स भीमस् त्वरया युक्तो याहि यत्र धनंजयः ॥
मुह्यन्तीव हि मे सर्वा धनंजयदिदृक्षया ॥
दिशः सप्रदिशः पार्थ सात्वतस्य च कारणात् ॥
गच्छ गच्छेति च पुनर् भीमसेनम् अभाषत ॥
भृशं स प्रहितो भ्रात्रा भ्राता भ्रातुः प्रियंकरः ॥
आहत्य दुन्दुभिं भीमः शङ्खं प्रध्माय चासकृत् ॥
विनद्य सिंहनादं च ज्यां विकर्षन् पुनः पुनः ॥
दर्शयन् घोरम् आत्मानम् अमित्रान् सहसाभ्ययात् ॥
तम् ऊहुर् जवना दान्ता विकुर्वाणा हयोत्तमाः ॥
विशोकेनाभिसंयत्ता मनोमारुतरंहसः ॥
sa bhīmas tvarayā yukto yāhi yatra dhanaṃjayaḥ ||
muhyantīva hi me sarvā dhanaṃjayadidṛkṣayā ||
diśaḥ sapradiśaḥ pārtha sātvatasya ca kāraṇāt ||
gaccha gaccheti ca punar bhīmasenam abhāṣata ||
bhṛśaṃ sa prahito bhrātrā bhrātā bhrātuḥ priyaṃkaraḥ ||
āhatya dundubhiṃ bhīmaḥ śaṅkhaṃ pradhmāya cāsakṛt ||
vinadya siṃhanādaṃ ca jyāṃ vikarṣan punaḥ punaḥ ||
darśayan ghoram ātmānam amitrān sahasābhyayāt ||
tam ūhur javanā dāntā vikurvāṇā hayottamāḥ ||
viśokenābhisaṃyattā manomārutaraṃhasaḥ ||
"You, Bhima, make haste, go where Dhananjaya is; all my [senses] are indeed troubled from the longing to see Dhananjaya." "Go, go!" -- he said to Bhimasena again. Strongly urged by his brother, the brother who brought his brother joy, having let out a lion's roar, drawing the bowstring again and again, showing himself fearsome, he suddenly charged at his foes.
24ae844fd81a · publicado 19 jul 2026, 16:17:33 UTC
Disponible enRUENPasa de verso en verso con
Bhima, "the brother who brings his brother joy," rushes to fulfill the wish of a loving heart. It is telling that between the brothers, love and obedience are one. The verse teaches that service born of love is swift and eager: one who carries out a dear one's wish not from compulsion but from love flies to the task with a lion's cry, for to the loving, a brother's command is joy, not burden.