Bhagavad Gita · 11.44
॥
Devanāgarī
तस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायं
प्रसादये त्वामहमीशमीड्यम् ।
पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युः
प्रियः प्रियायार्हसि देव सोढुम् ॥
Transliteration (IAST)
tasmāt praṇamya praṇidhāya kāyaṁ
prasādaye tvām aham īśam īḍyam |
piteva putrasya sakheva sakhyuḥ
priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum ||
Word-by-word
SanskritIASTMeaning
तस्मात्tasmāttherefore.
प्रणम्यpraṇamyabowing down.
प्रणिधायpraṇidhāyaprostrating.
कायम्kāyamthe body.
प्रसादयेprasādayeI beg for mercy, I seek Your grace.
त्वाम् अहम्tvām ahamYou, I.
ईशम्īśamthe Lord.
ईड्यम्īḍyamworthy of worship.
पिता इव पुत्रस्यpitā iva putrasyaas a father (pitā) [forgives] a son (putrasya).
सखा इव सख्युःsakhā iva sakhyuḥas a friend (sakhā) [forgives] a friend (sakhyuḥ).
प्रियः प्रियायाःpriyaḥ priyāyāḥas a lover (priyaḥ) [forgives] a beloved (priyāyāḥ).
अर्हसि देव सोढुम्arhasi deva soḍhumYou ought (arhasi), O Lord (deva), to bear (soḍhum), to forgive.
Translation
“Therefore I bow down and prostrate myself before You, and I beg Your mercy, O Lord, worthy of all worship. As a father forgives his son, as a friend forgives his friend, as a lover forgives his beloved—so too, O Lord, please forgive me.”
Version
6ba294cfed31 · published Jul 2, 2026, 12:00:00 PM UTC
Available inRUENESHIZHPage between verses with