverage
तम्tamoriginal form "tam", added to complete the word-by-word coverage
तवानपत्यtavānapatyaoriginal form "tavānapatya", added to complete the word-by-word coverage
स्वर्यातोsvaryātooriginal form "svaryāto", added to complete the word-by-word coverage
साध्व्sādhvoriginal form "sādhv", added to complete the word-by-word coverage
तस्योत्पादयेतिtasyotpādayetioriginal form "tasyotpādayeti", added to complete the word-by-word coverage
saoriginal form "sa", added to complete the word-by-word coverage
परम्paramoriginal form "param", added to complete the word-by-word coverage
इत्य्ityoriginal form "ity", added to complete the word-by-word coverage
चेतिcetioriginal form "ceti", added to complete the word-by-word coverage
वरदानाद्varadānādoriginal form "varadānād", added to complete the word-by-word coverage
प्रधानाpradhānāoriginal form "pradhānā", added to complete the word-by-word coverage
बभूवुर्babhūvuroriginal form "babhūvur", added to complete the word-by-word coverage
दुर्योधनोduryodhanooriginal form "duryodhano", added to complete the word-by-word coverage
दुःशासनोduḥśāsanooriginal form "duḥśāsano", added to complete the word-by-word coverage
विकर्णश्vikarṇaśoriginal form "vikarṇaś", added to complete the word-by-word coverage
चित्रसेनcitrasenaoriginal form "citrasena", added to complete the word-by-word coverage
अनुवाद

"Devapi, while still a boy, withdrew into the forest, and Shantanu became king; concerning this there is a verse of genealogy: 'Whomever he touches with his hands, though aged, that one gains happiness and becomes young again; therefore they know him as Shantanu' — such is the meaning of the name 'Shantanu.' Shantanu took Ganga Bhagirathi as his wife; by her was born Devavrata, who is called Bhishma. Bhishma, wishing to please his father, took as wife for him Satyavati, who is called Gandhakali, who thus became his stepmother. In her was a maiden's child by Parashara — Dvaipayana [Vyasa]; and by her also Shantanu had two sons — Chitrangada and Vichitravirya. Of these, Chitrangada, not yet having reached youth, was slain by a gandharva, and Vichitravirya became king. Vichitravirya took as wives the daughters of the king of Kashi — Ambika and Ambalika. But Vichitravirya, childless, attained disembodiment [— died]. Then Satyavati thought: 'The line of Dushyanta is being cut off'; she thought of the sage Dvaipayana; he stood before her: 'What shall I do?' She said to him: 'Your brother Vichitravirya has gone to heaven childless; it would be good if you begot offspring for him.' He, saying 'so be it,' begot three sons — Dhritarashtra, Pandu, and Vidura. There, King Dhritarashtra had a hundred sons by Gandhari, through the boon granted by Dvaipayana. Of those sons of Dhritarashtra, four were foremost: Duryodhana, Duhshasana, Vikarna, and Chitrasena."

संस्करण

2a7e1c85b6fd · प्रकाशित 12 जुल॰ 2026, 4:06:50 pm UTC

उपलब्ध भाषाएँRUEN

श्लोक बदलें इन कुंजियों से